Andrej mi to pri poháriku rizlingu povedal s&nbsp;takou ľahkosťou, akoby sme sa bavili o&nbsp;tom, že si vyhliadol nové auto. Totiž, Andrej si našiel frajerku. Na tom by nebolo možno nič špeciálne, keby bol single. Lenže môj kamarát je ženatý. Dokonca som si až donedávna myslela, že celkom šťastne. S&nbsp;manželkou sú spolu už vyše pätnásť rokov, vychovávajú dve deti, splácajú spoločnú hypotéku. A&nbsp;zrazu bum, on má inú? A&nbsp;dokonca sa tým pred priateľmi netají a&nbsp;verejne chváli? Naozaj je dnes normálne, že sme neverní a&nbsp;pokojne to vytrúbime do sveta tak otvorene ako fakt, že sme si práve kúpili letnú dovolenku?

Nech si voľnomyšlienkari hovoria, čo chcú, nevera vždy bude nevera. Aj keď sa nám vedci, špeciálne prírodovedci alebo sexuológovia, snažia nahovoriť, že človek nie je od prírody tvor monogamný a&nbsp;že je vlastne celkom prirodzené, keď mužov, ale aj ženy občas láka vyskúšať si iné náručie a&nbsp;inú posteľ. Existujú dokonca aj vedecké teórie o&nbsp;tom, že chlapi sú rozsievači, ktorí jednoducho potrebujú šíriť svoje semeno, pardon, gény, a&nbsp;ak to tak naozaj robia, je to v&nbsp;súlade s&nbsp;fungovaním prírody. Aj americký psychológ Christopher Ryan z&nbsp;Univerzity v&nbsp;San Franciscu tvrdí, že je úplne prirodzené, ak muž po čase stratí záujem, najmä ten sexuálny, o&nbsp;svoju partnerku a&nbsp;že keď zvierací samec zbadá vo svojom okolí novú samičku, rozbehnú sa v&nbsp;jeho tele prirodzené sexuálne reakcie. A&nbsp;keďže typický chlap je vraj rovnaký samec ako iné živočíchy, reaguje veľmi podobne.

Vraj to tak zariadila príroda, že sa potrebuje pravidelne vydávať na erotický lov. No nie je to krásne ospravedlnenie pre silnejšie pohlavie, ktoré sa občas potrebuje vydať aj iným smerom? Mimo oficiálnej partnerskej spálne? Áno, príroda je skutočne silná čarodejnica, lenže neviem, ako vy, no ja v&nbsp;mužovi vidím predovšetkým človeka, ktorý dokáže premýšľať aj mozgom, nielen tým, čo má v&nbsp;trenírkach. Pretože ľudia predsa nie sú zvieratká, na rozdiel od nich dokážeme rozprávať, čítať, skladať hudbu, ovládať počítače, vysielať rakety do vesmíru a&nbsp;skutočne to trošku zaváňa alibizmom, ak sa neverníci pri svojich zlyhaniach vyhovárajú na pudy. A&nbsp;na to, že za nich rozhodla príroda. A&nbsp;ako to má Andrej, ktorý tvrdí, že to už doma nie je také, ako bývalo? Vraj ho to s&nbsp;manželkou, s&nbsp;tou, ktorá mu porodila dve deti a&nbsp;ku ktorej si každý večer líha do postele, nudí. Zatiaľ jej o&nbsp;svojich erotických eskapádach nič nepovedal, zatiaľ to nemá v&nbsp;pláne a&nbsp;predpokladám, že ona ešte nič netuší. A&nbsp;na moju otázku, či sa mu zdá normálne, keď sa svojimi bokovkami chváli pred ostatnými a&nbsp;či by si to radšej nemal nechať iba pre seba, len prekvapene zdvihne obočie. „Dnes už nevera nie je to, čo bývala. Svet je k&nbsp;nej tolerantnejší, tak prečo sa mám ja na niečo hrať? Veď za tým nie je láska, mne ide o&nbsp;iba o&nbsp;sex, ktorý doma nemám, lebo moja žena je stále unavená,“ vysvetľuje svoje zahýbanie.

