Žijeme vo svete, v ktorom sa každý deň odkryje nejaká kauza a odhalí ďalšie nové klamstvo. Chceme sa správať eticky, ekologicky, zachraňovať lesy, bojovať proti plastom, nejesť chémiu, nepiť kávu od otrokárov. A vždy, keď si myslíme, že sme sa priblížili k dokonalosti, zrazí nás na kolená ďalšia šokujúca správa. Lesk na našich nechtoch, perách a líčkach nie je čistý. Za drobné trblietky vďačíme nerastu, ktorý v ilegálnych baniach tretieho sveta ťažia deti.

Nebezpečné živobytie

Mica je pomenovanie skupiny minerálov sľudy, ktorú si kozmetické koncerny veľmi obľúbili. Pochopiteľne, veď dodáva produktom žiaru a lesk, a keďže ide o čisto prírodný minerál, nájdete ho aj v certifikovanej biokozmetike. Každoročne sa jeho spotreba násobí šialeným tempom a jeho obľúbenosť narastá.

Asi ste to netušili, no každý skrášľovací produkt, ktorý obsahuje drobulinké trblietky, má v zložení micu. Jej mikročastice nádherne odrážajú svetlo, jemný prášok dobre priľne k pokožke. Nevyužíva sa iba v kozmetike, ale aj pre metalický lak na karosérie áut či v elektropriemysle. Tento nerast nájdeme na mnohých miestach sveta, lenže bane s najkvalitnejšou sľudou sa nachádzajú v štátoch Džhárkhand a Bihár vo východnej časti Indie. V oblastiach s takým chudobným obyvateľstvom, že v baniach pracujú celé rodiny. Už päťročné deti zbierajú do košíčkov ligotavé kamienky. Ich drobné rúčky sa dostanú do škár, kde môžu nechtami vrstvy sľudy odlupovať. Sú najlacnejšou pracovnou silou na svete. Áno, otročia aj preto, aby sme si my mohli ráno naniesť na tvár mejkap s rozjasňovačom. V spomínaných štátoch Indie pracuje v baniach okolo dvadsaťdvatisíc detí.

Niektoré uniesli a prinútili pracovať, iné pracujú so svojimi rodičmi. Desaťročné dieťa môže zarobiť 20 až 30 rupií denne, čo je v prepočte 0,25 až 0,38 eura. Dni za dňom, v prachu, ktorý spôsobuje astmu či iné ochorenia. Deti sa plazia v ručne vyhĺbených tuneloch, ktoré sa často zrútia a pripravia ich o končatiny či o život. V baniach sa stáva viac než desať smrteľných úrazov mesačne, lebo majitelia baní považujú bezpečnosť svojich zamestnancov za vec, ktorá ich vôbec, ale vôbec netrápi. Pracovné podmienky týchto ľudí nikto nekontroluje, pretože o niečom takom ako inšpektoráty práce tretí svet a India ani nesnívajú. 

Pokračovanie článku na ďalšej strane.