Veronika Šipoš Rosputinská

Keď som minule po dlhom čase nešla na stretnutie do centra pešo, ale viezla som sa električkou, všimla som si zaujímavú vec. Všetci mladí cestujúci, v priemernom veku do 35 rokov, hľadeli do mobilu, a tak som sa nenápadne prešla po vozni a nakúkala im spoza plece. Viem, nie je to práve slušné, ale čo jedna redaktorka neurobí pre článok, však? A výsledok? Až na pár výnimiek mali všetci na smartfónoch otvorené sociálne siete. Facebook a najmä Instagram. Aj z môjho súkromného miniprieskumu, ktorý som urobila medzi vlastnými followermi, som zistila, že Instagram takmer všetci používajú denne. Mnohí kamoši sa mi dokonca priznali, že na ňom trávia aj niekoľko hodín. A teraz schválne, skúsite sa aj vy pozrieť, koľko času denne strávite pozeraním pekných fotiek na sociálnej sieti? Ja som sa z toho śvojho čísla práve zhrozila.

V meste som sa stretla s kamarátkou, je na materskej s druhou dcérou. Nevideli sme sa asi rok, napriek tomu „presne“ vieme, ktorá sa čomu venuje a ako sa má. Pochopiteľne, veď obe máme tie Instagramy. „Ach, ani nevieš, ako ti závidím. Toľko ste toho minulý rok precestovali, máte taký parádny a akčný život, a ja len doma mením plienky,“ prehodila tak sladko-kyslo Petra. A priznala, že keď vidí životy svojich priateľov, má pocit, že ona si maximálne zaslúži cenu v kategórii nuda a stereotyp. Aj v mojom internom prieskume som zistila, že až 78 percent ľudí si vďaka príspevkom na Instagrame myslí, že ich život je omnoho nudnejší, prázdnejší a že všetci ostatní oveľa viac cestujú a vôbec, zažívajú parádne vzrušenie.

Porovnávať sa na internete s inými, hoci aj neznámymi ľuďmi je veľmi bežné. Na mojom profile sa k tomu priznalo 75 percent hlasujúcich a vyše polovica z nich sa pre takéto porovnávanie cíti frustrovane. „Instagram sa stáva výkladom retušovanej vizáže a nerealistických životov, v porovnaním s ktorými sa človek cíti nedostatočný, čo aktuálne dokazujú výskumy. Ide najmä o vplyv málo interaktívnych platforiem, založených na fotografiách ako Instagram. Ten zvyšuje pocit osamelosti, depresívnosti, úzkosti, negatívnej telesnej schémy a strachu z vynechania,“ prezradila v rozhovore pre magazín Forbes psychologička Jarmila Tomková z občianskeho združenia ViaSua. Jej slová potvrdzujú viaceré štúdie. Kráľovská spoločnosť pre verejné zdravie v Anglicku robila v roku 2017 výskum pod názvom Stav mysle, v ktorom sa zamerala na pozitívne a negatívne vplyvy sociálnych sietí na duševné zdravie mladých ľudí. Kým najpozitívnejšie dopadol YouTube, najhoršie hodnotenie získal práve Instagram. „Sociálne siete vyvolávajú u mladých ľudí väčšiu závislosť než cigarety a alkohol a keďže sú už v ich živote také bežné, nemôžeme viac ignorovať ich vplyv na duševné zdravie. Je zaujímavé, že najhorší dosah majú obrázkové siete ako Instagram, lebo, ako ukázal náš výskum, v mladých ľuďoch vyvolávajú pocity úzkosti a menejcennosti,“ povedala Shirley Cramer, riaditeľka spoločnosti. Do výskumu bolo zaradených 1&nbsp;500 ľudí vo veku 14 až 24 rokov, ktorí priznali, že pre Instagram prežívajú úzkosť, depresiu, osamelosť a tiež šikanovanie, veľmi často spojenú s vizážou. Aj v mojom prieskume sa 66 percent hlasujúcich priznalo, že sa vďaka sociálnym sieťam už minimálne raz cítili málo atraktívni.