<em><strong>Pokračovanie článku na ďašej strane.</strong></em>

Pravda je, že hranice nevery má každý pár nastavené inak. Niekto za ňu považuje už jediný flirt s&nbsp;nevinným bozkom alebo šteklivé správy, ktoré si ľudia občas medzi sebou posielajú cez sociálne siete, pre iného je to až naozajstný sex. A&nbsp;sú aj takí, ktorí si dokonca myslia, že ak v&nbsp;tom nie sú zamontované city, potom je to takisto v&nbsp;poriadku. „Vymedzenie, čo je a&nbsp;čo nie je nevera, je skutočne individuálne,“ myslí si psychologička Wiktoria Fiurášek, ktorá pracuje v&nbsp;online poradni Mojra. „Nevera je však prekročením hraníc, narušením akejsi zmluvy medzi partnermi. Kým jeden pár môže považovať za neveru sex pod vplyvom alkoholu, iná dvojica to tak nemusí vnímať. Aj preto je dôležité nastaviť si tieto hranice už na začiatku vzťahu tak, aby mal každý z&nbsp;dvojice jasno. Odporúčam hovoriť o&nbsp;tom medzi sebou, stanoviť si, čo je a&nbsp;čo nie je pre vás neverou, s&nbsp;čím súhlasíte a&nbsp;s&nbsp;čím nie,“ radí odborníčka, no všíma si tiež, že o&nbsp;nevere sa začína hovoriť viac a&nbsp;častejšie. „Kedysi sa tento problém skôr prehliadal, partneri často napriek nej zostávali vo vzťahu. Zrejme to bolo preto, že miesto ženy v&nbsp;spoločnosti bolo jasne dané a&nbsp;bez muža, ktorý rodinu zabezpečuje z&nbsp;finančnej stránky, veľmi nemala šancu udržať si svoj sociálny a&nbsp;ekonomický status. Nevera sa síce ešte aj dnes považuje za jav, ktorý naša spoločnosť príliš nechváli ani neospevuje, ale rozhodne sa toleruje oveľa viac ako kedysi. Možno aj preto, že v&nbsp;našej spoločnosti nie sú až tak silno zakorenené konzervatívne hodnoty. Ľudia môžu mať iné názory, no aj tak platí, že sa skôr priklonia k&nbsp;tomu, čo je práve v&nbsp;kurze. A&nbsp;platí to aj pri nevere.

“ Vyšla z&nbsp;utajenia? Samozrejme, svoje robí aj okolie a&nbsp;známi ľudia, ktorí sú na obrazovkách, pohybujú sa v&nbsp;šoubiznise, často sa o&nbsp;nich píše alebo hovorí a&nbsp;svojím správaním nielen formujú verejnosť, ale aj udávajú trendy. A&nbsp;povedzme si otvorene, ak máme na čele slovenského parlamentu muža, ktorý dvanásť detí vychováva s&nbsp;desiatimi ženami a&nbsp;nie je práve ukážkový príklad monogamného partnera, asi sa nedá očakávať, že jeho obdivovatelia a&nbsp;fanúšikovia mu tieto mravné prešľapy budú vyhadzovať na oči. Práve naopak, môžu sa ním začať inšpirovať. Ale nedostávame sa tým postupne do štádia, že tento čudný trend sa začne stávať normou a&nbsp;nevera sa bude považovať za príjemné spestrenie nudného stereotypu? Na ktorej vlastne ani nie je nič zlé? Nemusíme loviť iba v&nbsp;slovenských vodách, trebárs v&nbsp;susednom Česku mali pred pár rokmi ministra, ktorý sa netajil tým, že okrem právoplatnej manželky má milenku a&nbsp;logisticky si starostlivosť o&nbsp;svoje deti z&nbsp;oboch vzťahov zariadil tak, že obe jeho partnerky bývali neďaleko od seba. Alebo bývalý francúzsky prezident Francois Holland, o&nbsp;ktorom celá krajina vedela, že okrem zákonitej manželky má bočný vzťah. S&nbsp;herečkou a&nbsp;producentkou Julie Gayetovou. Oficiálne sa k&nbsp;nej síce nepriznal, ale dvojica sa pred verejnosťou ani neskrývala a&nbsp;len čo politik opustil prezidentský palác po skončení mandátu, vzťah s&nbsp;milenkou zoficiálnil. Preto sa nikto nemôže čudovať, že nevera za posledné roky dostala nový rozmer. Doslova vyšla z&nbsp;ilegality a&nbsp;prepracovala sa až na výslnie. A&nbsp;tak sa pomaly, ale isto posúvame do mentálneho nastavenia, že kto nie je neverný a&nbsp;neodskočí si občas do inej záhradky, ale žije v&nbsp;nudnom monogamnom vzťahu, ochudobňuje sa o&nbsp;dobrodružstvo a&nbsp;zážitky. A&nbsp;ešte pred ostat­nými vyzerá ako hlupák. „Ty fakt nemáš milenku? A&nbsp;prečo nie? Čo ťa žiadna nechce?“ Aj takéto reči si medzi sebou vymieňali moji spolužiaci na pomaturitnom stretnutí a&nbsp;ja som sa musela uštipnúť, či sa mi to nesníva. To som naozaj taká konzerva, keď vernosť vo vzťahu považujem za zásadnú? A&nbsp;ak už medzi partnermi k&nbsp;nevere dôjde, zdá sa mi doslova nevkusné pýšiť sa ňou pred ostatnými ako trofejou? V&nbsp;štýle – ja som už mal tri frajerky, ty si na tom ako?

