Určite to poznáte. Všetky kamošky, ktoré majú čo&nbsp;len trochu šikovné ruky, začali na internete predávať svoje torty, zákusky či háčkované zvieratká. Tie, ktoré sa nevenujú ručným prácam, zas trávia nekonečné hodiny v&nbsp;práci, behajú maratóny alebo sa vo voľnom čase venujú opusteným zvieratám v&nbsp;útulku. Zo všetkých strán na nás útočí „hustle kultúra“, podľa ktorej treba byť každú sekundu produktívna, koníčky treba premeniť na formu zárobku, a&nbsp;ak to tak nerobíte, mrháte časom. Kde sa nabrala takáto toxická produktivita?

V sedemdesiatych rokoch bol „hustle“ populárny tanec, ktorý bezstarostne tancoval celý svet. Keď však v roku 2006 vyšiel singel Hustlin’ od rapera Ricka Rossa, anglické slovíčko nabralo nový význam. Ak človek chcel uspieť a niečo dosiahnuť, musel začať makať od nevidím do nevidím. Odrazu však nestačilo pracovať, bolo treba pracovať nadčasy. Zo záľub sa mala stať práca na vedľajší úväzok, a dať si pauzu? Neslýchané. Veď ako kedysi povedal Elon Musk, nikto predsa nezmenil svet počas 40-hodinového pracovného týždňa. A tak sme sa pustili do práce a plne sa oddali takzvanej „hustle culture“. Namiesto deviatej sme začali chodiť do práce na ôsmu, obedy jedávame zhrbené pred počítačom a počas tej jednej prestávky, čo si počas dňa ukradneme, sa sťažujeme, že nič nestíhame.

Po práci prídeme domov a pečieme, šijeme či vyšívame, aby sme si čosi privyrobili. Bez práce nie sú koláče, hovorí staré príslovie a velebí tých, ktorí si ani na sekundu neoddýchnu. Napriek tomu nám úspech stále uniká pomedzi prsty. „Sme naučené, že zaneprázdnená rovná sa úspešná, a my by sme sa o to mali snažiť, nech to stojí, čo to stojí,“ hovorí koučka Rebecca Lockwood. „Byť zaneprázdnená však neznamená, že ste úspešná alebo produktívna. Namiesto toho sme uponáhľané, zbesilo sa snažíme robiť desať vecí naraz a pravdepodobne nám to nejde tak, ako by sme si to predstavovali. Keď sa necítime zaneprázdnené, necítime sa ani produktívne a s tým prichádza pocit viny.“ Aoife O’Brien, zakladateľka podcastu Happier at Work, s ňou súhlasí. „Žijeme v kultúre, ktorá si váži prepracovanosť. Technológia, ktorá svetu mala uľahčiť život, nám v skutočnosti iba priniesla viac času na viac práce. Robíme veci, ktoré sú úplne zbytočné, lebo nemáme správne nastavené ciele alebo sa usilujeme o dokonalosť.“

Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;

Byť ambiciózna je o. k., rovnako pocit, že vás vaša práca baví a že ste v nej dobrá. Kedy sa však zmení hranica z akceptovateľnej produktivity na tú toxickú? Niektoré znaky prepracovania sú jasné. Ak máte v práci končiť o pol piatej, no pravidelne vypínate počítač až niekedy pred siedmou, asi je vám jasné, že máte nábeh na prepracovanie. Prepadajú vás pocity viny, že ste cez deň nič nestihli, aj keď máte za sebou produktívny pracovný deň? Pripadajú vám aktivity, počas ktorých nič „nerobíte“, ako strata času? Zabúdate na jedlo, pitný režim, pravidelný pohyb či dokonca pauzu na záchod len preto, aby ste toho stihli viac? Namiesto stretnutia s rodinou či kamarátmi im radšej zavoláte... počas toho, ako robíte niečo iné, pretože inak je to strata času? Uf, toto nie je v poriadku a vyzerá to tak, že aj vy ste sa stali obeťou toxickej produktivity.

„Nedostatok alebo neochota spraviť si čas na rozptýlenie a relax vedie k pocitu vyhorenia, neustálej únave, stresu, depresii a úzkosti. Ak ste neustále zavesená na telefóne, pripojená na jednom mítingu za druhým alebo si kontrolujete emaily po každom pípnutí na notebooku, sama sebe nastavujete nepraktické a nerealistické očakávania o svojom výkone, ktoré môžu mať negatívny vplyv na fyzickú a duševnú pohodu,“ vysvetľuje Rebecca Lockwood. Toxická produktivita sa však neobmedzuje len na podávanie extrémnych výkonov v práci, ale môže sa prejaviť napríklad ako neschopnosť povedať nie, ak vás kamoška pozve von s partiou, alebo posadnutosť dosahovaním určitých cieľov, napríklad počtu prečítaných kníh alebo odpozeraných filmov. Skrátka, keď aktivity, ktoré robíte preto, že musíte, presiahnu počet tých, ktoré robíte, pretože chcete, je načase spomaliť a trochu sa zamyslieť nad svojím životným štýlom.

