Danka Vilhanová

O príbehu Ivany Ivančákovej sme už v EMME písali. Bol totiž taký neuveriteľný, akoby išlo o scenár k filmu. Ale nie, nebola to vymyslená fikcia, rodáčka z východného Slovenska, ktorá už roky žije v Anglicku, sa skutočne ocitla za mrežami. Ako pašeráčka drog. Len preto, že kamarátovi urobila malú láskavosť a cestou z Argentíny prenášala v kufri nenápadný balíček, ktorý mala v Londýne odovzdať. Nenapadlo jej opýtať sa, čo je vnútri, no keď ju na letisku v Paríži zastavili a z malej škatuľky sa vysypal kokaín, už bolo neskoro. A tak Ivane „prišili“ pašovanie kokaínu, za ktoré okamžite putovala do väzenia.

Vtedy si myslela, že sa jej nič horšie v živote nemôže stať. Že bývať v cele so skutočnými dílerkami, zlodejkami alebo vrahyňami je to najväčšie peklo, aké si bežný človek ani nedokáže predstaviť. No vtedy ešte netušila, že život si pre ňu pripravil ešte jedno prekvapenie. Ďalšiu tvrdú lekciu.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE.

Keď si odsedela desať mesiacov parížskej basy, odkiaľ ju pustili len vďaka tomu, že sa k pašovaniu drog na radu advokátky priznala, vrátila sa domov. Domov na Slovensko. K najbližším. „Konečne som sa dokázala vyspať. Bez toho, aby som niekde počula krik alebo večné bitky, ktoré boli za mrežami na dennom poriadku. Problémy mi robili aj obyčajné maličkosti. Trebárs otváranie dverí, pretože som vo väzení bola zvyknutá, že mi ich vždy otvorí niekto iný. Alebo nákupy, lebo som si musela nanovo zvykať, že mám pri sebe vlastné peniaze. Aj to, že som mohla piť normálnu dobrú kávu, sa mi zdalo ako sen. Kto niečo také nezažil, asi to nepochopí, ale pobyt za mrežami človeka úplne zmení,“ rozpráva tridsiatnička, ktorá sa u rodičov dala psychicky dokopy a potom sa znovu vrátila do Londýna. Predsa len, tam mala zázemie, prenajatý byt, okruh priateľov aj svojho bývalého partnera Seana. Stretla sa s ním, hoci jej do väzenia nikdy nezavolal ani nenapísal a vlastne sa tváril, že neexistuje.

„Vraj sa nevedel vyrovnať s tým, čo sa mi stalo, lebo človek, ktorý mi dal ten nešťastný balíček, bol jeho kamarát. Neplánovala som s ním zostať, predtým sme fungovali len ako kamoši s benefitmi, takže som to nebrala ako vážny vzťah. Ale medzitým som odišla k známym na juh Anglicka, kde som pracovala v reštaurácii, občas som si privyrábala ako modelka alebo vizážistka a veľa som o všetkom premýšľala. Aj o nás dvoch. Nakoniec sme sa znovu dali dokopy, dokonca sme spolu začali bývať. Sean ma vo všetkom podporoval a keďže ja som veľa pracovala, nemali sme na seba toľko času, koľko by sme chceli. Ale bolo nám spolu dobre. Ak sme sa aj pohádali, bolo to len pre nepodstatné veci, a tak som si konečne pripadala šťastná,“ hovorí o príjemnejšom období svojho života. Ivana ako mladá prekonala anorexiu, lekár jej predpovedal, že nikdy nebude mať deti, takže o rodine ani nesnívala.

„Až keď som raz v štúdiu pri fotení odpadla, lebo mi bolo zle, zistila som, že som tehotná. V treťom mesiaci. Brala som to ako zázrak. Veľmi sme sa na malú tešili a môj priateľ bol ku mne veľmi pozorný. Pracoval ako osobný tréner a brával si aj džoby navyše, aby nám nič nechýbalo. Bol aj pri pôrode malej Lilly-Jay, a keď som sa s ňou vrátila z nemocnice, pomáhal mi, ako vedel. Až kým naša dcéra nemala jeden rok. Potom sa zrazu začal správať veľmi zvláštne. Oznámil mi, že ide študovať na vysokú školu a začne pracovať len na polovičný úväzok. Nebola som nadšená, veď Lilly bola ešte maličká a zdalo sa mi to sebecké. Ja som totiž mohla pracovať len pár dní v týždni, kým bola v jasliach, a vedela som, že peniaze nám budú chýbať. A tak sa medzi nami začali hádky. A nielen to. Vtedy ma prvýkrát kopol. Bola som z toho šokovaná, chcela som od neho odísť, ale strašne plakal, ospravedlňoval sa asi tisíckrát, tak som zostala."

