Danka Vilhanová

Áno, naozaj je to stále rovnaký scenár. Pravidelne už niekoľko rokov zho ažíva aj moja bývalá kolegyňa Lucia. Má tesne po tridsiatke, vyzerá perfektne, len v tej láske sa jej stále nedarí. Sama nevie, kde robí chybu. „So mnou chalani zostávajú priemerne tri mesiace. No dobre, môj najdlhší vzťah trval dva roky, ale to bolo ešte na vysokej škole, a keď odišiel študovať do zahraničia, rozišli sme sa, lebo to bolo ďaleko. Odvtedy to s mojimi vzťahmi ide dolu vodou. Niekedy mám fakt pocit, že som len taká žena na zaplátanie. Pofúkam chlapovi ranu, pomôžem mu zabudnúť na bývalú a keď sa z rozchodu spamätá, pošle ma do čerta a ide ďalej. Vysmiaty, sebavedomý, so zahojeným egom a pripravený na nový vzťah. S nejakou inou ženou. Povie mi niekto, čo, dofrasa, robím zle?“ zamýšľala sa nedávno a keď som si tak zrekapitulovala jej predchádzajúce vzťahy, musela som jej dať za pravdu.

Aj keď som si to nikdy neuvedomovala a ani ona vlastne nie, no Lucia už pekných pár rokov funguje ako záchranárka. Podá chlapovi pomocnú ruku, vytiahne ho z kaše, pár mesiacov mu ošetruje boľačky a keď si už-už začína myslieť, že by z toho mohol byť perspektívny vzťah, dostane kopačky. Lebo keď sa on otriasol a chytil nový dych, odrazu má pocit, že svoju „záchrankyňu“ treba vymeniť za novší model. A nie, vôbec to nie je netypický scenár, ktorý sa stáva len nešťastným zúfalkám, lebo aj Diana ho pravidelne zažíva. Pravidelne sa jej stáva, že sa zoznámi so zadanými chlapmi, ktorí jej tvrdia, že sú vo vzťahu nešťastní, len nenaberú „gule“ odísť z neho.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;

„Asi takých mužov priťahujem alebo čo. Ukážem im, že existuje aj ný svet ako ten, v ktorom žijú, a že aj inde môžu byť šťastní. Že keď sú nespokojní, nemali by sa báť opustiť svoju komfortnú zónu, pretože len tak sa posunú ďalej. Nejde o to, že by som chlapov nútila do rozvodu, to určite nie, pretože oni väčšinou aj tak z toho nefunkčného vzťahu odídu. Ibaže nikdy nie ku mne. A ja netuším prečo,“ zamýšľa sa Diana. Mimochodom, pekná a vzdelaná tridsiatnička, ktorá super varí, super vyzerá a chlapi by mali lietať od šťastia, že majú po svojom boku takú super babu. Tak prečo nelietajú? A ako je možné, že niektoré ženy, a fakt ich nie je málo, veľmi pravidelne fungujú iba ako záplata? Veď ako poznám Luciu aj Dianu, nie sú to žiadne vypočítavé potvory, ale perfektné dievčatá, ktoré stále veria na lásku a s mužmi to myslia dobre. Zniesli by im aj modré z neba, dokážu sa rozdať, až nakoniec padnú na „hubu“. Tak kde je ten pes zakopaný?

Možno práve v tom, že chlapom znášajú modré z neba a menia sa na obetavé Matky Terezy. „Keď som v novom vzťahu a s nejakým mužom začnem randiť, vždy mám pocit, že to, čo robím, je správne. Lebo to s ním myslím dobre,“ filozofuje Lucia. Presne to je problém žien záchranárok. Sú ochotné, pozorné, snažia sa svojmu novému objektu zapáčiť. Aj Lucia sa toho svojho vždy pýta, či niečo nepotrebuje, zisťuje, čo ho trápi, snaží sa mu pomôcť vyškriabať sa z problémov čo najskôr a akosi zabúda na seba. A čo je ešte horšie, úplne sa prispôsobí jeho potrebám.

On zúfalo potrebuje utešiť? Tak ho utíši a upokojí. Žiada si priestor a slobodu? Nech sa páči! Hľadá si zámienku, ako odísť z nefunkčného vzťahu a zabuchnúť za ním dvere? Ona mu ochotne ukáže, že svet je predsa veľký, krásny a že všade naokolo je kopa lepších možností, ako trčať pri žene, s ktorou mu nie je dobre. „Vždy som to ja, kto sa snaží vymýšľať pre nás dvoch super program, takže večne plánujem výlety, chodím s ním do kina, beriem ho medzi mojich priateľov, len aby sa neľutoval a aby na svoju bývalú rýchlo zabudol.“

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Pochopiteľne, Lucia sa snaží zapôsobiť aj v posteli, aby chlapca očarila a neutekal inde. „Práve v takomto správaní žien je zásadný problém,“ upozorňuje psychologička Elena Brozmanová. Za všetkým sa skrýva neistota aj podvedomý strach z toho, že aj tento nový partner ich nakoniec opustí. A keďže mnohé dúfajú, že tentoraz to bude inak a že ony budú pre neho lepšie a vhodnejšie partnerky ako tie bývalé, robia intuitívne všetko pre to, aby sa priblížili k dokonalej žene. Lenže taká predsa neexistuje.

