Kde sa vlastne začína nevera? Budete šokované, čo všetko odborníci považujú za neveru

Začalo to celkom nenápadne. Keď sa Denisa vrátila z pomaturitného stretnutia po desiatich rokoch, bývalý spolužiak jej poslal pár fotiek zo spoločnej párty. Ale neskončilo sa to len pri nich, pretože Andrej, s ktorým drala štyri roky lavice na gymnáziu, si ju pridal medzi priateľov na sociálnych sieťach. Začal jej lajkovať a komentovať fotky.

Občas jej cez WhatsApp napísal. „Také tie správy, ako mi to pristane, ako dobre vyzerám, pýtal sa ma, ako sa mám, aký som mala deň. Ja som na tom stále nevidela nič zlé, ale raz si môj smartfón požičal môj frajer a práve vtedy mi začali prichádzať správy od Andreja. A on si ich prečítal.“ Nielen najnovšie – nevinné slová, že ako mal Andrej v práci krízu a ako ho vytočil šéf –, ale prelustroval si celú ich komunikáciu. Áno, súkromie je posvätné a čosi také sa v slušných vzťahoch nerobí, poviete si, však? Lenže otázka na telo, na ktorú poprosím fakt úprimnú odpoveď: Keby sa čosi také pritrafilo vám a zbadali by ste na partnerovom displeji komunikáciu s inou babou, ktorá mu posiela tie vyškerené žlté smajlíky, odolali by ste?

Ja neviem, či by som za seba dokázala dať ruku do ohňa, lebo zvedavosť je občas potvora. Napokon, dokazuje to aj britská štúdia z roku 2013, podľa ktorej si až u tretiny párov, ktoré spolu žijú viac ako desať rokov, niekto aspoň raz v živote  prelustroval mobil či počítač toho druhého. Veď hovorím: zvedavosť je potvora.  Ale  je vôbec správne skúšať taký partnerský kontroling, ktorý môže ukázať aj to, čo sme nechceli vedieť?

Tá istá britská štúdia potvrdzuje, že to nemusí byť na škodu a 18 percentám párov to prospeje, pretože partneri začnú byť k sebe otvorenejší a úprimnejší. Lenže v prípade 28 percent dvojíc to má úplne opačný efekt – podkope to dôveru a pre „lustrovanú“ stranu je to jasný signál: môj partner mi neverí. Presne tak dopadla aj Denisa, ktorá musela svojmu frajerovi ešte dlho vysvetľovať, že v tých esemeskách s bývalým spolužiakom o nič nešlo.

„Začali sme sa preto hádať, dokonca sa chcel so mnou rozísť. Považoval to za zradu a začal na mňa nenormálne žiarliť. Zo všetkého ma zrazu  podozrieval, aj keď predtým taký vôbec nebol,“ pokračuje Denisa. No len vďaka tomu, že jej navonok nevinná konverzácia s iným mužom praskla, si uvedomila, že to možno nebolo až také neškodné, ako si pôvodne myslela. „Sama pred sebou som si musela priznať, že mi lichotilo, keď mi Andrej písal. Keď sa o mňa zaujímal, želal mi krásne ráno alebo mi chválil novú fotku na Instagrame. Vždy, keď som počula cinknutie mobilu a nebola to správa od neho, bola som v kútiku duše sklamaná. Ale s tým som sa, samozrejme, svojmu priateľovi nepriznala.“

Pokračovanie na ďalšej strane.

A v tom je celá pointa mikronevery – takzvaného microcheatingu. Alebo, ak chcete, malého podvádzania. Čo si pod tým vlastne máme predstaviť?  Experti na partnerské vzťahy hovoria, že ide o navonok zdanlivé maličkosti, z ktorých je jasné, že niekto je citovo alebo fyzicky zainteresovaný aj inde než len vo svojom partnerskom vzťahu. A za mikroneveru sa pokojne môže považovať aj pravidelné písanie správ či četovanie s niekým iným, ako je vlastný muž či priateľ.

A pozor, toto četovanie v sebe vôbec nemusí skrývať erotický náboj, pokojne môže ísť o rozdávanie lajkov či obyčajné zaželanie dobrého rána. Jednoducho zvýšený záujem o toho druhého, aj keď len v digitálnej podobe. „Mikropodvádzanie nie je nevera v pravom zmysle slova, je to správanie, ktoré ju môže postupne rozpútať. Jednoducho preto, že osoba, ktorá žije bežný, každodenný život so svojím partnerom, vedie aj ďalší život, ten virtuálny v online svete,“ vysvetľuje psychologička Dagmar Kopčanová.