Aj proti takémuto šikanovaniu chce po novom Instagram bojovať. Povráva sa, že podobne ako francúzske magazíny v prípade reklám, aj táto sociálna sieť plánuje zaviesť upozornenia na retušovaný obsah v súvislosti s telom a tvárou modeliek. Niektorí americkí fotografi upozornili, že ich príspevky už sociálna sieť cenzuruje. Namiesto fotky modelky sa na displeji telefónu objaví len čierny štvorec s informáciou, že ide o falošný obsah. Kým jedna skupina používateľov túto novinku víta, iní sa búria. V mojom prieskume by takéto upozornenia privítalo až 76 percent hlasujúcich. Ktovie, ako to s touto novinkou dopadne, na Slovensku totiž ešte stále celkom nefunguje ani schovávanie lajkov, ktoré Instagram avizoval už pomerne dávno.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;

Ale nejde len o pohľad na dokonalé tváre či telá, ktoré spôsobujú používateľom sociálnych sietí úzkosti. Ďalšie zaujímavé informácie v tejto oblasti prinieslo Národné centrum pre výskum zdravia vo Washingtone, ktoré pozbieralo výsledky z viacerých štúdií zameraných na virtuálny svet, mentálne zdravie a digitálny stres. Profesor psychológie na štátnej univerzite v San Diegu zistil, že tínedžeri, ktorí denne trávia päť a viac hodín online, majú o 71 percent vyššiu pravdepodobnosť rozvinutia rizikových faktorov, ktoré vedú k samovražde, ako ich rovesníci, ktorí sú na mobile iba hodinu, no už pri dvoch hodinách online sa riziko zvyšuje. Nie je to síce priamy dôkaz, že používanie internetu zvyšuje počet samovrážd, ale fakt je, že minimálne podporuje rozvoj rizikových faktorov a mentálnych problémov u mládeže.

Ďalšia štúdia, ktorú cituje Národné centrum pre výskum zdravia, sa zamerala na o čosi staršiu vzorku. Ľudia vo veku 19 až 32 rokov už nie sú takí ovplyvniteľní ako tínedžeri a sociálne siete majú menej devastačný účinok na ich mentálne zdravie. Viac ako rozvoj depresie a úzkosti sa u nich potvrdil pocit narastajúcej sociálnej izolácie. „Tí, ktorí Instagram navštívia minimálne 58-krát týždenne, sa cítia trikrát viac osamelí a sociálne vylúčení v porovnaní s používateľmi, ktorí na platformu chodia menej ako 9-krát do týždňa. Bez ohľadu na to, či je to pravda alebo nie,“ píše sa v štúdii. A tu sa stretávame so starým známym FOMO (fear of missing out, vo voľnom preklade strach, že o niečo prídeme). Práve ten veľmi úzko súvisí s digitálnym stresom. Ide o formu stresu, ktorá sa vyvinula v posledných rokoch pod tlakom, že musíme byť stále online. Paradoxne, tento tlak na nás nevyvíja až tak spoločnosť či okolie, ale práve my sami. Keď nám pípne telefón, sme ako na strune. Prišla nám nová esemeska? Nový mail či správa na WhatsApp, odkaz v Messengeri alebo notifikácia z Instagramu? Vždy sme v napätí, nútime sa do okamžitej reakcie, čo nás v mnohých situáciách dostáva do neuvedomeného stresu. A to nie je všetko, pretože tá kopa komunikačných aplikácií, ktoré používame, už začína byť za hranicou únosnosti. Asi to poznáte tiež, však? Keď trebárs hľadáte fotku, ktorú ste si vymenili s kamoškou a ani za svet si neviete spomenúť, či vám ju poslala cez Viber, WhatsApp alebo Messenger. Podľa Národného centra pre výskum zdravia mladí ľudia dnes používajú priemerne až 11 komunikačných aplikácií, pričom každú kontrolujú niekoľkokrát denne.

A o tom, ako virtuálny svet ničí náš partnerský život, by sa dali písať celé romány. Soňa pravidelne máva pre ne tichú domácnosť. „Môj manžel nenávidí, keď si veci fotím a pridávam ich hneď do storíčok. Špeciálne vtedy, keď ide o jedlo a on je už príliš hladný. Niekedy ho nútim čakať nad tanierom aj desať minút, kým si večeru cvaknem tak, aby na fotke pekne vyzerala. Vytáča ho to, a tak sa už snažím krotiť, lebo za tie hlúpe hádky to fakt nestojí.“ Ako som zistila, problémy s online zachytávaním a so zverejňovaním života na sieťach majú problém viacerí muži.

