Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Žijeme vo svete, v&nbsp;ktorom sa každý deň odkryje nejaká kauza a&nbsp;odhalí ďalšie nové klamstvo. Chceme sa správať eticky, ekologicky, zachraňovať lesy, bojovať proti plastom, nejesť chémiu, nepiť kávu od otrokárov. A&nbsp;vždy, keď si myslíme, že sme sa priblížili k&nbsp;dokonalosti, zrazí nás na kolená ďalšia šokujúca správa. Lesk na našich nechtoch, perách a&nbsp;líčkach nie je čistý. Za drobné trblietky vďačíme nerastu, ktorý v&nbsp;ilegálnych baniach tretieho sveta ťažia deti.

Mica je pomenovanie skupiny minerálov sľudy, ktorú si kozmetické koncerny veľmi obľúbili. Pochopiteľne, veď dodáva produktom žiaru a&nbsp;lesk, a&nbsp;keďže ide o&nbsp;čisto prírodný minerál, nájdete ho aj v&nbsp;certifikovanej biokozmetike. Každoročne sa jeho spotreba násobí šialeným tempom a&nbsp;jeho obľúbenosť narastá.

Asi ste to netušili, no každý skrášľovací produkt, ktorý obsahuje drobulinké trblietky, má v&nbsp;zložení micu. Jej mikročastice nádherne odrážajú svetlo, jemný prášok dobre priľne k&nbsp;pokožke. Nevyužíva sa iba v&nbsp;kozmetike, ale aj pre metalický lak na karosérie áut či v&nbsp;elektropriemysle. Tento nerast nájdeme na mnohých miestach sveta, lenže bane s&nbsp;najkvalitnejšou sľudou sa nachádzajú v&nbsp;štátoch Džhárkhand a Bihár vo východnej časti Indie. V&nbsp;oblastiach s&nbsp;takým chudobným obyvateľstvom, že v&nbsp;baniach pracujú celé rodiny. Už päťročné deti zbierajú do košíčkov ligotavé kamienky. Ich drobné rúčky sa dostanú do škár, kde môžu nechtami vrstvy sľudy odlupovať. Sú najlacnejšou pracovnou silou na svete. Áno, otročia aj preto, aby sme si my mohli ráno naniesť na tvár mejkap s rozjasňovačom. V&nbsp;spomínaných štátoch Indie pracuje v&nbsp;baniach okolo dvadsaťdvatisíc detí.

Niektoré uniesli a&nbsp;prinútili pracovať, iné pracujú so svojimi rodičmi. Desaťročné dieťa môže zarobiť 20 až 30 rupií denne, čo je v&nbsp;prepočte 0,25 až 0,38 eura. Dni za dňom, v&nbsp;prachu, ktorý spôsobuje astmu či iné ochorenia. Deti sa plazia v&nbsp;ručne vyhĺbených tuneloch, ktoré sa často zrútia a&nbsp;pripravia ich o&nbsp;končatiny či o život. V&nbsp;baniach sa stáva viac než desať smrteľných úrazov mesačne, lebo majitelia baní považujú bezpečnosť svojich zamestnancov za vec, ktorá ich vôbec, ale vôbec netrápi. Pracovné podmienky týchto ľudí nikto nekontroluje, pretože o niečom takom ako inšpektoráty práce tretí svet a India ani nesnívajú.&nbsp;

Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;

