Začalo to celkom nenápadne. Keď sa Denisa vrátila z pomaturitného stretnutia po desiatich rokoch, bývalý spolužiak jej poslal pár fotiek zo spoločnej párty. Ale neskončilo sa to len pri nich, pretože Andrej, s ktorým drala štyri roky lavice na gymnáziu, si ju pridal medzi priateľov na sociálnych sieťach. Začal jej lajkovať a komentovať fotky.

Občas jej cez WhatsApp napísal.„Také tie správy, ako mi to pristane, ako dobre vyzerám, pýtal sa ma, ako sa mám, aký som mala deň. Ja som na tom stále nevidela nič zlé, ale raz si môj smartfón požičal môj frajer a práve vtedy mi začali prichádzať správy od Andreja. A on si ich prečítal.“ Nielen najnovšie – nevinné slová, že ako mal Andrej v práci krízu a ako ho vytočil šéf –, ale prelustroval si celú ich komunikáciu. Áno, súkromie je posvätné a čosi také sa v slušných vzťahoch nerobí, poviete si, však? Lenže otázka na telo, na ktorú poprosím fakt úprimnú odpoveď: Keby sa čosi také pritrafilo vám a zbadali by ste na partnerovom displeji komunikáciu s inou babou, ktorá mu posiela tie vyškerené žlté smajlíky, odolali by ste?

Ja neviem, či by som za seba dokázala dať ruku do ohňa, lebo zvedavosť je občas potvora. Napokon, dokazuje to aj britská štúdia z roku 2013, podľa ktorej si až u tretiny párov, ktoré spolu žijú viac ako desať rokov, niekto aspoň raz v živote  prelustroval mobil či počítač toho druhého. Veď hovorím: zvedavosť je potvora.  Ale  je vôbec správne skúšať taký partnerský kontroling, ktorý môže ukázať aj to, čo sme nechceli vedieť?

Tá istá britská štúdia potvrdzuje, že to nemusí byť na škodu a 18 percentám párov to prospeje, pretože partneri začnú byť k sebe otvorenejší a úprimnejší. Lenže v prípade 28 percent dvojíc to má úplne opačný efekt – podkope to dôveru a pre „lustrovanú“ stranu je to jasný signál: môj partner mi neverí. Presne tak dopadla aj Denisa, ktorá musela svojmu frajerovi ešte dlho vysvetľovať, že v tých esemeskách s bývalým spolužiakom o nič nešlo.

„Začali sme sa preto hádať, dokonca sa chcel so mnou rozísť. Považoval to za zradu a začal na mňa nenormálne žiarliť. Zo všetkého ma zrazu  podozrieval, aj keď predtým taký vôbec nebol,“ pokračuje Denisa. No len vďaka tomu, že jej navonok nevinná konverzácia s iným mužom praskla, si uvedomila, že to možno nebolo až také neškodné, ako si pôvodne myslela. „Sama pred sebou som si musela priznať, že mi lichotilo, keď mi Andrej písal. Keď sa o mňa zaujímal, želal mi krásne ráno alebo mi chválil novú fotku na Instagrame. Vždy, keď som počula cinknutie mobilu a nebola to správa od neho, bola som v kútiku duše sklamaná. Ale s tým som sa, samozrejme, svojmu priateľovi nepriznala.“