"Ďalšie mesiace bolo všetko v poriadku, aj keď na tú vysokú školu predsa len išiel. A postupne sa začal meniť. Zrazu mi nadával, večne ma ponižoval, až som mala pocit, že mu preskakuje. Najskôr rozprával bludy o iluminátoch. Každý sa mu zdal podozrivý a tvrdil, že nikomu sa nedá veriť. Obviňoval ma, že ho podvádzam. A potom aj z toho, že som pedofilná. Nielen ja, nakoniec obviňoval moju rodinu aj učiteľky v škôlke. Bolo to strašidelné a ja som stále nechápala, čo sa s ním deje. Nonstop mi kontroloval telefón, posielal vulgárne správy, kým som bola v práci, a často sa stávalo, že keď som sa konečne večer vrátila aj s malou do domov, bol tam dym a hmla. On totiž v byte pálil šalviu. Aby odtiaľ vyhnal satana.“

A to stále nebolo všetko. Ivanu jej partner budil aj niekoľkokrát za noc a k nadávkam postupne pridával facky. Najskôr sa takéto čudné veci u nich doma diali raz za mesiac, no časom sa to stupňovalo a týranie zažívala každý týždeň. Najhoršie však neboli údery, ale skôr psychické týranie. „Nikto k nám nemohol prísť na návštevu, ja som chodila z práce domov, starala sa o dcéru, o domácnosť a po nociach som ešte prekladala knihu, aby sme mali z čoho zaplatiť účty. A Sean trávil celé dni aj noci pri počítači. My dve sme pre neho boli vzduch, s ničím mi nepomáhal, Lilly si ani nevšímal a aj ona cítila, že doma niečo nie je v poriadku. Mala problémy so zaspávaním, začala sa hádzať na zem, asi preto, že to jeho príšerné správanie videla. Keď bol agresívny a hádal sa so mnou, rád si nakrúcal na video to, ako ma fackuje alebo ako mi zväzuje ruky opaskom,“ spomína Ivana, ktorá o svojich problémoch nikomu nerozprávala.

Pochopiteľne, lebo sa hanbila, no okolie a kamarátky si to začali všímať. Že jej muž nonstop vypisuje do práce, že ju večne kontroluje, že si modriny na tvári musí maskovať hrubou vrstvou mejkapu. Aj ponuky na fotenia musela začať odmietať, pretože veľké modriny na tele by zakryť nedokázala. Takéto príšerné zaobchádzanie mu tolerovala&nbsp; celé dva roky. Áno, niekto si možno povie, prečo vydržala tak dlho, ale stále dúfala, že sa zmení. „Občas prišli aj lepšie dni, keď sa správal normálne, verila som, že bude lepšie. Lenže nebolo. Moja trpezlivosť pretiekla, keď mi urobil pod okom obrovskú modrinu, kopal ma do brucha a priložil mi k tvári horúcu žehličku. Vtedy som pochopila, že s ním už nemôžem zostať.“

Ivana však od neho odišla až o pár dní, pretože si to musela naplánovať tak, aby jej partner nič netušil. V ten deň normálne odišla ráno do práce, o pár hodín malú vyzdvihla zo škôlky a išla s ňou na stanicu. „Utiekla som k známym na juh Anglicka a len čo som sedela vo vlaku, kamarátka volala na políciu. Takže keď som vystúpila, už ma čakala hliadka, s ktorou som išla podať trestné oznámenie. Partnera na druhý deň v Londýne zatkli, ale znovu ma obvinil z pedofílie, a tak sa u mňa dva týždne striedali policajti, sociálni pracovníci aj charita. Už si ani nepamätám, kto všetko ma vypočúval, ale bolo to peklo. Nespala som, nejedla som, v priebehu dvoch týždňov som schudla o dve konfekčné veľkosti. Celé noci som preplakala a najhoršie bolo, že Sean stihol z nášho bytu odniesť a ukradnúť všetko. Všetko, o čom vedel, že má pre mňa cenu. Ešte aj knihy, albumy a moje oblečenie,“ spomína na obdobie minuloročného mája, keď jej najviac pomáhali priatelia.

Otca svojho dieťaťa uvidela opäť až na súdnom pojednávaní, na ktoré čakala takmer pol roka. „Pojednávanie, to bol ďalší pekelný týždeň, keď na mňa môj bývalý kydal toľko zla, klamstiev a nenávisti, že som sa skoro zosypala. Nakoniec sa súd odročil až na ďalší rok. Na marec 2019,“ pokračuje v rozprávaní pekná tmavovláska, ktorá na nové pojednávanie prišla konečne vyrovnaná.