„S posledným frajerom to dospelo až do stavu, že sme sa rozišli. Nebudem sa tváriť, že naším jediným problémom bol Instagram, ale často sme sa preň nemu hádali. On totiž nemal profil na žiadne sieti a dokázal sa vytočiť do nepríčetnosti, keď sa jeho tvár objavila na tom mojom. Najprv mi zakázal uverejňovať spoločné fotky, neskôr akékoľvek fotky z nášho bytu a nakoniec som nemohla písať ani z dovolenky, lebo to vraj nie je bezpečné a mohli by nás vykradnúť. Podľa mňa mal paranoju, dodnes neviem prečo,“ hovorí Natália, ktorú v čase ich randenia frustrovalo, že sa o pekné chvíle nemôže podeliť aj verejne. A Lenka? Tá má problém s manželom, ktorý na sociálnych sieťach trávi všetko voľný čas. A keď hovorí, že všetok, myslí to doslova. Pretože keď je víkend, ráno svoj mobil lustruje ešte v posteli a nespustí ho z ruky do večera. „Najskôr sa mi smial, že som ako pubertiačka a visím nonstop na mobile, no potom si kúpil nový smartfón a profily si založil tiež. Lenže kým ja tam hľadám inšpiráciu na prácu, on zabíja čas pozeraním vtipných videí. Mobil niekedy nepustil z ruky ani počas večere. Až teraz si uvedomujem, ako sa dovtedy cítil on, keď som bola tak často na Instagrame,“ hovorí bytová dizajnérka, ktorá musela v rodine nastaviť nové pravidlá. Ak teda nechcela, aby im telefón rozbil vzťah. Hodina denne. To je čas, keď si navzájom nevyčítajú, čo tam kto pozerá, a potom majú stopku od mobilov aj od wi-fi. Pretože taký normálny život je predsa len zaujímavejší ako prezeranie fotiek cudzích ľudí, ktorých mená o sekundu zabudnete, hm?

Keď sa na to pozrieme z nadhľadu, prichádza otázka – dokážeme dnes vôbec žiť bez digitálneho stresu? Kvalitu vlastného každodenného života porovnávame s tými najvzrušujúcejšími okamihmi hviezd sociálnych sietí, svoje telo a tvár s fotografiami, ktoré sú výsledkom niekoľkohodinovej retuše a od reality majú na míle ďaleko. A keď sme online, dokážeme síce byť v spojení s ľuďmi, ktorí žijú na opačnom konci planéty, no aj tak sa cítime osamelé a upadáme do ešte väčšej depky. A na to existuje jediné riešenie. Byť aspoň na pár hodín denne offline. Lebo zdravé sebavedomie, normálny život a účet na Instagrame nemusia byť dva nezlúčiteľné svety, len treba poznať pravú mieru. A ustriehnuť si čas, ktorý vo virtuálnom svete strávime. Inak, ja som si už nastavila do telefónu časovač, aby som sa nabudúce pri tom čísle nezhrozila. Pre istotu.

10 TIPOV, čo robiť, keď vám sociálne siete spôsobujú stres

Ako nám Instagram ničí život: Psychológovia to už potvrdili! Čo robiť, aby nás to nezničilo?

Výber pre vás

Ako nám Instagram ničí život: Psychológovia to už potvrdili! Čo robiť, aby nás to nezničilo?

Súvisiace články

Lucia od základov zmenila svoj život. Spúšťačom bola nebezpečná Crohnova choroba!

Prečo som sa vrátila domov: Spoznajte príbehy Sloveniek, ktoré zmenili svoj život

Toto je 15 najčastejších výmyslov o jedle: Čo je pravda a čo čisté klamstvo?

Tak týmto sa radšej neinšpirujte! Aj takéto bláznivé diéty držia svetové celebrity

Tip na rýchly fit recept: Zelerové a batátové hranolky s lahodným avokádovým dressingom

Polárna žiara – jeden z najfascinujúcejších javov planéty. Viete, kde ju môžete pozorovať?

Výber pre vás