Tlak byť neustále zaneprázdnená môže často viesť k tomu, že ľudia kvôli práci obetujú svoj voľný čas. A tá troška oddychu, ktorú si doprajú, sa čoskoro zaplní tiež rozličnými... povinnosťami. Trávenie voľného času sa stane pretekmi, kto počas neho zvládne viac. „Rada čítam, no moje kamarátky často bývajú zhrozené, že si knihy len tak vyberám z knižnice podľa toho, ktorá ma osloví, a nemám vopred napísaný zoznam kníh, ktoré si chcem, lepšie povedané, musím prečítať. Minulý rok som sa o to na chvíľu pokúsila, ale pocit, že si musím vybrať knihu zo zoznamu, ma tak ochromil, že som asi tri mesiace nič nečítala. Mám kamošky, ktoré si mesiace vopred robia zoznamy televíznych šou, ktoré chcú pozerať na Netflixe, na čo chcú ísť do kina, a namiesto toho, aby sa tešili z umeleckej hodnoty toho, čo videli, sa tešia z toho, že si niečo odfajknú zo zoznamu,“ zveruje sa Kate z amerického Colorada. Ak váš zoznam voľnočasových aktivít vyzerá podobne ako zoznam domácich prác, ktoré musíte tento víkend po­stíhať, je načase prehodnotiť, či vám vaše koníčky vôbec prinášajú potešenie a uspokojenie, alebo ich robíte len preto, aby ste sa mohli pred kolegyňami vytiahnuť, že ste si za deň a pol stihli pozrieť novú sériu seriálu Koruna a ony ešte nie. Aby ste si pri svojich záľubách oddýchli, vôbec v nich nemusíte byť dobrá alebo sa usilovať o profesionálnu úroveň. Ak viete spievať, isto by vám nenapadlo vo voľnom čase nahrať album, tak prečo sa potom toľko z nás snaží o predaj ručných prác, pečenie koláčov či tancovanie na TikToku v snahe zarobiť namiesto toho, aby si to len tak užívali?

Na toxickú produktivitu existuje kopa dôvodov. Jedným z nich je to, že niečo robiť je často akceptovateľnejšie, ako nerobiť nič. A týka sa to aj voľného času. Až 25 percent Američaniek má popri práci na plný úväzok aj prácu na polovičný a väčšina z nich sa jej spočiatku venovala len ako hobby. Pod tlakom sociálnych sietí, ktoré nám neustále vtĺkajú do hlavy, že by sme mali speňažiť svoj talent, a ak budeme robiť to, čo nás baví, v živote viac nebudeme pracovať, sa voľnočasové aktivity často menia na zdroj príjmu. A oddych nám tak stále uniká. „Odmalička som mala šikovné ruky, štrikujem a háčkujem, no najviac ma baví výroba šperkov. Páči sa mi skúšať nové dizajny, preberať sa v kopách šperkov, ktoré už dávno vyšli z módy, rozoberať ich na kúsky a vdychovať im nový život. Keďže sama toľko šperkov nevynosím, začala som ich posúvať kamarátkam. A tie boli nadšené! Ukázali šperky svojim kamarátkam a odrazu ma zaplavili objednávky na konkrétne vzory a farby. Nafotila som teda niekoľko dizajnov, fotky dala na internet a prekvapivo, objednávky sa začali len tak hrnúť,“ hovorí Američanka Holly. „Môj koníček sa veľmi rýchlo premenil na prácu na vedľajší úväzok. Namiesto jedného páru náušníc za týždeň, ktorý som vyrobila vtedy, keď ma pobozkala múza, som odrazu makala ako divá. Nemohla som byť viac kreatívna a robiť si, čo som chcela, musela som nasledovať želania zákazníčok. Ak si niekto objednal zelené kvetinové náušnice, ale ja som mala skvelý nápad na prsteň, musela som naň zabudnúť a pustiť sa do náušníc, aj keď mi už liezli krkom.“ Po čase začali v jej online obchodíku pribúdať negatívne názory. Popri odpisovaní na správy, prijímaní objednávok a neustálych výletov na poštu Holly zistila, že viac nemá čas na to, aby sa venovala kreatívnej výrobe šperkov, ani ju nebaví pracovať s termínmi, ktoré jej zadáva niekto iný. Záľuba sa za pár mesiacov zmenila na prácu a extra príjem rozhodne nebol hodný extra starostí.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Čím produktívnejšie si myslíme, že by sme mali byť, tým viac nás ohrozuje strach zo zlyhania, z kritiky, negatívne pocity z vlastného výkonu (alebo jeho nedostatku) a úzkosť. Pracujeme tvrdšie a veríme, že za svoju prácu budeme odmenené, ale neutíchajúci tlak stále rastie. Aby sme to všetko za jeden deň postíhali, mnohé z nás obetujú to najcennejšie – spánok. „Veľa žien sa rozhodne obetovať spánok, aby mali viac času na voľnočasové aktivity,“ vysvetľuje odborníčka na duševné zdravie Fatmata Kamara.

