Zoznámili sme sa na domovej schôdzi v&nbsp;podniku pod našou bytovkou. Hneď mi boli sympatickí, lebo kým ostatní popíjali počas dvojhodinového nudného stretnutia kávičky, ja aj oni sme si objednali víno. S&nbsp;Pauli a&nbsp;Mišom sme sa skamarátili a&nbsp;začali sa navštevovať. Počas jedného takého stretnutia na ich terase zrazu medzi rečou prehodili poznámku o&nbsp;Svedkoch Jehovových. A&nbsp;že kedysi k&nbsp;nim patrili aj oni.

Boli časy, keď som neznášala sukne, lebo keď ide žena na stretnutia alebo zvestovať, nesmie nosiť nohavice.

Na chvíľu som stratila reč a&nbsp;zamyslela sa, čo vlastne viem o&nbsp;tejto sekte. Iba že postávajú na uliciach so Strážnou vežou alebo zvonia po domoch a&nbsp;oslovujú ľudí. Mňa však nikdy nepristavili, zrejme je už na prvý pohľad jasné, že nie som vhodná ovečka do ich košiara. „Aj my sme takto klopali ľuďom na dvere. Museli sme, bola to súčasť našej viery,“ povie zhodne mladý manželský pár. Pozerala som na nich ako vyoraná myš a&nbsp;uvedomila si, že hovoria v&nbsp;minulom čase. A&nbsp;tak sa rozrozprávali o&nbsp;tom, čím všetkým museli prejsť, aby sa z&nbsp;toho celého vymanili.

Kým sme ja, vy a&nbsp;ďalšie bežné decká behali po vonku, kamarátili sa, s&nbsp;kým sme chceli, a&nbsp;cez prestávky v&nbsp;škole čítali Bravo, detstvo Miša a&nbsp;Pauli vyzeralo diametrálne odlišne. V&nbsp;jehovistickej viere vyrastali odmalička. A&nbsp;uvedomovali si, že sú iní. „Moja mama bola dosť striktná. Nemohla som pozerať Harryho Pottera, čítať Bravo ani zbierať pokémonov. Rozprávala som sa síce so spolužiakmi, ale malo to isté pravidlá. Od mamy som stále počúvala, aby som s&nbsp;nimi netrávila toľko času, lebo je to zlá spoločnosť. Takže som sa bavila s&nbsp;deťmi skôr v&nbsp;našej komunite,“ spomína čerstvá tridsiatnička. Ich inakosť im dávali v&nbsp;škole pocítiť aj učitelia, Mišo dokonca spomína, že keď sa mal v&nbsp;škole učiť naspamäť báseň Mor ho!, jeho rodičia nabehli do školy, že ich syn sa to učiť nebude.

„Vlastenectvo je totiž pri tejto viere absolútne zakázané, takže to bola nevhodná báseň. Nemali by sme sa ani postaviť, keď hrá hymna, či dať si pri tom ruku na srdce. Ako Jehovov svedok musíš rebelovať a&nbsp;demonštrovať, že nie si vlastenec,“ tvrdí Michal, ktorý to mal v&nbsp;detstve trochu benevolentnejšie. Pochádza z&nbsp;piatich detí, otec sa príliš nestaral, skôr si rád vypil, takže mama mala čo robiť, aby udržala fungujúcu domácnosť. Trikrát týždenne však obaja chodili na stretnutia do sály kráľovstva, čo je ich obdoba kostola. „Tam sa študuje Strážna veža, čítajú sa z&nbsp;nej články a&nbsp;všetci k&nbsp;nim dostávajú kontrolné otázky. A&nbsp;treba sa hlásiť, lebo každý je tu na očiach. Inokedy nám zadávali úlohy, kde sme museli na pódiu pred všetkými zahrať divadielko a&nbsp;predviesť, ako oslovíme niekoho na ulici. Veľmi som to neznášala,“ spomína Pauli. Dvojica sa pozná prakticky od detstva, pretože patrili do rovnakej komunity a&nbsp;stretávali sa aj na hromadných zjazdoch. Tie Jehovovi svedkovia usporadúvajú raz ročne pre tisícky prívržencov.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Možno si poviete, že keby vám niekto taký zaklopal na dvere a&nbsp;presviedčal vás o&nbsp;svojej viere, určite by ste nepodľahli. Lenže nekričte hop... Presne tak sa to totiž stalo aj Paulinej mame, ktorá bola predtým katolíčka. „Bola práve v&nbsp;nejakom zlom rozpoložení a&nbsp;oni jej zrejme dali odpovede na otázky, ktoré ju trápili. Tak sa k&nbsp;nim pridala a&nbsp;išla do toho dosť extrémne. Zrazu sa u&nbsp;nás napríklad doma prestali oslavovať Vianoce. Dovtedy sme mali vyzdobený dom od zeme po strop a&nbsp;odrazu nič. Ja som mala len dva roky, ale moji starší bratia boli z&nbsp;toho v&nbsp;šoku. Otec sa staral skôr o&nbsp;praktické veci v&nbsp;rodine a&nbsp;nie je typ, čo by niečo zakazoval, tak mamu nechal, no on v&nbsp;tom zmysel nevidel a&nbsp;nikdy sa k&nbsp;nim nepridal. Dodnes nechápem, prečo to s&nbsp;mamou neriešil a&nbsp;nechal to tak,“ krúti hlavou mladá žena.