Vždy keď Diana „uloví“ nový objekt túžby, venuje všetky svoje sily aj energiu tomu, aby sa mu zapáčila. Veď aj psychológovia nám predsa vtĺkajú do hlavy, že vybudovať si funkčný vzťah je fuška a že to pripomína beh na dlhé trate, za ktorým je veľa driny aj odriekania. „Aj ja do toho dávam veľmi veľa energie. Naposledy som takto randila s jedným chlapíkom, ktorý sa práve rozvádzal. A ja som mu dokonca pomáhala starať sa o jeho malú dcéru. Vyvárala som im večere, robila som s ňou domáce úlohy, večne som pre nás vymýšľala program a priznám sa, že to bolo dosť únavné. Po takých spoločných víkendoch som často padala do postele doslova mŕtva od vyčerpania. A bolo mi to figu platné, lebo aj tak sa so mnou po roku rozišiel. Vraj že sa ešte necíti na nový vzťah a potrebuje si to všetko upratať v hlave, kretén jeden,“ chrlí síru a zjavne si neuvedomuje, že to možno s tou obetavosťou a snahou zapáčiť sa mužovi jednoducho prepískla.

Že ak sa cítila vyčerpaná už na začiatku randenia, mala to brať ako jasný signál, že sa rozdáva až príliš. Áno, my ženy sme empatické bytosti a to, že sa potrebujeme starať o druhých a udržiavať oheň v kozube, sú vlastnosti, ktoré nám príroda nadelila do DNA, ale odtiaľ potiaľ, dievčatá, nemyslíte? „Mnohé ženy robia už v počiatočných štádiách vzťahu zásadnú chybu v tom, že sa snažia až príliš,“ varuje psychologička. „Sú príliš obetavé, príliš chápavé, príliš empatické a pozorné a vlastne sa automaticky a veľmi ochotne postavia skôr do roly opatrovateľky než partnerky. Lenže potom sa nerodí normálny partnerský vzťah ako medzi mužom a ženou, ale skôr medzi pacientom a zdravotnou sestrou.“

Zrejme tak nejako to robí aj Lucia a Diana. Sú svojmu chlapovi vždy poruke. Ochotné počúvať jeho výlevy. Ponúknu mu plece, posteľ aj teplé jedlo ako liek na jeho rozhasené srdce. Doslova by sa rozdali, veď chudák chlapček predsa potrebuje pofúkať bobo, však? A pritom v kútiku duše dúfajú, že sa ten polozúfalec do nich zamiluje a ony ho urobia šťastným. Že si ho k sebe pripútajú. Ibaže, ako hovoria psychológovia, toto možno je zo strany muža pripútanie, ale nie láska. A keď sa chlap psychicky dá dokopy, jednoducho povraz povolí a odchádza. Pretože aj to, čo je naozaj silno priviazané, sa dá pár ťahmi rozviazať. Vraj to trošku pripomína situácie, keď dieťa odchádza z rodičovského hniezda.

Keď sa cíti dospelé a silné, jednoducho vyletí do veľkého sveta a nikto mu to nevyčíta. Tak prečo by sme to mali vyčítať mužom? V období, keď prekonali krízu, prešli rozchodom alebo majú za sebou ťažký rozvod, hľadajú záchrannú sieť. A že má podobu milej, sympatickej, láskavej partnerky, ktorá im zahreje posteľ a ešte aj uvarí večeru, je len bonus. A presne také sú dievčatá s nálepkou záplata, matrac či záchranárka. Podajú pomocnú ruku, keď sa treba vyškriabať zo studne. Prilejú benzín do motora, len smola, že to auto potom odfrčí. Raz a navždy.