Sľuda sa v&nbsp;týchto regiónoch ťaží už vyše tisíc rokov. Využívala sa na dekoráciu a&nbsp;v&nbsp;ajurvédskej medicíne, no nie v takom rozsahu ako dnes. Koncom devätnásteho storočia sa však nerast zapáčil anglickým kolonizátorom, ktorí sľudu začali vyvážať a&nbsp;vŕtali stále nové bane. Keď sa India v&nbsp;roku 1947 anglickej nadvlády zbavila, baní už bolo sedemsto a&nbsp;makalo v nich vyše dvadsaťtisíc ľudí. India sa teda obrátila na Sovietsky zväz a&nbsp;po desaťročia v&nbsp;ňom našla skvelého odberateľa. Aj týmto časom však odzvonilo, keď sa ZSSR rozpadol a&nbsp;sľudu zrazu nikto nechcel. Indická vláda teda v&nbsp;osemdesiatych rokoch minulého storočia bane zakázala s&nbsp;odôvodnením, že zapríčiňujú odlesňovanie. Oficiálne ich však nik nezatvoril, až sa prestali kontrolovať úplne. Rozdelili si ich miestne mafiánske skupiny a&nbsp;v&nbsp;takom stave, bez dohľadu, fungujú dodnes. A biznis pekne prekvitá.

Vyťažená sľuda z&nbsp;indických baní putuje po rôznych trasách ku kupcovi, ktorý ju ďalej predá na export, najčastejšie do Číny. Tam ju zomelú na jemný perleťový pigment, ktorý nakupujú kozmetické spoločnosti. Až šesťdesiat percent vysokokvalitnej mice v&nbsp;kozmetickom priemysle pochádza z&nbsp;Indie, z&nbsp;toho sedemdesiat percent z&nbsp;ilegálnych baní. Ešte donedávna sa nik nezaujímal o&nbsp;úbožiakov, ktorí sa zberom sľudy živia. India je predsa veľká a&nbsp;počet jej obyvateľov obrovský. No práve preto, že žijeme vo svete, v&nbsp;ktorom je čoraz ťažšie utajiť špinavosti, zistila sa aj táto krutá pravda. Že na naše trblietky v kozmetických výrobkoch drú malí otroci, ktorí si ničia zdravie aj detstvo v baniach na sľudu.

Pred pár rokmi sa uvedomelí spotrebitelia kozmetiky začali pýtať, odkiaľ sa v&nbsp;očných tieňoch a&nbsp;leskoch berie tá žiara. Je to prach spod kopýt jednorožcov? Alebo nebodaj strúhané zlato? Kozmetické firmy bombardovali otázkami na pôvod trblietok, a&nbsp;keď sa odpoveďou „z Číny“ neuspokojili, začali firmy pátrať a konať. Napríklad britská značka LUSH známa najmä ručne vyrábanými mydlami a&nbsp;prísadami do kúpeľa sa dostala do zložitej situácie. V&nbsp;istom momente jej dodávatelia nedokázali zaručiť bezproblémový pôvod dovážanej sľudy. Preto si v&nbsp;LUSH povedali, že sa&nbsp;radšej kontroverzného minerálu zbavia a&nbsp;vyrobia si vlastný. Vydali stanovisko, v&nbsp;ktorom deklarujú, že od januára 2018 používajú syntetickú, no plne odbúrateľnú náhradu sľudy, vyrobenú v&nbsp;laboratóriu. Toto riešenie sa volá aj strčiť hlavu do piesku a&nbsp;vynašli ho pštrosy. Nepomôže nikomu.

Ľudia v&nbsp;chudobných indických regiónoch totiž prácu potrebujú. Od baní sú v&nbsp;súčasnosti závislí, je to ich takmer jediný zdroj obživy. Zaslúžia si však pracovať v&nbsp;dôstojných podmienkach. V&nbsp;roku 2016 sa do regiónu vybrali reportéri svetových agentúr, aby priniesli správu o&nbsp;baniach. Trvalo ďalší rok, kým sa vo Francúzsku vytvorila Iniciatíva za zodpovedne ťaženú sľudu (Responsible Mica Initiative). Združujú sa v&nbsp;nej značky Chanel, Shiseido, H&amp;M, spoločnosť Coty, kde patrí trebárs Rimmel či Max Factor, Estée Lauder, ktorý vlastní aj Oriflame, ale aj L’Oréal s vlastnými značkami Maybelline, Urban Decay, Essie či NYX. Táto iniciatíva si zvolila cestu pomoci. Jej členom je jasné, že prestať dovážať sľudu z&nbsp;problematických baní by poškodilo najmä rodiny, ktoré táto práca živí. Snažia sa však, aby na prácu nezneužívali deti, pretože tie by predsa mali chodiť do školy. Snažia sa, aby sa pracovné podmienky ich rodičov zlepšili a&nbsp;zvýšili sa štandardy pracovnej bezpečnosti. RMI prináša do regiónu&nbsp;lepšiu zdravotnú starostlivosť, najmä pre deti a&nbsp;ženy a&nbsp;zároveň sa usiluje, aby v&nbsp;budúcnosti obyvatelia dedín neboli výhradne odkázaní na ťažbu nerastu. Iniciatíva chce dosiahnuť, aby najneskôr v&nbsp;roku 2022 boli všetky cesty sľudy k&nbsp;spotrebiteľovi transparentné.

