Barborine prvé spomienky? Žiadna sa nezaobíde bez toho, aby v nich jej mama nestískala v dlani pohárik alebo nemala aspoň trochu „hrknuté". Z neľahkého detstva sa až šokujúco otvorene vyznáva na svojom blogu, vďaka ktorému som ju objavila. Blogovanie mladá žena so zdravotným postihnutím a ambíciami spisovateľky odvážne používa ako terapiu a útočisko, kde sa môže „vypísať" z toho, čo prežíva. A je toho dosť. Matka alkoholička, nevlastný otec gambler, vlastný otec, ktorý sa o dcéru príliš nezaujíma, a polovica rodiny trpiaca rakovinou. Aj Barbora sa narodila predčasne a s detskou obrnou. Jej mama vraj totiž "chľast" potrebovala aj v tehotenstve a s niekoľkými promile v krvi išla aj do pôrodnice, čo zdraviu jej dcéry neprospelo.<strong>„Dúfam, že sa ma nezľaknete,"</strong> povie príjemný hlások položartom do telefónu, keď si s ňou dohadujem termín na rozhovor. Priznávam, trochu som sa nášho stretnutia obávala, lebo ako sa dá rozprávať s mladým dievčaťom, ktorému sa v živote nakopilo toľko nešťastia a smoly? A to má ešte len devätnásť.

Barbora je útla dievčina s nesmelým úsmevom, svetlými&nbsp; vlasmi a okuliarmi na nose. Pri chodení si musí pomáhať barlami, no nakoniec skončia v kufri môjho auta, lebo tých pár metrov, ktoré ju delia od kaviarne, zvládne aj bez nich. Ešte donedávna ich vraj vôbec nepotrebovala, ale odkedy ju vlani prestal poslúchať bedrový kĺb a skončila v nemocnici, musí sa na ne občas spoliehať. Invalidný vozík má zaparkovaný vo svojej detskej izbe a hráva sa s ním jej nevlastný trojročný braček. Zatiaľ.<strong> „Väčšina ľudí ma aj tak považuje za kripľa," </strong>zhodnotí drsne svoju situáciu, keď sa usadíme v kaviarni.<strong> „Ani moja vlastná mama mi nevie odpustiť, že som sa nenarodila zdravá a perfektná. Občas mi dokonca vyhadzuje na oči, že s pitím začala kvôli tomu, aká som sa narodila. Už si však z toho nič nerobím, lebo viem, že pila už dávno predtým."</strong>

Jej mama na prvý pohľad pôsobí ako každá bežná matka. Navarí, uprace, pripraví dcére desiatu, vezme ju k lekárovi, na operácie do nemocnice...Pri väčšine týchto činností jej však asistuje alkohol. Keď bola Barbora celkom maličká, pripadalo jej to normálne. Že s jej mamou nie je niečo v poriadku, sa jej začalo vyjasňovať na základnej škole. <strong>„Spolužiaci sa mi posmievali, že moja mama smrdí chľastom a tacká sa. Keď som sa vrátila zo školy, na kuchynskej linke vždy stáli fľaše od piva a alkoholu. Niekedy ich pred otcom skrývala aj do skrine v mojej izbe. Otec potom prišiel domov, namiesto pozdravu zahrešil, že mama zasa pila a začal v byte snoriť po prázdnych fľašiach. Vtedy som si prvýkrát uvedomila, že moja mama má asi problém." Hoci sa Barbora nemôže sťažovať, že by sa matka o ňu nestarala, všetko robila akosi automaticky a bez citu. Ako robot. „Niekedy sa nevedela zastaviť a oddýchnuť si. Často za celý deň nevzala nič do úst a potom ma bola schopná zobudiť o polnoci, aby som sa s ňou navečerala,"</strong> spomína na svoje detstvo . Ako roky plynuli, matkino pitie sa stupňovalo spolu s jej agresivitou. Patrí totiž do tej kategórie alkoholikov, ktorým spolu s promile stúpne aj odvaha, bojovnosť a žlč. A keď ju Barborin otec vymenil za susedu, začala si návaly zlosti a frustráciu vylievať na svojej dcére. Bola to predsa jej vina, že ich otec opustil! <strong>„Nikdy ma nezbila, to nie. Ale nejaká tá facka sa mi vždy ušla a ujde sa mi dodnes priletí. Keď ju napríklad otec nahneval, prirútila sa do mojej izby, vlepila mi a roztrhala zošiť, z ktorého som sa práve učila. Bola som pre ňu dobrý hromozvod."</strong>

