Ráno sme sa zobudili do sivého rána, ale povedala som si, že ani počasie nemôže byť vždy slnečné, a tak keď Lorenzo povedal, že by si dal koláčik, rozhodli sme sa, že ho pôjdeme pohľadať. Autom sme sa vybrali do Mariny, ktorá je od nás vzdialená asi kilometer. Nevedeli sme, kde, a či vôbec nejaký otvorený bar nájdeme. Talianske bary sú iné ako tie slovenské. Zatiaľ čo u nás sa pod barom rozumie skôr miesto, kde si zájdeme na pivo či na drink, klasický taliansky bar otvára už ráno, a v ponuke má koláče a croissanty všetkého druhu a ľudia tam chodia na raňajky.

V sobotu som už absolvovala moje prvé kapučíno so sebou, ale nájsť otvorený bar cez týždeň vôbec nie je záruka. A naozaj, moje dva tipy stroskotali hneď po príchode. Našťastie, spomenula som si ešte na jeden, ktorý bol naozaj otvorený. My ako rodina sme tam mohli vstúpiť všetci traja, ale inak sa tam môže chodiť len po jednom. Pred vchodovými dverami je dezinfekčný gél na čistenie rúk, a až tak si môžete vypýtať to, čo chcete. Čašník bol celkom milý, ale tie prázdne stoly všade naokolo boli také zvláštne. Na dverách bola tabuľa, že je zakázané zhromažďovať sa pred barom, alebo postávať na schodoch. Vaše koláčiky vám zabalia do papierového sáčku, kávu urobia do papierového kelímku, a skonzumovať si to musíte čo najďalej od podniku.

Vo včerajších novinách som čítala rozhovor s majiteľkou jedného baru v centre mesta, ktorá žalostne opisovala celú situáciu. V porovnaní s minulým rokom za ten čas, čo bol zatvorený, prišla už o 20000 eur, a teraz v priemere urobí 10 káv za deň. Jedna káva v Taliansku stojí jedno euro. Takže aj tie bary, čo teraz otvorili, majú ťažkosti s fungovaním a kto vie, či sa im to vôbec v budúcnosti oplatí. Tak sme si v tichosti zjedli na lavičke svoj koláčik, a vrátili sa k autu. Niečo pekné sme však zažili. Jedno malé kníhkupectvo bolo otvorené. Je to jedna z tých predajní, kde majú staré alebo nie príliš úspešné knihy, ale stoja málo a v lete tam veľa ľudí kupuje čítanie k pobytu na pláži. Lorenzo bol veľmi šťastný, pretože knihy, ktoré máme doma začína ovládať naspamäť a celkovo, môcť vstúpiť do obchodu aj s deťmi a vybrať si niečo pekné je momentálne taký malý luxus. Vybral si knižku o psíkoch a šli sme ešte na nákup.

Teda ja som šla na nákup, zatiaľ čo oni dvaja si čítali v aute novú knižku. Deti totiž do supermarketu ešte stále ísť nemôžu. Zobrala som si poradové číslo, a čakala som, kedy budem môcť vstúpiť. Predo mnou vošla staršia pani, ktorú predavačka okríkla, aby si dezinfikovala aj gumené rukavice. Potom prišiel môj čas. Ja som v tomto obchode už dva mesiace nebola, a nevšimla som si, že zaviedli nové zmeny a po novom si zeleninu a ovocie treba aj odvážiť. Doteraz to totiž robili predavačky pri kase. Takže keď som vyložila nákup a chcela som ísť platiť, bola som nútená vrátiť sa odvážiť všetko, čo bolo treba. Za mnou stála v rade pani, ktorá očividne mala naponáhlo, takže mi ešte aj vynadala, že ona musí kvôli mne čakať. Neviem prečo, ale vôbec som nemala chuť hádať sa s niekým podráždeným a zhoršovať si ešte viac už aj tak nie veľmi pozitívnu náladu. Opäť som sa len utvrdila v tom, že vonku je situácia naozaj veľmi pesimistická, a že všade dobre, ale doma najlepšie.

Tak sme sa vrátili, presvedčila som Lorenza, že nejakým spôsobom musíme urobiť aj niečo do školy. Vlastne chýba už len mesiac, aby tento školský rok skončil. Mám pocit, že tu už ani nejde o to, aby sa tie deti niečo aj naučili, ale aby sa splnili nejaké osnovy, takže nejakým spôsobom to treba dotiahnuť do konca, aj keď s našou pomocou. Takže sme nad úlohami sedeli všetci traja, niekto farbil, niekto lepil, niekto strihal. Ale po dlhom čase to išlo ľahko a dokonca to bola miestami aj zábava. Za odmenu sme si urobili slávnostný obed. Teda hodný dnešného dňa. V slepačom vývare zo včera sme uvarili tortellini, čo je klasické jedlo hodiace sa do týchto sivých studených májových dní. A zahrialo, nie len v žalúdku, ale aj na duši.

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 48.

Výber pre vás

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 48.

Súvisiace články

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 42.

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 43.

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 44.

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 47.

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 45.

Výber pre vás