Detská nadácia Kailasha Satyarthiho funguje v&nbsp;Indii už dávnejšie. Jej zakladateľ si v&nbsp;roku 2014 vyslúžil Nobelovu cenu za to, že z rôznych tovární po krajine pomohol zachrániť vyše osemdesiatisíc detí. Do dnešného dňa je to aj tritisíc detí z&nbsp;baní na sľudu. V&nbsp;rámci projektu Child-Friendly Village sa deti a&nbsp;dospelí spoločne rozprávajú o&nbsp;budúcnosti svojich dedín. Aktivisti vzdelávajú deti v&nbsp;ich právach a&nbsp;učia ich, že nie je v&nbsp;poriadku vydať sa v&nbsp;desiatich a&nbsp;porodiť v&nbsp;dvanástich. Nadácia podporuje rodičov, aby ich potomkovia mohli chodiť do školy, získať vzdelanie a&nbsp;neskôr pomôcť svojej komunite. Dokonca existuje aj detský parlament, v&nbsp;ktorom sa stretávajú mladí zástupcovia dedín a riešia problémy svojich komunít. Deti sa cez nadáciu môžu spojiť s&nbsp;vládou a&nbsp;požadovať napríklad viac učiteľov. Kým sa bane v&nbsp;Indii opäť zlegalizujú, Detská nadácia KS, RMI, či Terre de Hommes prichádzajú do terénu, aby ľuďom v&nbsp;baniach pomáhali. Tieto nadácie a&nbsp;iniciatívy môžete podporiť aj vy finančným darom.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;

Prehrabali ste si práve kozmetickú taštičku a&nbsp;prehádzali poličku v&nbsp;kúpeľni? Ak pátrate po sľude, nájdete ju aj pod názvom Potassium aluminium silicate alebo CI 77019. Väčšinou písmom takým maličkým, že nie je šanca rozlúštiť ho. Ako teda môžeme po nákupe kozmetiky pokojnejšie spávať?

To isté sa pýtali aj sestry Lucia a&nbsp;Viera Nemcové, majiteľky internetového obchodu pre udržateľnú krásu Idunnashop. Vyrastali v&nbsp;spojení s&nbsp;prírodou a&nbsp;veľmi skoro si začali uvedomovať, koľko vecí dennej potreby poškodzuje nielen naše zdravie, ale aj životné prostredie. Obe bojovali s&nbsp;alergiami a&nbsp;atopickým ekzémom, neúspešne sa liečili kortikoterapiou, až kým neobjavili účinky biokozmetiky. Začali sa zaoberať nielen ekologickou, ale aj etickou stránkou kozmetiky a&nbsp;dnes už vedia, čo môžu urobiť bežné ženy, ktoré si beauty produkty kupujú a používajú. Najdôležitejšie je pýtať sa. Na pôvod kozmetiky, jej ingrediencií, zaujímať sa, či je certifikovaná, teda kontrolovaná. Sestry Nemcové pozorujú, že slovenské zákazníčky sú čoraz uvedomelejšie. „Dnes sa už spotrebiteľka pri výbere a nákupe nesústreďuje iba na to, aby kozmetika neobsahovala chemické, škodlivé až toxické látky, ale zaujíma sa aj o kritériá certifikátov. Dokonca sledujú aj etický rozmer výrobného procesu a záleží im na trvalej udržateľnosti. Zaujímajú sa o vplyv na životné prostredie či ďalšie využitie, alebo možnosti recyklácie obalov. To všetko vedie k zodpovednejšiemu nakupovaniu.“

