Akou najhoršou nadávkou ste sa počastovali? Hlupaňa? Tučibomba? Škrata? Pomalá ako slimák? Nešikovná? Samy sebe uštedríme slová, ktoré by sme svojej najlepšej kamarátke nepovedali ani v najškaredšom sne. A to dokonca ani vtedy, keby nás poriadne naštvala. Rozbila nám obľúbenú šálku. Prikrášlila si realitu drobným klamstvom. Sme si totiž isté, že keby sa nám niečo podobné vyšmyklo z úst, naše priateľstvo by malo problém. Naštrbilo by sa.

Nejde mi do hlavy, prečo si potom myslíme, že keď sa budeme na seba pozerať ráno do zrkadla častujúc sa nejakou tou „lichôtkou“ typu „si vráskavá, cica“, bude to na nás pôsobiť motivačne. A nenaštrbí to náš vzťah k sebe samej. Pritom psychológovia odkazujú, že ak sa budeme k sebe správať ako k najlepšej priateľke, budeme šťastnejšie, krajšie, vyženieme stres, úzkosť aj depresívne stavy. So súcitom k sebe samej omnoho jednoduchšie prekonáme obdobia plné stresu a problémov. „V láskyplnom vzťahu so sebou sme silnejšie, odolnejšie, uvoľnenejšie. Sme si isté, že v každej chvíli robíme to najlepšie, čo vieme, a sme k sebe zhovievavé, aj keď sa to nevydarí. Nezhadzujeme sa, pretože vieme, že vždy máme ešte ďalší pokus,“ hovorí životná a vzťahová koučka Janette Šimková.

Prečo sme na seba tvrdé?

Prečo si potom myslíme, že nás v čase, keď sa nám nedarí, vyburcujú do lepších výkonov tvrdšie slová? „Korene takéhoto správania k sebe samej siahajú až do detstva. Nevychovávali nás vždy bezvýhradne a láskyplne. Keď sa nám niečo nepodarilo, dostávali sme odporúčania, aby sme sa viac snažili a všetkým dokázali, že máme na viac,“ hovorí koučka. „Malo nás to povzbudiť, no v skutočnosti to v nás vytváralo pocit, že nie sme dosť dobré. Získali sme na seba vysoké nároky. Keď sa potrebujeme utvrdiť v tom, že to všetko zvládneme, no nie sme k sebe zhovievavé a súcitné, začneme byť na seba tvrdé. A v tvrdosti je málo lásky. Preto sa dokážeme nazvať hlupaňou a škratou, no neuvedomujeme si, že si tak samy sebe podrážame nohy. Najlepšej priateľke by sme to nikdy neurobili,“ hovorí koučka. Súcit so sebou nie je to isté ako starostlivosť o seba. Nestačí totiž, že si po ťažkom dni v práci večer doprajeme kúpeľ. Je veľmi dôležité, ako sa k sebe správame, či sa vieme uvoľniť, či zmeníme tón hlasu vo svojej hlave na jemný a príjemný, pretože presne to zapôsobí na nás ako balzam a podporí dôveru v život. „Čo robiť, keď nám je zle a ťažko? Vstaňme a niečo malé pre seba hneď urobme. Neodkladajme to na neskôr. Pomôže nám, keď sa pofúkame, pohladíme, pomasírujeme si chodidlá, objavíme silu autoobjatia. Urobme si z toho pravidelný návyk. Dáme si tak najavo, že samu seba si vážime a nedovolíme si hovoriť slová, ktoré nás dávajú dolu,“ hovorí Šimková.