V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Dávaj na seba pozor, pravidelne sa ozývaj a&nbsp;nie že ťa tam niekto vymení za stádo tiav, – opakovali mi položartom-polovarovne moji známi, keď som im povedala, že idem sama cestovať po Maroku. Jasné, že som mala pred výletom do arabskej krajiny rešpekt, ale nie predsudky ani vyslovene strach. No poviem vám, je to iné, ako túlať sa sama niekde v&nbsp;Juhovýchodnej Ázii. V&nbsp;Maroku budete neustále terčom mužov, ktorí sa vám budú v&nbsp;kuse prihovárať a&nbsp;niečo od vás chcieť. Ak si potrebujete zdvihnúť sebavedomie, môže vám to aj lichotiť, no nezabudnite za každých okolností používať zdravý rozum. Ten odporúčam zbaliť do kufra na takúto cestu ako prvý.

Vitajte v&nbsp;Maroku, nečakali sme vás

Staré čiernobiele filmy boli odjakživa mojou srdcovkou. Odkedy som videla Casablancu s&nbsp;Ingrid Bergmanovou a&nbsp;Humphreym Bogartom, túžila som toto mesto navštíviť. Ja viem, že film sa v&nbsp;skutočnosti nenatáčal v&nbsp;Maroku, ale v&nbsp;hollywoodskych štúdiách v&nbsp;Los Angeles, no aj tak ma Casablanca lákala viac než Marrákeš či saharské duny. A&nbsp;keď som začiatkom leta objavila letenku z&nbsp;Viedne do tejto severoafrickej krajiny za smiešnu stovku, neváhala som ani sekundu. Priletieť som mala do dovolenkového Agadiru o&nbsp;polnoci, tak som si pre istotu vopred objednala nie práve najlacnejší hotelový transfer z&nbsp;letiska. Situácia na európskych letiskách je túto sezónu obzvlášť vyhrotená, takže moje lietadlo meškalo skoro tri hodiny a&nbsp;jasné, že ma v&nbsp;Agadire o&nbsp;tomto čase nikto nečakal.

To sa mi to pekne začína, šomrala som a&nbsp;zamierila k&nbsp;taxikárom, s&nbsp;ktorými som od únavy nevládala ani vyjednávať cenu. A&nbsp;to je pritom moja superschopnosť. Lebo zjednávanie je aj v&nbsp;Maroku obľúbená hra, ktorá má na konci vždy dvoch víťazov. O&nbsp;tretej nadránom som však miestneho chlapíka ochotne nechala vyhrať a&nbsp;tešila sa na jediné. Na sprchu a&nbsp;posteľ.

Plážoví inžinieri a&nbsp;adepti na ženenie

Agadir je typická plážová dovolenková destinácia s&nbsp;tristo slnečnými dňami v&nbsp;roku, kam chodieva veľa Európanov. Nejaké extra historické pamiatky tu nečakajte, mesto bolo takmer celé zrovnané so zemou po silnom zemetrasení v&nbsp;roku 1960, pri ktorom zomrelo až 15-tisíc ľudí. Vystavali ho teda nanovo a&nbsp;popri trojkilometrovej širokej piesočnej pláži vybudovali množstvo hotelov a&nbsp;rezortov. Keď som odtiaľ počas svojho pobytu instastorkovala, najčastejšie mi prichádzali od báb otázky, či sa tam dá kúpať v&nbsp;bikinách. Ide o&nbsp;silno moslimskú krajinu, no Agadir je turistickou destináciou, kde sú na cudzincov zvyknutí a&nbsp;plavky tolerované. Zvedavé mužské pohľady, ktoré si vás pekne preskenujú odhora až dole, však cítiť budete, na to sa pripravte.

Moja najväčšia rada, milé dievčatá, za ktorú sa mi raz poďakujete, teda je: nedávajte im svoje kontakty na sociálnych sieťach. Ak si teda nehľadáte manžela.

A&nbsp;keď zbadajú, že kráčate sama, každú chvíľu sa k&nbsp;vám nejaký plážový inžinier pridá a&nbsp;bude sa snažiť s&nbsp;vami zoznámiť. Najprv som si myslela, že mi chcú všetci niečo predať – šatku, slnečné okuliare, výlet – alebo mi minimálne odporučiť reštauráciu svojho bratranca. Až neskôr mi bolo vysvetlené, že mnohí si takto hľadajú ženu, vďaka ktorej by získali víza do Európy, ktoré sú pre nich čosi ako svätý grál.

Počas prechádzky na promenáde som si tak odkrútila asi sedem rozhovorov, vždy o&nbsp;tom istom – odkiaľ si, čo robíš a&nbsp;všetci si automaticky vypýtali môj profil na Insta­grame alebo Facebooku. Bolo to už ako obohraná platňa a&nbsp;naivne, vo viere, že možno nazbieram aspoň nejakých nových followerov, som ho niektorým aj dala. Dvoch som musela hneď na druhý deň zablokovať, lebo boli extrémne otravní. Moja najväčšia rada, milé dievčatá, za ktorú sa mi raz poďakujete, teda je: nedávajte im svoje kontakty na sociálnych sieťach. Ak si teda nehľadáte manžela.

<strong>Pokračovanie článku na ďalšej strane.</strong>

Ak sa túžite len opaľovať, kúpať a&nbsp;pri večeri v&nbsp;reštauráciách si vychutnávať krásne západy slnka nad morom, budete v&nbsp;Agadire spokojné. Ja však nasadám na vnútroštátny let a&nbsp;naberám smer viac na sever, do svojej vysnívanej Casablancy. Taxikár sa ma cestou do hotela pýtal, či som sem prišla kvôli obchodu. Prosím? Vyzerám s&nbsp;mojimi dredmi na hlave a&nbsp;so šľapkami na nohách ako biznismen? „Lebo Casablanca je obchodné centrum Maroka, sem všetci chodia za biznisom.“ Fíha, a&nbsp;ja som si myslela, že kvôli tej úžasnej Mešite Hassana II. s&nbsp;najvyšším minaretom na svete alebo fascinujúcej art déco architektúre, čo tu ostala po Francúzoch.