Vzťahoví experti si myslia, že za to môže nielen liberálnejšie nastavenie spoločnosti, ale aj médiá a&nbsp;fakt, že sa dožívame vyššieho veku ako predchádzajúce generácie. A&nbsp;keďže žijeme dlhšie, aj toho viac stíhame, potom ľuďom niekedy dáva zabrať, aby zostali v&nbsp;monogamnom vzťahu s&nbsp;jediným partnerom. Jedným z&nbsp;vinníkov nového fenoménu, že nevera sa stala čímsi ako športovou disciplínou, sú však aj sociálne siete. Veď ak mužovi neznáma kráska napíše, že by s&nbsp;ním rada išla na kávu alebo niečo iné, on niekedy musí využiť všetko svoje sebazaprenie, aby odolal. Ak ide o&nbsp;zoznamovanie, sociálne siete pripomínajú čosi ako výkladnú skriňu. Je v&nbsp;ňom tovar, ktorý je poruke a&nbsp;keď sa sám ponúka, prečo si ho nevziať, nepoužiť a&nbsp;potom zahodiť? Adrenalín, vzrušenie a&nbsp;zábavu všetci v&nbsp;živote potrebujeme ako soľ, no nie? Psychologička Wiktoria Fiurášek však upozorňuje, že „ak niekto bojuje s&nbsp;chuťou alebo potrebou začať si niečo mimo svojho vzťahu a&nbsp;je natoľko zrelý, aby si to sám pred sebou priznal a&nbsp;porozprával sa o&nbsp;tom s&nbsp;partnerom či partnerkou, tak tomuto pokušeniu môže predísť. Netvrdím, že to nikdy nikomu nenapadne, ale cesta od myšlienky k&nbsp;realizácii nie je taká krátka, ako sa zdá. To, že po niečom začneme túžiť, ešte neznamená, že to aj musíme urobiť. Aj preto vždy pripomínam, aká je medzi partnermi dôležitá otvorená komunikácia. Bez nej si len domýšľame, čo si ten druhý myslí alebo potrebuje“.

A&nbsp;hoci je nevera vždy len nevera a&nbsp;podvedenému partnerovi ublíži, svet ju stále vníma dvojakou optikou. Ak to spraví muž, je hrdina, samec, borec a&nbsp;playboy, lenže ak sa jej dopustí žena, aj v&nbsp;21. storočí si vyslúži nálepku memravnice a&nbsp;štetky. „Postavenie a&nbsp;rola žien sa v&nbsp;spoločnosti pomaly menia a&nbsp;postupne sa mení aj pohľad na ich neveru,“ pokračuje expertka zo psychologickej online poradne Mojra. „Je to možno dlhý proces, ale už je v&nbsp;pohybe. Navyše, u&nbsp;žien je skôr dôležitejší emocionálny vzťah než ten sexuálny, aj preto sa na ich neveru stále spoločnosť pozerá inak než na tú mužskú.“ Aj kamarát Andrej sa pri mojej otázke, čo by povedal na to, keby jeho manželka reagovala rovnako a&nbsp;podvádzala ho, reagoval rozhorčene. „Prečo by to robila? Veď je vydatá a&nbsp;má dve deti. Vy ženy to máte nastavené inak,“ ospravedlňuje svoje erotické prešľapy a&nbsp;akosi zabúda, že aj za tento problém sú v&nbsp;každom manželstve vždy zodpovední obaja.

