Jana Lučkaiová: Zo všetkého najviac mi chýbala rodina
Trinásť rokov žila vonku, pretože pracovala pre automobilku Toyota. Šesť rokov strávila v českom Kolíne, neskôr sa presunula ešte viac na západ a dostala sa do európskej centrály značky, ktorí sídli v Bruseli. „Tam som sa stretla s multikultúrnym prostredím, ktoré zo mňa urobilo tolerantnejšieho človeka. Naučila som sa pozerať na svet s pohľadom ži a nechaj žiť. V zahraničí sa Slováci nedelia na západniarov či východniarov, tam sme boli len my. Slováci, čo držia spolu,“ tvrdí Janka, ktorá sa do sveta vybrala hneď po vysokej škole. A dodnes to vníma ako dobrý nápad. „Naučila som sa fungovať samostatne, stále na sebe pracovať aj sa zlepšovať. Lenže ani v zahraničí nie je svet, kde pečené holuby padajú z neba. Všetko som si musela vydrieť, konkurencia je tu silná a stálo ma veľa námahy, kým som sa presadila. Ale je to skvelá škola života, za ktorú som vďačná,“ pokračuje šikovná Slovenka, ktorá precestovala už kus sveta. Prešla totiž už 35 krajín vrátane Madagaskaru, Kene či Filipín. „Milujem cestovanie a Brusel bol vďaka svojej polohe dobrým východiskom pre moje dobrodružné výlety.“
Úprimne dodáva, že o návrate nad Slovensko veľmi nerozmýšľala, vraj si už nevedela predstaviť, že tu bude žiť. Ale aj v jej prípade platí heslo, že nikdy nehovor nikdy. „Spúšťačom bola tragická smrť môjho ocka, ktorý bol pre mňa veľkým vzorom a oporou. Keď zomrel, dva roky potom som prežila v kufri, lebo som stále lietala niekde medzi Slovenskom a Belgickom. Aj myšlienkami som bola stále viac doma, pri svojej rodine.“ A do toho prišlo jedno nečakané stretnutie. „Spoznala som skvelého chlapa z Košíc, a tak som si v duchu hovorila, že je to možno znamenie od života. Že prišiel čas vrátiť sa domov.“ A potom prišiel ďalší signál zhora. Dostala pracovnú ponuku priamo v Košiciach. „Už som podpísala zmluvu s novou firmou, takže sa vraciam domov. A začínam novú kapitolu vo svojom živote. Myslím si, že človek dokáže pekne a plnohodnotne žiť aj na Slovensku. Áno, možno tu nemáme všetko, ale sme v strede Európy, takže sa odtiaľto dá lietať kdekoľvek, plniť si svoje cestovateľské sny a pritom byť s rodinou. Možno pred dvomi rokmi by som to vnímala inak, ale dnes to cítim takto. Že doma je doma.“
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