„V nabitom dennom programe si nechávame málo času na záľuby a namiesto toho, aby sme pracovali menej, rozhodneme sa ukrojiť čas vyhradený na spánok. Aj keď to môže znieť lákavo – namiesto ôsmich hodín spať len šesť alebo päť a nájdený čas stráviť pozeraním telky či stretnutím s kamoškami – nedostatok spánku môže mať negatívny vplyv na vaše duševné a fyzické zdravie.“ Paradoxne, nedostatok spánku znižuje produktivitu a prináša pocity podráždenia a vyčerpania, čo potvrdí asi každá, ktorá sa niekoľko nocí za sebou poriadne nevyspala. Negatívne následky nedostatku spánku pociťujú aj korporácie, ktoré inak propagujú ideu práce „od nevidím do nevidím“. Okrem rozličných výhod ako neobmedzený katering, pingpongové stoly či bezplatný prenájom bicyklov preto pre ľudí zamestnaných v ich kanceláriách ponúkajú miestnosti na spanie, kde si môžete počas dňa na pár minút zdriemnuť. Ak niečo podobné ponúka aj váš zamestnávateľ – asi už tušíte, že sa plne obuli do princípov „hustle culture“. Radšej sa preto bez výčitiek vyspite doma.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Jedným z&nbsp;najtoxickejších znakov toxickej produktivity je jej podnecovanie na&nbsp;súťaživosť a&nbsp;porovnávanie s&nbsp;okolím, z&nbsp;ktorého len málokedy vyjdete víťazne. „Porovnávanie s&nbsp;ostatnými môže spôsobiť, že si pre seba nastavíte nerealistické očakávania,“ vysvetľuje Fatmata Kamara. „Zamerajte sa na svoj vlastný úspech – prečo si na konci pracovného dňa namiesto výčitiek, čo ste nestihli, radšej nenapísať zoznam toho, čo ste stihli? Neporovnávajte sa s&nbsp;inými, ale sama so sebou. Len vy predsa viete, čoho všetkého ste schopná.“ Nanešťastie, sociálne siete nám to vôbec neuľahčujú. Koľko z&nbsp;nás počas pandémie začalo kváskovať alebo cvičiť jogu len preto, že to robili všetci okolo nás? Koľko žien sleduje inšpiratívne účty zamerané na zdravú stravu, cvičenie, cestovanie alebo produktivitu? No keď sa nám nepodarí dosiahnuť kvalitu života zobrazenú na 30-sekundových videách v&nbsp;našom telefóne, cítime sa sklamané. Nie z&nbsp;našich nerealistických očakávaní, ale samy zo seba a&nbsp;z&nbsp;našej neschopnosti dosiahnuť to, čo majú iné.

„Čím viac času trávite na sociálnych sieťach, tým viac sa porovnávate s&nbsp;inými. Vidíte ich zdanlivo bezchybné životy, čo môže viesť k&nbsp;pocitom menejcennosti a&nbsp;depresie. Uistite sa preto, že sledujete tých správnych ľudí, ktorí vo vás vyvolávajú len pozitívne pocity. Prestaňte sledovať alebo vymažte tých, ktorí vám spôsobujú úzkosť,“ odporúča Fat­mata. Každá bežná žena je zaneprázdnená a&nbsp;často si želá, aby mal deň viac hodín, nech postíha všetko, čo treba. Zoznam povinností neustále rastie a&nbsp;cesta k&nbsp;úspechu sa s&nbsp;každou splnenou položkou zdá o&nbsp;čosi bližšie. Nezabudnime si však vyhradiť čas na to, aby sme sa na chvíľu zastavili a&nbsp;prehodnotili, či toto je tá definícia úspechu, po ktorej túžime, alebo sa len bezhlavo ženieme vpred poháňané toxickou kultúrou produktivity. Nadýchnime sa, pripomeňme si svoje úspechy a&nbsp;vykročme do nového dňa motivované dosiahnuť to, čo chceme. Nie to, čo musíme.

Ste workoholička? Mali by ste si dať pozor na toxickú produktivitu. Toto môže spôsobiť!

Výber pre vás

Ste workoholička? Mali by ste si dať pozor na toxickú produktivitu. Toto môže spôsobiť!

Súvisiace články

Omladnite ako celebrity: Na tieto triky nedajú dopustiť známe krásky

Môj ex sa zamiloval: Nič lepšie sa vám nemohlo stať. A toto sú dôvody!

Fenomén Y2K valcuje módne trendy: Tieto celebrity ho preslávili

Zárobky à la Hollywood: Koľko zarábajú a hlavne míňaju hviezdy? Tie sumy vás prekvapia

Nevera ako šport: Zahýbať partnerovi a ešte sa tým aj verejne chváliť?

Výber pre vás