Aktuálna situácia v Taliansku priniesla veľa problémov a mnohé rodiny zažívajú krízu. Finančnú, pretože väčšina ľudí žije z turizmu alebo gastronómie, a ako dobre viete, táto oblasť je práve teraz najviac zasiahnutá, a nikto nevie, kedy a ako by to celé mohlo zas fungovať. A či vôbec? Celková situácia je úplne vážna, kvôli čomu sú mnohé rodiny zablokované a odkázané na neistú budúcnosť. Tí šťastnejší majú nárok na mesačný finančný príspevok od štátu, ale život v Taliansku je oveľa drahší ako na Slovensku. Tak napríklad. Za mesiac marec to bolo 600 eur, ale to je aj približná cena za nájom v menšom byte. A kde sú ostatné výdavky?

Táto neistota plodí psychickú nepohodu, ktorá sa šíri všade v okolí. Posledné dni sme aj my začali premýšľať, čo budeme robiť. Situácia v agriturisme tento rok vôbec nie je ružová, pretože aj tí najväčší odvážlivci sa jednoducho cestovať boja. A kvôli čomu by vlastne mali cestovať? Reštaurácie fungujú na rozvoz, pláže možno budú obmedzené na platené súkromné slnečníky, v meste na vás každý pozerá ako na prenášača choroby, veľmi pravdepodobne tu rúška budú povinné aj cez leto a celková atmosféra je na zaplakanie. Najprv sme si mysleli, že by to celé mohli zachrániť hostia z Talianska. Ibaže je tu malý problém. Takí, čo pracujú vo fabrikách alebo sú niekoho zamestnanci, už veľmi pravdepodobne svoje dovolenky museli využiť teraz, v čase pandémie. A teda v auguste, keď je pre Talianov dovolenkový čas, asi nebudú môcť čerpať ďalšie dovolenky. Čo z toho vyplýva? Že tej práce tu bude zrejme naozaj pomenej, ak vôbec.

Niekde som čítala, že by sa všetko mohlo vrátiť do starých koľají na jar 2021. Viete si predstaviť, čo by to spravilo s Talianskom? Viete si predstaviť, že dovtedy to tu bude naozaj v takej kríze? Občas premýšľam, či by nebolo najjednoduchšie zabaliť to tu na istý čas, a vrátiť sa aspoň na chvíľu na Slovensko. Lebo v poslednej dobe sa mi tu začína ťažko dýchať. Pamätám si na koniec januára, keď sme boli na spontánnej dovolenke na Fuerteventure. Volala nám svokra, že si máme dávať veľký pozor pri návrate, lebo nám veľmi pravdepodobne na letisku budú merať teplotu, a mohli by nás dať do karantény. My sme vtedy ani nevedeli, že niečo ako koronavírus existuje. Tá dovolenka bola istým spôsobom pre nás všetkých reštartom po dlhom roku a možno sme sa aj vďaka nej nezbláznili zo všetkého, čo sa deje okolo. Nakoniec nás na letisku nikto nekontroloval, a ďalší mesiac sme žili v slobode a s veľkými plánmi, ako to všetko urobíme toto leto. Ibaže pandémia prekazila všetko, čo sme chceli robiť. A depresia zo súčasnej situácie doľahla oficiálne aj na nás.

Asi ste si všimli, že som včera nepridala môj pravidelný príspevok, ale necítila som sa dobre. Bol to jeden z tých dní, ktoré by ste chceli vymazať. Ale to sa nedá. Aj takéto sú následky toho, ak ste mesiace zatvorení doma, ak nemôžete ísť len tak von, ak sa vám ľudia na ulici vyhýbajú, lebo majú strach. Môžete žiť aj na najkrajšom mieste sveta, môžete mať more na skok, môžete byť obkolesení zelenou prírodou a mať dobré jedlo aj víno. Ale keď si vás nájdu takéto dni, tak je všetko čierne a je ťažké dostať sa do dobrej nálady. Inokedy by som už asi kupovala letenky na Slovensko, ale teraz je aj to nemožné, takže ostáva len dúfať, že to celé v zdraví prežijeme. Kto by to len povedal, že raz niečo takéto príde do Talianska, do najkrajšej krajiny na svete? Že najpriateľskejší národ na svete bude odlúčený od zvyšku sveta? Že Taliani, ktorí milujú spoločnosť priateľov, budú musieť byť osamote v svojich domovoch? Že ľudia sa budú báť od ostatných ľudí, a budú sa navzájom jeden druhému vyhýbať?

V galérii nájdete fotografie z prechádzky pri mori.