A čo si budeme nahovárať, dnešná doba mikronevere nenormálne praje. Píšeme si cez všetky možné sociálne siete, rozdávame komplimenty a vlastne sa nám to zdá úplne normálne. Ale kde sú hranice, ktoré by sme už nemali prekročiť, ak si nechceme pokaziť vlastný vzťah?

„U každej dvojice to funguje inak a už na začiatku by si mali partneri vyjasniť, kde leží hranica ich tolerancie. Ak má náš partner kontakt s bývalými spolužiačkami či kolegyňami, ktoré nám predstavil, a my vieme, že ide len o priateľstvo, prípadne kamarátstvo z detských čias, nemá zmysel dávať najavo svoju žiarlivosť. Ani vyvolávať hysterické scény, ak sa pri stretnutí priateľsky objímu. To by totiž vyslalo signál o nízkom sebavedomí ženy a jej prílišnej závislosti od partnera. Navyše, jeho to, paradoxne, môže posilniť v myšlienke, že má neistú a netolerantnú ženu, ktorá ho chce držať nakrátko. A tak si môže začať budovať sekundárny vzťah. Ak už nie inak, tak aspoň online,“ varuje doktorka Kopčanová a tvrdí, že mikronevera vôbec nie je nový fenomén ani žiadna vzťahová novinka.

Veď už pred pár storočiami ľudia flirtovali prostredníctvom listov alebo dávali na papier nie veľmi čestné myšlienky vo svojich denníkoch. Zmenilo sa len to, že životný štýl sa zdokonalil. „Máme poruke nástroje, ktoré mikropodvádzanie uľahčujú viac než kedykoľvek predtým. A ak partneri komunikujú čoraz viac online a oveľa menej tvárou v tvár, môže to byť signál, že ľudské vzťahy sú nejasné a nevyrovnané. Ak muž večer v posteli, kde vedľa neho leží zaspávajúca partnerka, má potrebu dvojzmyselne četovať so svojou asistentkou, je to jasný signál, že s jeho vzťahom niečo nie je v poriadku.“

Pokračovanie na ďalšej strane.

Muži a ženy to však, pochopiteľne, vidia inak. Tvrdia to výsledky jednej americkej štúdie, ktorá respondentom položila otázku, čo považujú za neveru. Pre 63 percent žien nie je s kostolným poriadkom už to, že by si vyrazili na nezáväznú večeru s niekým, kto sa im páči. A že keby boli zadané, v ich očiach by to bola počiatočná nevera. Naopak, muži sú oveľa tolerantnejší a za podvádzanie by to považovalo len 43 percent z nich. Založiť si profil na zoznamke je neprípustné pre 83 percent z nás, no ani toto chlapi neberú tak tragicky a microcheating v tom vidí len 68 percent. A čo šteklivé správičky s nevinným erotickým podtónom s niekým, kto je nám sympatický? Takéto „sextovanie“ považuje za neprijateľné 75 percent mužov a až 91 percent žien. V jednom sa však obe pohlavia vzácne zhodujú. Že posielanie sexi fotiek už je nevera a nielen nevinná zábavka.

No kde teda nájsť tie pomyselné hranice, čo je ešte o. k. a čo už príliš, keď to muži a ženy majú v hlave nastavené inak? Žiadna predsa nechce vyzerať ako hysterka či žiarlivá „stíhačka“, ktorá začne robiť chlapovi scény pri zistení, že poslal svojej starej známej správu. Podľa doktorky Dagmar Kopčanovej je to tenký ľad a každá dvojica to má nastavené inak. Platí však, že muži považujú obyčajné poslanie správy za menej významné a menej  záväzné než ich ženy. „Tie totiž majú väčšiu fantáziu, ale aj citlivejšie vnímanie. Rýchlejšie dokážu rozpoznať signály, ktoré naznačujú dobrodružstvo, zábavu či dokonca výzvu,“ uvažuje odborníčka.