Zakázané boli aj oslavy narodenín či menín, tieto sviatky akoby neexistovali. Vždy sa vraj preto cítila hlúpo, keď oslávenec v&nbsp;škole priniesol cukríky a&nbsp;ona nikdy nič. „Ale aj neskôr v&nbsp;práci, keď kolegovia šli niekomu gratulovať, tak som len naťahovala ucho, nech si správne načasujem odchod na toaletu, aby som sa tomu vyhla. Lebo Jehovov svedok nemôže oslavovať svoje narodeniny, ale ani blahoželať niekomu inému.“ Jasný dôkaz, že aj jedno zaklopanie na dvere dokáže od základov zmeniť život celej rodiny. A&nbsp;nie jednej, i&nbsp;keď z&nbsp;vlastných skúseností manželia hovoria, že úspešnosť pretiahnuť niekoho na svoju stranu je pomerne malá. „Prvotná myšlienka vychádza z&nbsp;Biblie, lebo Ježiš povedal, že máme chodiť z&nbsp;domu do domu a&nbsp;zvestovať o&nbsp;Božom kráľovstve. A&nbsp;Jehovovi svedkovia to zobrali doslovne. Tak sme aj my dostali vždy pridelený obvod a&nbsp;rad radom zvonili na zvončeky. Niektoré zážitky boli veľmi nepríjemné a&nbsp;vždy som radšej dúfala, že nikto neotvorí. Boli časy, keď som dokonca neznášala sukne, lebo keď ide žena na stretnutia alebo zvestovať, nesmie nosiť nohavice,“ spomína mladá Bratislavčanka.

No nedalo sa tomu vyhnúť. „Každý mesiac sme museli podať správu zo zvestovateľskej služby, teda počet hodín, ktoré sme strávili oslovovaním ľudí, koľko časopisov či kníh sme rozdali a&nbsp;koľko ľudí sme opätovne navštívili. Potom za to členovia dostávajú výsady. Ja som napríklad mohol podávať na stretnutiach mikrofón či pomáhať na verejnom podujatí, lebo to môžu len príkladní ľudia. A&nbsp;potom má chalan aj väčšiu šancu u&nbsp;dievčat,“ smeje sa Mišo, ktorý pracuje v&nbsp;IT sfére. Už pár rokov sú z&nbsp;tohto kolotoča vonku a&nbsp;obaja tvrdia, že sa im to spätne zdá ako totálne sci-fi. Zrejme aj vám, keď to čítate, však?

Až pri počúvaní ich spomienok na časy, keď patrili k&nbsp;tejto sekte, si uvedomujem, ako málo o&nbsp;nej vlastne viem. Čo teda o&nbsp;nej hovoria fakty? „Oficiálne je to náboženská spoločnosť, tak je registrovaná na Slovensku. Považujú sa za kresťanov a&nbsp;učenie vychádza z&nbsp;Biblie, sú tam len nejaké odchýlky,“ vysvetľuje Mišo. „Ale my tomu už teraz hovoríme sekta. V&nbsp;podstate taká je aj definícia sekty, keď sa niekto odkláňa od pôvodného učenia. Ale dlho som brala aj pomenovanie jehovista ako nadávku, potrpela som si na oslovenie Jehovov svedok,“ dopĺňa ho Pauli. Podľa oficiálnej poučky o&nbsp;tejto viere, ku ktorej sa celosvetovo hlási približne osem miliónov ľudí, Ježiš ako Boží sudca čoskoro ukončí vládu satana a&nbsp;nastolí večný raj pre vyvolených. Predpovedajú armagedon, teda koniec sveta, ktorý sa vraj blíži. Bibliu si vykladajú po svojom a&nbsp;extrémne tento výklad dodržiavajú.