Problém je v tom, že my baby fungujeme inak. Sme starostlivé, lebo nás to tak naučila príroda, a dúfame, že ak chlapovi dáme lásku, vernosť, zázemie, že nám to vráti a že pri nás zostane. O to viac potom to sklamanie bolí. „Ja som v takomto šialenom kolotoči fungovala štyri roky. Fakt. A vieš, čo je najhoršie? Že ten posledný chlap, ktorého som vytiahla z depky, spoznal jednu moju známu, s ktorou som ho zoznámila, a teraz sa idú brať. Áno, so mnou chodil von, so mnou sa bavil, občas u mňa prespal, najedol sa a keď som po po pol roku začala dúfať, že by nám to mohlo klapnúť, tak odo mňa odišiel. Za inou. No chápeš?“ rozhorčuje sa Diana. Nuž, chápem, pretože v podobných prípadoch to tak chodí často. Aby sa tento začarovaný kruh raz a navždy preťal, riešenie je jediné. Na začiatok pomôže myslieť na ženu, ktorú takíto chlapi oslovia v momente, keď sa otrasú a sú jej ochotní navliecť na prst obrúčku. V čom je tá baba iná? A čo má v porovnaní so záchranárkou navyše? „Možno nerobí vôbec nič špeciálne. V tom je je zásadný rozdiel a možno aj kľúč k úspechu. Tá žena sa snaží zostať sama sebou. Nechce za každú cenu chlapovi vypĺňať program, pretože má svoj vlastný. Nechce ho za každú cenu ťahať z kaše, pretože ona predsa nie je zdravotná sestra. A vlastne, ona nemusí nič,“ vysvetľuje rozdiely psychiater Gérard Ribes vo svojej knihe Ja, ty , my, v ktorej rieši aj diagnózou žena záchranárka.

Aká je teda tá správna cesta? Čo na nej robiť a čomu sa oblúkom vyhnúť? „Dôležité je, aby žena zostala sama sebou a myslela najmä na svoje vlastné potreby. Pretože keď sa na ne sústredí, kurzor nasmeruje na seba a netrávi príliš veľa času tým, aby svoje sily rozdávala v nádeji, že jej to tá druhá strana nejako oplatí. Základom je nepovažovať nádejný začínajúci vzťah za nejakú úlohu, na ktorej musíme pracovať, aby dostala perspektívu. V práci to možno tak funguje, že postupujeme krok za krokom, v štýle, keď zvládnem ďalšiu úlohu, posuniem sa vyššie, ale vo sfére vzťahov to neplatí,“ pripomína odborníčka.

Ozaj, čo keby ste si dali do mozgovej hemisféry veľkými písmenami vytesať slovíčko nezávislosť? Čo v preklade znamená myslieť v takýchto situáciách najmä na seba. Veď ten váš potenciálny nový frajer je predsa veľký chlapec a hoci má možno srdce rozbité na kúsky, vy tu nie ste na to, aby ste ich zliepali. On si určite poradí aj bez vás. Chcete s ním ísť na drink alebo do kina? Jasné, choďte do toho, ale preto, že na to sama máte chuť. A zajtra či pozajtra sa vám s ním nechce stretnúť, lebo jednoducho nemáte náladu? Tak mu to bez mihnutia oka oznámte a hlavne žiadne výčitky v štýle, že ten chudáčik zostane sám. Ešte raz, on je predsa veľký samostatný chlapec. A vždy, keď vám nabudúce navrhne spoločný program, položte si úprimnú otázku. Chcem ho vidieť, lebo po tom sama túžim alebo ho mám v pláne zvádzať, očariť a potom ho mať pre seba?

Aby však bolo jasné, ani náhodou tu nikoho nechceme nahovárať na sebeckosť, veď v medziľudských vzťahoch to tak chodí, že sa navzájom potiahneme dopredu alebo roztlačíme. My občas podáme pomocnú ruku chlapom a oni zase nám. Je to celkom prirodzené aj ľudské. Len sa to nesmie stať pravidlom ani diagnózou. Lebo s nálepkou záchranárky, čiže tej, ktorá mužom poslúži ako záplata, to žiadna žena ďaleko nedotiahne. Ibaže by chcela byť druhá Matka Tereza. Tá však bola dobrovoľne bezdetná a single.

Nie je čas skončiť s úlohou náhradníčky? Nebuďte vo vlastnom vzťahu iba záplatou

Výber pre vás

Nie je čas skončiť s úlohou náhradníčky? Nebuďte vo vlastnom vzťahu iba záplatou

Súvisiace články

VIDEO: Láka vás život v zahraničí? 5 tipov prečo by ste si mali vybrať práve Austráliu!

Na tvoj lesk robili deti: Za trblietky vďačíme nerastu, ktorý v ilegálnych baniach ťažia deti

Najčastejšie novoročné predsavzatie: Prečo sa nám rok čo rok nedarí schudnúť?

Slivky pridajú sladkým aj slaným pochúťkam jedinečnú chuť. Vieme, ako si ich pripraviť!

Horoskop na január: Vystúpte z komfortnej zóny a privítajte nový rok ako silnejšie osobnosti!

Výber pre vás