Pozor, nikto netvrdí, že pár esemesiek musí automaticky znamenať, že sa náš chlap chce presunúť do cudzej spálne, ale dôveru to podkope – a poriadne! A to už je problém, ktorý musela riešiť aj Denisa. Jej frajer, vlastne už skoro snúbenec, pretože uvažovali o svadbe, to dlho nevedel rozdýchať. Že si jeho budúca žena vypisuje s bývalým spolužiakom a ešte sa tvári, že je to celkom normálne. „Keď na to môj priateľ prišiel, mali sme naozaj vážnu krízu. Doslova ho to vzalo. Bral to veľmi osobne, stále sa ma pýtal, či mi pri ňom niečo chýba, či sa nudím, či máme zlý sex, či ho chcem vymeniť za iného. A ak áno, stačí vraj povedať a on odíde dobrovoľne. Hneď sa odsťahoval z našej spálne, vôbec sa so mnou nerozprával, z roboty sa vracal neskoro. Ja som si dokonca myslela, že sa so mnou rozíde a že mi už nikdy viac nebude veriť. A pritom naozaj o nič nešlo, len on to bral tak, že flirtujem s iným a vraj ako mi má teraz veriť. Trvalo niekoľko týždňov, kým mi odpustil, ale vlastne ho tak trošku chápem. Lebo keby som ja v jeho telefóne našla podobné správy od nejakej cudzej ženy, ktorú vôbec nepoznám, asi by mi to nebolo celkom jedno.“ Denisu táto skúsenosť poučila natoľko, že si dnes veľmi dobre rozmyslí, s kým si píše. Riskovať dôveru pre pár pochvál a obdivných komentárov od iného muža? To  predsa za to nestojí.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Psychológovia si myslia, že práve nabúranie dôvery je v podobných prípadoch najväčším kameňom úrazu, aj preto v takýchto situáciách radia staviť na správny štýl komunikácie. Správať sa racionálne, neskĺznuť k hysterickým výčitkám a presne pomenovať svoje pocity.  Povedať si, čo sa nám na správaní partnera nepáči, ako sa pri tom cítime, čiže niečo v štýle – nezdá sa mi v poriadku, keď si s kolegyňou toľko píšeš. Pripadám si ako na druhej koľaji a poriadne ma to štve. Volá sa to aj jasný a priamy odkaz, veď čo ak trebárs tá druhá strana ani netušila, že by vám obyčajné písanie správ mohlo prekážať?

„Ak muž pošle svojej kolegyni pochvalnú správu, že v tom kostýme bola naozaj kočka, určite to nie je dôvod na žiarlivosť. A každá rozumná a sebavedomá žena by takúto pochvalu mala brať veľkoryso. No ak sa partner začne v správach vyjadrovať vzletnejšie, jemnejšie a nežnejšie než v kontakte s vlastnou partnerkou, k slovám pridá smajlíky, pusinky a srdiečka, to už je dôvod na rozhovor. A na otázku, čo týmito správami sleduje a prečo to robí,“ varuje Dagmar Kopčanová a pripomína, že vo dvojici by každý mal vedieť a rešpektovať, čo tomu druhému prekáža a na čo je citlivý. „To sú jasné signály, ktoré pomôžu orientovať sa vo vzťahoch. Lebo to, čo je pre niekoho prirodzená norma, trebárs že sa muž správa slušne a chce dať kolegyni či kamarátke kompliment, môže jeho partnerka pochopiť inak. Tak, že sa jej to bude zdať nevhodné, neprimerané a môže to považovať za flirt. A o tom treba spolu hovoriť. Jasne a otvorene.“

Psychológovia odporúčajú ešte jednu taktiku, ktorá  dokáže otvoriť oči. Volá sa pohľad do zrkadla. Lebo áno, mohlo sa to začať úplne nenápadne, napríklad tým, že vám sused, s ktorým chodíte večer na prechádzku so psom, pošle kompliment, ako vám to dnes pristane. A zrazu, ani neviete ako, vám od neho každý deň na mobile cinkajú naoko nevinné správičky. Vtedy sa stačí spýtať sa samej seba: Ako by som reagovala ja, keby čosi podobné robil môj chlap? Budem to pre mňa v poriadku alebo ani nie? Navyše, microcheating a citová nevera v sebe nesú obrovské riziko. Je to príjemná, lichotí to a pôsobí ako droga. Návykovo. A kto to nezastaví hneď na štartovej čiare, je na najlepšej ceste k tomu, že sa mu to vymkne z rúk. Mikronevera totiž často býva začiatkom konca.

 Vedeli ste,že podľa austrálskej psychologičky Melanie Shilling sa za počiatok nevery považujú aj tieto navonok neškodné maličkosti?