Barborine prvé spomienky? Žiadna sa nezaobíde bez toho, aby v nich jej mama nestískala v dlani pohárik alebo nemala aspoň trochu „hrknuté". Z neľahkého detstva sa až šokujúco otvorene vyznáva na svojom blogu, vďaka ktorému som ju objavila. Blogovanie mladá žena so zdravotným postihnutím a ambíciami spisovateľky odvážne používa ako terapiu a útočisko, kde sa môže „vypísať" z toho, čo prežíva. A je toho dosť. Matka alkoholička, nevlastný otec gambler, vlastný otec, ktorý sa o dcéru príliš nezaujíma, a polovica rodiny trpiaca rakovinou. Aj Barbora sa narodila predčasne a s detskou obrnou. Jej mama vraj totiž "chľast" potrebovala aj v tehotenstve a s niekoľkými promile v krvi išla aj do pôrodnice, čo zdraviu jej dcéry neprospelo.„Dúfam, že sa ma nezľaknete," povie príjemný hlások položartom do telefónu, keď si s ňou dohadujem termín na rozhovor. Priznávam, trochu som sa nášho stretnutia obávala, lebo ako sa dá rozprávať s mladým dievčaťom, ktorému sa v živote nakopilo toľko nešťastia a smoly? A to má ešte len devätnásť.