Našťastie, aj predajcovia kozmetiky sú už pozornejší a svoje zdroje si starostlivo vyberajú. Lucia a&nbsp;Viera komunikujú s výrobcami, ktorí neskrývajú pôvod ingrediencií. „Akákoľvek exotická prísada s úžasným prínosom pre pokožku či vlasy stráca význam, ak jej získanie ničí dažďové pralesy alebo ohrozuje ekosystém. Dôležité je pre nás aj to, v akých podmienkach pracujú pestovatelia alebo dodávatelia, či pri získavaní surovín nedochádza k zneužívaniu ekonomicky slabých. Neprípustné je aj zneužívanie detskej práce v prípade ťažby takých ingrediencií, ako je napríklad sľuda.“

Všetky moderné zásady nakupovania kozmetiky, ktoré sme spomenuli, majú meno. Volajú sa slow cosmetics a možno by bolo fajn zapamätať si ho, pretože sa s ním v najbližších rokoch budeme stretávať častejšie. Hnutie Slow Cosmétique vzniklo, ako inak, vo Francúzsku. Výraz „slow“, teda pomalý, má byť protiváhou k&nbsp;nášmu rýchlemu svetu, kde sa trendy striedajú ako špinavá bielizeň. SLOW je však aj skratka pre S – sustainable (udržateľný), L – local (lokálny), O – organic (prírodný) a&nbsp;W – whole (celistvý). Rovnako ako pri „slow food“ alebo „slow fashion“ tu ide o&nbsp;tri dôležité zložky: uvedomelý konzum, ochrana prírody a&nbsp;ochrana vlastného tela. K&nbsp;tomu patrí aj limitovanie odpadu a&nbsp;spotreby energie či lepšie spoznanie samého seba. Je na nás, akú cestu si vyberieme. Skutočne potrebujeme tých dvadsať lakov na nechty a ďalšie lesky na pery? Vieme, z čoho sú vyrobené a čo všetko sa skrýva v jednej fľaštičke? Nebolo by možno lepšie kúpiť si pár kvalitných, certifikovaných a ideálne lokálnych beauty produktov? Lebo nanášať si každé ráno mejkap s pocitom, že tie trblietky v očných tieňoch dolovali v bani malé deti, to už je naozaj silná káva, však?

Na tvoj lesk robili deti: Za trblietky vďačíme nerastu, ktorý v ilegálnych baniach ťažia deti

Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás

Na tvoj lesk robili deti: Za trblietky vďačíme nerastu, ktorý v ilegálnych baniach ťažia deti

Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Súvisiace články

Zázrak menom amaranth: Tento krém vám nedovolí zostarnúť

Blahodarné účinky škorice: Takto ju počas Vianoc využijete nielen pri pečení!

Krása v pohári: Keď budete pravidelne piť TOTO, vaša pleť bude doslova žiariť!

Trápi vás akné v dospelosti? Vieme, ako proti nemu bojovať

Vlasové stylingy podľa celebrít: Vďaka týmto účesom budete hviezdou akejkoľvek párty!

Plus TV

INTRO vlny aj bez kulmy? OTESTOVALI sme tri spôsoby natáčania vlasov, výsledok ťa PREKVAPÍ

Slovenka Katka Ondrašiková založila módnu značku PAIRIEN!

ZÁZRAČNÁ matcha: Je tento nápoj kľúčom k zdraviu a kráse?

Výber pre vás