Viac než príležitostné zauchá ju však boleli slová, ktorými po nej opitá matka bez rozmyslu strieľala. Ako tak počúvam rozprávanie plachého dievčaťa, ktoré slovo pochvala považuje za nereálne sci-fi, je mi jasné, že rany na duši má poriadne hlboké. <strong>„Obviňovala ma za všetko, čo sa dialo. Bežne ma zobudila uprostred noci a vyčítala všetko, čo jej prišlo na rozum. Zo všetkého najviac mi nevedela odpustiť, že som sa narodila s telesným postihnutím. Ako keby to bola moja vina...Chápem, že túžila po normálnom, zdravom dieťati, ktorý by mohlo chodiť na balet či na športy a vo všetkom by vynikalo. Snažila som sa zo všetkých síl, aby som jej vyhovela, domov som nosievala samé jednotky, ale jej to nestačilo. Mohla by som priniesť aj zlatú medailu, myslela by si, že mi ju dali z ľútosti. Podľa nej totiž ľudia pre mňa všetko robia len z ľútosti a to mi vtĺkala do hlavy odmalička. Pochválila ma asi len dvakrát v živote, " p</strong>okračuje trasúcim sa hlasom a v očiach sa jej objavia slzy. Túžba, aby ju jej mama konečne prijala a uznávala, z nej doslova kričí. Zatiaľ márne.

Barbora tajne dúfala, že nový priateľ jej matky, s ktorým sa zoznámila pred siedmimi rokmi, dá jej alkoholickým chúťkam stop. To, že jeho partnerka a neskôr manželka pije, sa mu totiž nepáčilo a často sa kvôli tomu hádali. Žiadna záchrana sa však nekonala a Barbora sa dostala z blata do kaluže. Z manžela jej mamy sa totiž vykľul gambler.<strong> „Hrával aj pred svadbou, ale kým sa nezosobášili, tak sa krotil. Minul na automaty stovku, dve, veď je chlap, tak čo ho za to zabijete? Vtedy mal na slovenské koruny tridsať tisícový plat, preto nám peniaze nechýbali. Lenže jeho závislosť sa tak zhoršila, že dnes máme len samé pôžičky a nestíham ich splácať,"</strong> pokračuje mladá devätnástka, ktorá to má doma mimoriadne "veselé". S nevlastným otcom síce Barbora ako-tak vychádza, no keď sa on pustí do hádky s mamou, je zle. A konflikty sú u nich na dennom poriadku. <strong>„Hádavajú sa kvôli peniazom. On sa odíde vyventilovať do herne, mama pije a pritom sa pustí do mňa. Nevlastný otec sa vráti a keď zistí, že mama opäť pila, začne ju mlátiť. Potom kričím na oboch, pretože neviem, koho sa zastať, hoci obaja chcú, aby som sa pridala na ich stranu. Mama vykrikuje, že pije, pretože otec hrá a on tvrdí, že hrá, lebo mama pije. A keď im poviem, že sa na seba len vyhovárajú, rozzúria sa na mňa. Mama ma v tom momente prestane považovať za svoju dcéru a to, aké výrazy na mňa používa nevlastný otec, nemôžem nahlas ani vysloviť,</strong>" hovorí Barbora potichu.