„Žijeme v&nbsp;spoločnosti, ktorá chce všetko rýchlo, teraz a&nbsp;hneď. Lenže neuvedomujeme si, že vzťah nie je ako rýchle občerstvenie a&nbsp;jeho budovanie si vyžaduje čas aj úsilie. Dnes páry často žijú skôr vedľa seba než spolu, fungujú viac ako spolubývajúci než partneri. Potrebujú intímne rozhovory, pri ktorých sa zverujú s&nbsp;vlastnými pocitmi a&nbsp;odhaľujú tomu druhému svoju dušu,“ pripomína psychologička, no upozorňuje aj na jeden dôležitý fakt. Že aj mimomanželské zakopnutia vnímajú pohlavia rôzne. „Ženy viac žiarlia na emocionálnu neveru, muži skôr na tú sexuálnu. Rovnaký je však proces, ktorým prechádzame, keď zistíme, že nás ten druhý podviedol. Má rôzne fázy – šok, popretie, prežitie, odpustenie a&nbsp;integrácia, čiže scelenie. Kým neprejdeme všetkými týmito štádiami, nedokážeme neveru spracovať a&nbsp;nájsť vzťahu nový zmysel.“

Samozrejme, nebudeme sa tváriť, že podvádzajú len chlapi, podľa štatistík manželskú neveru priznáva 64 percent ženatých mužov a&nbsp;42 percent vydatých žien, dokonca existujú aj prieskumy, podľa ktorých ju už skúsil každý tretí muž a&nbsp;každá tretia žena. Tu, zdá sa, na pohlaví až tak nezáleží. Hranice sa posúvajú, partneri si toho zjavne dokážu tolerovať viac ako kedysi, ale čo to robí s&nbsp;našimi citmi? Sme dnes voči takýmto podrazom odolnejší a&nbsp;dokážeme ich prepáčiť či rozdýchať ľahšie ako generácie, ktoré sa držali zásad – vydržíme spolu v&nbsp;dobrom aj v&nbsp;zlom, prípadne kým nás smrť nerozdelí? „To, že spoločnosť niečo toleruje alebo s&nbsp;niečím súhlasí, neznamená, že v&nbsp;osobnej rovine sme odolnejší. Naša psychika je veľmi krehká, presne tak ako vzťahy, no o&nbsp;tom sa už veľmi nehovorí.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/2d6938b1-028c-4487-bbe4-521a6fbea1dd_phpmenfjm.jpg/320/180" alt="" data-media-id="15852564" data-embed-id="9808856">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Samozrejme, nebudeme sa tváriť, že podvádzajú len chlapi, podľa štatistík manželskú neveru priznáva 64 percent ženatých mužov a 42 percent vydatých žien.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Shutterstock</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Ľudia si každý deň nasadzujú masky, na sociálnych sieťach ukazujeme len to, čo chceme a&nbsp;často len to dobré a&nbsp;pekné. Obvykle sa nebavíme o&nbsp;bojoch a&nbsp;realite, ktorá nás trápi, možno aj preto dnes pribúda čoraz viac psychických problémov a&nbsp;duševných ochorení. Nie sme odolnejší, len predstierame, že sme,“ hodnotí psychologička Wiktoria Fiurášek zvláštny trend nevery, ktorá dostáva nový rozmer a&nbsp;z&nbsp;utajenia v&nbsp;pivnici sa vyškriabala až na výslnie. Lenže existuje kopa iných druhov športov, ktoré prospievajú telu a&nbsp;robia dobre našej duši, tak prečo si na doplnenie adrenalínu a&nbsp;vzrušenia vyberať práve túto disciplínu? A&nbsp;v&nbsp;duchu hesla, že je to tovar, ktorý využijem a&nbsp;potom odhodím? Pri nevere totiž majú všetci jednu istotu. Že niekomu ublíži a&nbsp;niekto na ňu doplatí.