„Pointou je, že kým niekto verí, že pôjde do neba, iný v&nbsp;reinkarnáciu, svedkovia veria, že odkedy zhrešil Adam s&nbsp;Evou, na zemi sa začali diať zlé veci. Ľudia šli proti Bohu a&nbsp;teraz sa svet blíži ku koncu, lebo sú tu znamenia ako morové nákazy, vojny a&nbsp;podobne. Jedného dňa príde Ježiš a&nbsp;zlých ľudí, čiže nesvedkov, zabije a&nbsp;na zemi ostanú iba svedkovia. Tí budú žiť v&nbsp;raji na zemi večne. A&nbsp;vyvolená skupina, kde bude presne 144-tisíc ľudí, bude vládnuť na nebi s&nbsp;Ježišom,“ vysvetľuje Pauli. Je to veľmi laicky zhrnuté, ale pre predstavu to hádam stačí.

Jeden z&nbsp;najväčších šokov zažila, keď si uvedomila, že raz umrie. To si nepripúšťala, kým sa z&nbsp;tejto zvláštnej viery nevymanila. Bude to znieť možno čudne, ale celý čas vraj verila, že iba prejde do toho nového sveta, že bude žiť na zemi večne a&nbsp;mať svoju vysnívanú farmu so zvieratami. Neustále však bola v&nbsp;strese, či je dosť dobrá a&nbsp;či sa do toho „raja na zemi“ dostane. Odmalička im totiž hovorili, že majú armagedon očakávať, akoby mal nastať už zajtra. Pauli s&nbsp;Mišom dnes vedia, že je to celé pritiahnuté za vlasy. Lenže podľa posledného sčítania obyvateľstva z&nbsp;roku 2021 sa na Slovensku k&nbsp;tejto viere hlási 16&nbsp;416 ľudí, ktorí sú svätosväte presvedčení, že to tak je. A&nbsp;žijú v&nbsp;neustálom strese, že koniec sveta je už za dverami.

Vráťme sa však späť k&nbsp;vzťahu týchto dvoch mladých „odpadlíkov“, ktorí žijú v&nbsp;manželstve už desať rokov. Aj vás zaujíma, ako vyzerá taká jehovistická svadba? „Nebol to veľký rozdiel oproti bežnej. Sľúbiš si lásku, vymeníš si prstene, bola aj svadobná torta a&nbsp;kytica. A&nbsp;potom oslava, kde boli aj ľudia mimo komunity. Ale hlavne sme mali svadbu veľmi skoro. Za normálnych okolností by som sa nevydávala v&nbsp;dvadsiatich rokoch,“ zamýšľa sa mladá marketingová manažérka. Poponáhľali sa zrejme aj preto, že im viera zakazovala predmanželský sex. A&nbsp;oni ho vážne nemali. „Keď chceš mať svadbu v&nbsp;sále kráľovstva, čo sme my chceli, ideš najprv na pohovor s&nbsp;človekom, ktorý ťa bude oddávať. A&nbsp;on sa ťa na to pýta. Teoreticky mu môžeš klamať, ale potom budeš mať výčitky svedomia, lebo podľa viery klamať nemáš. Priznali sme sa iba, že mi Mišo chytal prsia a&nbsp;aj z&nbsp;toho sme mali trochu problémy. My sme sa vedeli kedysi poriadne vytrápiť,“ smeje sa Pauli.

Veľké zmeny sa v&nbsp;živote manželov začali diať približne pred piatimi rokmi, keď odhaľovali veci, ktoré boli podľa nich v&nbsp;rozpore so zdravým rozumom. Začali študovať rôzne materiály a&nbsp;nachádzali nezrovnalosti v&nbsp;učení, ktoré im do ich viery zavŕtavali červíky pochybností. „Cítili sme vnútorný nepokoj a&nbsp;iné emócie, ktoré by človek nemal cítiť, ak žije niečo, čo dáva zmysel. Veľmi pomohlo, keď chceli byť svedkovia moderní a&nbsp;spravili si televízne štúdio, kde začali natáčať videá. A&nbsp;my sme zrazu videli ten vedúci zbor ôsmich starých Američanov, ktorí udávajú smerovanie spoločnosti, a&nbsp;pochopili sme, že sú to obyčajní ľudia ako my všetci. Iba nám kazili život svojimi nápadmi, ktoré si vymýšľajú a&nbsp;prispôsobujú, ako sa im hodí,“ spomína Mišo na svoj bod zlomu.

Oboch ovplyvnila aj kniha Kríza svedomia bývalého vedúceho člena Raymonda Franza. Dlho písal publikácie, vymýšľal náuky a&nbsp;popri tom prichádzal na fakty, ktoré boli protichodné učeniu. Jeho kniha dvojicu len utvrdila v&nbsp;tom, že už nechcú byť súčasťou toho celého a&nbsp;jediným východiskom je seknúť s&nbsp;tým. Postupne prestali chodiť na zhromaždenia, odhlásili sa z&nbsp;kurzov, prestali chodiť za ľuďmi a&nbsp;osekávali činnosti, ktoré mali ako správni veriaci robiť. Mišo začal prekladať do slovenčiny anglické videá, ktoré poukazovali na manipulatívnosť a&nbsp;zlý vplyv tejto viery, a&nbsp;dal si za cieľ otvoriť ľuďom oči. Proces to však nebol jednoduchý a&nbsp;prišli aj časy, keď obaja prechádzali krízou.