Aká je jej mama, keď je triezva? Opatrne vyzvedám, či to vôbec vie. Mladá dievčina sa na chvíľu zarazí, loví v pamäti a potom sa jej na tvári objaví opatrný úsmev. <strong>„Občas sa stalo, že keď sme mali ísť k lekárovi alebo na ňu otec dohliadal ako strážny pes, dokázala vydržať aj celý deň a nenaliať si. Tie chvíle boli pre mňa malým sviatkom, pretože svoju mamu poznám viac opitú ako triezvu. Keď nepije, je pohodová a uvoľnená. Dá sa s ňou porozprávať a je za každú srandu. Vôbec nepôsobí ako alkoholička. Vtedy si napríklad čítame staré denníky s opismi mojich detských lások a dobre sa na tom zabávame,"</strong> zasníva sa na moment, no hneď sa jej tvár zatiahne smútkom. Jej mama totiž bez prekliateho alkoholu nevie vydržať. <strong>„Už váži len štyridsať kíl a je z nej fyzická aj psychická troska. Keď sa jej opýtam, prečo to robí, odpovie mi, že si potrebuje dodať odvahu, lebo sa bojí života. Viem, ani ona to nemala ľahké, od deviatich rokoch bola sirota a pretĺkala sa, ako sa len dalo. Niekedy sa mi zdá, že to už sama vzdala."</strong> A čo protialkoholické liečenie?<strong> „Dostali sme ju naň iba raz. Po dvanástich dňoch však odtiaľ odišla. Doma síce ešte brala lieky, ale po štyroch mesiacoch zase začala piť. Dokonca sa mi zdá, že je na tom ešte horšie než predtým."</strong> Barbora tajne dúfala, že mama sa zmení aspoň po narodení druhého dieťaťa. Že sa konečne spamätá a nájde dôvod, prečo si prestať nalievať. „<strong>Môj braček má tri roky a keď sa narodil, bol len jedno maličké, tridsať sedem centrimetrové „nič" napojené na hadičky. Napriek tomu dvíhal hlavičku a bolo vidieť, že zo všetkých síl bojuje. Dnes je úplne zdravý, rozumný a hyperaktívny. Ani kvôli nemu však mala s alkoholom neprestala a ja sa bojím, aké bude mať Jožko detstvo. Už teraz všetko vníma. Keď sme minule v obchode prechádzali popri policiach s alkoholom, presne mi ukázal fľaše, ktoré si predtým kupovala jeho mama. A to ešte nevie čítať!"</strong>

Z rodinného pekla si&nbsp; našla aspoň malý únik. Každú nedeľu si zbalí kufre a odíde na internát, pretože v Bratislave študuje. „<strong>Internát ma zachránil, aby som sa z toho celého nezbláznila. Som tu obklopená triezvymi ľuďmi, ktorí vedia, čo hovoria a prečo to hovoria. A pri nich mám konečne pocit, že aj ja za niečo stojím. Lenže potom príde piatok, čas odchodu domov a hneď dostanem žalúdočné kŕče, nervozitu a migréna z toho, čo ma čaká u mamy. Neviem, ako dlho to ešte vydržím,"</strong> bojí sa mladá dievčina, ktorá si povedala, že musí odštartovať vlastný život. Nezávisle od toho, čo sa deje doma. „<strong>Je to ťažké, lebo je to stále moja mama a ja ju každý víkend vidím v zúboženom stave. Ale nemôžem dovoliť, aby ma stiahla na dno, veď aj ja mám svoje sny. Chcela by som doštudovať na vysokej škole. Nepotrebujem titul, len si chcem dokázať, že aj ja niečo viem. Raz by som sa chcela živiť písaním, aj preto som začala s blogovaním. Možno si raz nájdem prácu a vlastný byt, alebo aspoň malú izbičku, kde budem normálne žiť,"</strong> priznáva svoje tajné túžby. A ako sa tak dívam na odhodlanie v jej tvári, tuším, že sa jej to podarí. Aj keď to nebude mať jednoduché.



      <div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/df5dd303-8418-4eca-a921-b9a0d10a9c4f_phpaphigh.jpg/320/180" alt="" data-media-id="14400964" data-embed-id="8409579">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">Z rodinného pekla si  našla aspoň malý únik. Každú nedeľu si zbalí kufre a odíde na internát, pretože v Bratislave študuje.</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Shutterstock</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>