„Neodpovedala som na otázky áno alebo nie, len som&nbsp; chcela rozprávať. Ako to naozaj bolo a ako sme posledné dva roky žili. Pred porotou som povedala úplne všetko a asi to pomohlo. Sean dostal triapolročné väzenie za domáce násilie a za toxický vzťah. Polícia sa mu nikdy nedostala do počítača, vraj ho mal chránený špeciálnym heslom, takže sa nedozvedeli, kde bol problém. Ja si však myslím, že na vysokej škole sa namočil do nejakej sekty, ktorá mu úplne vymyla mozog. Veď on bol predtým normálny chlap, ktorý ma nikdy neponižoval ani mi neubližoval. Snažila som sa mu pomôcť, prosila ho, aby išiel k lekárovi a dal sa liečiť, ale zbytočne,“ povzdychne si Ivana, ktorá so svojím ex dnes nie je v kontakte.

Aj preto, že je vo väzení, aj preto, že sa s ním stretnúť zatiaľ nechce. Stále nedokáže pochopiť, ako sa jeden príjemný muž mohol takto zmeniť a ako mu mohli internet a sociálne siete vymiesť zdravý rozum. „Myslím, že je psychicky chorý, ale vo väzení ho na liečbu prinútiť nemôžu, ak to on sám nechce. Ale možno raz príde deň, keď sa my dvaja budeme môcť normálne porozprávať a vychádzať spolu ako ľudia. Predsa len, je to otec mojej dcéry, ktorá si na neho ešte občas spomenie. Práve ona ma drží nad vodou, ona mi dáva silu, aby som to nevzdala, pretože z najhoršieho stále nie som vonku. Sú dni, keď som v totálnej depke, keď po nociach plačem a nič ma nebaví, ale potom si poviem – vďakabohu, že aj mne z toho všetkého nepreplo. Lebo žiť dva roky v totálnom strese a čakať, kedy ma zase udrie, alebo sa báť, či neublíži malej, to je veľký nápor na psychiku. Sebavedomie mám na bode mrazu a ešte mi chvíľu bude trvať, kým sa z toho ako-tak spamätám. Našťastie, mám pri sebe priateľov, pomáha mi rodina, spoznala som skvelých ľudí v charite a v organizáciách, ktoré pomáhajú týraným ženám,“ vymenúva Ivana, ktorá práve vďaka osobnej skúsenosti chce upozorniť na to, že nechať sa biť alebo psychicky ničiť partnerom nie je v poriadku.

A že o domácom násilí treba hovori nahlas, lebo ženy sa zaň hanbia a maskujú ho, ako sa len dá. „Viem to, lebo ja som ten teror zatĺkala tiež. A tak, ako v najhoršom neznámi ľudia pomohli mne, chcela by som aj ja chcela pomôcť iným ženám. Aby nabrali odvahu a nenechali sa takto ničiť. Lebo nikto na svete nemá právo ubližovať druhému.“ Ktovie, možno raz o tom napíše ďalšiu knihu, pretože jej prvý román Veľké baby neplačú, ktorý dala na papier ešte vo väzení, už preložili z angličtiny do češtiny. Napriek tomu, čím všetkým prešla, sa totiž nevzdáva a na svojim živote by nič nemenila. „Táto skúsenosť zo mňa urobila silnejšieho človeka a naučila ma, že už nikdy nesmiem nikomu&nbsp; dovoliť, aby ma ponižoval. A že aj keby bolo najhoršie, nesmiem to vzdať.“&nbsp;

SKUTOČNÝ PRÍBEH: Ivana najprv skončila v base za pašovanie drog, potom s tyranským partnerom

Výber pre vás

SKUTOČNÝ PRÍBEH: Ivana najprv skončila v base za pašovanie drog, potom s tyranským partnerom

Súvisiace články

Je koniec, ale chyba je vo mne! Takto, ale aj drsnejšie sa dnes rozchádzame cez internet

Sex s neznámym a hneď v prvú noc? Že to slušné dievčatá nerobia? Ale prosím vás...

Kde sa vlastne začína nevera? Budete šokované, čo všetko odborníci považujú za neveru

PASÍVNE agresívny chlap: Je absolútne úžasný aj sexi! Tak prečo ho máte chuť zabiť?

Prečo si ženy dobrovoľne vyberajú celibát? Toto sú 3 hlavné dôvody

Výber pre vás