Dlho pre nich bolo ťažké priznať si, že to, čomu celý život verili, idú hodiť do koša. Pauli začala chodiť na terapiu k&nbsp;psychologičke a&nbsp;nakúpila si knihy o&nbsp;tom, ako funguje manipulácia a&nbsp;ako sa z&nbsp;nej vymaniť. Kým Mišo už spoločnosť opustil aj oficiálne, jeho manželka sa na takýto krok ešte odhodláva, hoci podľa pravidiel viery nežije už pár rokov. Jej silno veriaca matka s&nbsp;ňou totiž bude musieť prerušiť úplne kontakt, ak zo sekty vystúpi, takže na ňu berie ohľad a&nbsp;nechce jej ublížiť. Mišova mama to prijala o&nbsp;niečo lepšie, sama začala cez syna vnímať veci inak a&nbsp;je otvorenejšia novým názorom. „Táto viera rozbíja vzťahy na všetkých úrovniach. Našťastie, moja mama pochopila, že potrebujem tú tehlu z&nbsp;hrude zhodiť a&nbsp;že nebudem pokojne spať, kým budem oficiálnym členom.“ Okrem rodiny však dvojica riešila oveľa náročnejšiu situáciu vo svojom vzťahu.

Keďže sa brali veľmi mladí, potrebovali si ujasniť, či sú spolu preto, že naozaj chcú, alebo to spravili pod istým tlakom. „Keď má človek krízu sám so sebou a&nbsp;nevie, ktorým smerom sa chce vydať, prichádza aj vzťahová kríza. Moja terapeutka mi povedala pekné prirovnanie, že doteraz som mala pred sebou pohár vody a&nbsp;odrazu mám more. Človek má voľné ruky, rozmýšľa sám za seba a&nbsp;nevie úplne, čo chce po tých rokoch, keď mu niekto hovoril, čo má chcieť. Nie že by sme sa hádali, ale hľadali sme sa,“ opisuje Pauli obdobie, ktoré trvalo asi dva roky, no zvládli ho. Obaja priznávajú, že teraz cítia oveľa menej stresu, pretvárky a&nbsp;viac slobody. Zbavili sa neustálych pochybností, že nie sú dosť dobrí. Tým, že roky žili v&nbsp;manipulácii, vedia ju už teraz omnoho rýchlejšie odhaliť, čo má vraj aj trochu opačný efekt. Musia si dávať pozor, aby neboli až príliš nedôverčiví, lebo teraz majú viac tendenciu veci spochybňovať. „Celý život som si dávala pozor na to, čo hovorím. Oveľa viac si teraz vážim úprimnosť a&nbsp;otvorenosť, lebo často som musela robiť alebo povedať niečo, s&nbsp;čím som celkom nesúhlasila. Tak si teraz užívam, že môžem povedať, čo si naozaj myslím,“ usmeje sa mladá žena, ktorá sa s&nbsp;manželom odhodlala vyjsť s&nbsp;týmto šokujúcim príbehom aj na verejnosť. Hoci bez priezviska a&nbsp;bez fotografie, lebo chcú rešpektovať členov svojich rodín, ktorí sú stále súčasťou spoločenstva. Im dvom však už nehrozí, aby do niečoho podobného ešte raz spadli. Slobodný život, ktorý žijú teraz, si totiž naplno užívajú.

SKUTOČNÝ PRÍBEH: Manželom sa po rokoch podarilo vymaniť zo sekty. Takýto bol ich predošlý život

Výber pre vás

SKUTOČNÝ PRÍBEH: Manželom sa po rokoch podarilo vymaniť zo sekty. Takýto bol ich predošlý život

Súvisiace články

Katka vážila 105 kíl, dnes by ste ju nepoznali: Dala dole 42 kíl, toto jej pomohlo

Toxický vzťah s gaslighterom vás môže priviesť do blázinca. Tieto varovné signály ho prezradia

Môj šéf ma zbožňuje: Nie je to super, zaváňa to problémom, ako ho vyriešiť?

Ak postuješ, nepi: Kombinácia alkoholu a telefónu môže zničiť povesť, kariéru aj...

Mami, už nepi! Barboru vychovávala matka alkoholička, jej život pripomína horor

Výber pre vás