Ubytovala som sa v&nbsp;malom hotelíku v&nbsp;centre mesta. Keď cestujem sama, neriešim žiadne Airbnb či guesthousy, ale vždy hotely s&nbsp;recepciou otvorenou 24/7. Casablanca je najväčším mestom v&nbsp;celej krajine s&nbsp;tromi miliónmi obyvateľov a&nbsp;najväčším prístavom v&nbsp;severnej Afrike. Zároveň som však v&nbsp;meste vôbec nemala pocit tlačenice. Skôr ma očarili rozľahlé parky, kopa paliem a&nbsp;zelene. Hneď za rohom hotela mám ikonickú art déco budovu divadla a&nbsp;kina Rialto z&nbsp;roku 1929, ktoré navrhol architekt Pierre Jabin. Kedysi sa tu konali slávnostné filmové a&nbsp;divadelné premiéry a&nbsp;vystupovala tu Edith Piaf či Josephine Baker pred obrovským publikom. Len škoda, že najväčšiu slávu už má dávno za sebou. Plagáty na vonkajších stenách sú vyblednuté a&nbsp;na dverách je obrovská zámka. Ktovie, kedy sa tu naposledy konalo nejaké predstavenie.

Niekoľkodňový výlet v&nbsp;Casablance som poňala vyslovene ako cestu po stopách svojich kultúrnych idolov. Spomínaná Edith Piaf si zvykla po predstaveniach v&nbsp;Rialte odbehnúť len o&nbsp;pár krokov ďalej do maličkého baru vo francúzskom štýle Petit Pouchet, preto aj moje kroky zamierili rovno tam.

Sadla som si k&nbsp;stolu a&nbsp;predstavovala si, ako tu sedel a&nbsp;tvoril Antoine de Saint-Exupéry, ktorý bol v&nbsp;bare tiež častým hosťom.

Francúzsky šarm sa z&nbsp;ošumelej krčmy už dávno vytratil a&nbsp;miestni štamgasti sa na mňa dívali ako na zjavenie, keď som vošla dovnútra, oprela sa s&nbsp;nostalgiou o&nbsp;bar, pri ktorom kedysi spievala podgurážená Edith svoje šansóny, a&nbsp;objednala som si drink. Sadla som si k&nbsp;stolu a&nbsp;predstavovala si, ako tu sedel a&nbsp;tvoril Antoine de Saint-Exupéry, ktorý bol v&nbsp;bare tiež častým hosťom. Moja bujná fantázia tu bola v&nbsp;siedmom nebi, aj keď steny kedysi legendárneho podniku sú poriadne zažltnuté a&nbsp;inventár obmenený. Ale ten barový pult, ach, ten bol zaručene pôvodný a&nbsp;dýchala z&nbsp;neho história. A&nbsp;keby vedel rozprávať, iste by mi rozpovedal príbehy z&nbsp;divokých večierkov, ktoré sa tu konali.

Vracala som sa sem na podvečerný kokteil každý deň, takže aj barman a&nbsp;miestni si na mňa zvykli. Neraz sa mi prihovárali krásnou francúzštinou, ktorej som vôbec nerozumela. Maroko je bývalý francúzsky protektorát a&nbsp;takmer všetci tu plynule hovoria týmto jazykom. S&nbsp;angličtinou tu občas nepochodíte, ale keď zapojíte ruky, nohy a&nbsp;úsmev, dohovoríte sa. Raz si ku mne na terase v&nbsp;Petit Pouchet prisadla asi 60-ročná usmievavá Maročanka, ktorá šla okolo. Pani Zohra vedela po anglicky toľko, čo ja po francúzsky, teda asi dve vety. Napriek tomu sme strávili asi hodinu v&nbsp;príjemnej debate, do ktorej sa odrazu zapojil celý podnik. Dávno som sa tak nenasmiala. Porozumeli sme si všetko, čo bolo potrebné, a&nbsp;je to jedna z&nbsp;mojich najkrajších spomienok na Maroko.

K&nbsp;slávnej Hassanovej mešite pri pobreží som dokráčala tak akurát, aby som stihla skupinovú prehliadku so sprievodcom. Bez neho sa dnu nedostanete, ak nie ste moslim. Vlastne, je to jediná mešita v&nbsp;celom Maroku, do ktorej majú prístup aj nemoslimovia. Nikdy som si nemyslela, že niekedy uvidím krajšiu stavbu ako indický Tádž Mahal. Ale táto mešita prekonala všetky moje očakávania. Nič také majestátne, nádherne zdobené a&nbsp;do detailov prepracované som doteraz nevidela.

Je to siedma najväčšia mešita na svete, pomenovali ju po kráľovi, ktorý ju dal postaviť, a&nbsp;dokončili ju v&nbsp;roku 1993, takže je pomerne nová a&nbsp;supermoderná. Dovnútra sa zmestí až 25-tisíc ľudí a&nbsp;ďalších 80-tisíc oblieha počas ramadánu mešitu zvonku. Strecha sa dá automaticky otvoriť, obrovské lustre spúšťať na diaľkové ovládanie a&nbsp;pod celou stavbou sa nachádzajú obrovské priestory s&nbsp;fontánami na očistu pred modlením. Z&nbsp;210 metrov vysokého minaretu svieti v&nbsp;noci laserový lúč, ktorý mieri k&nbsp;Mekke, a&nbsp;celá táto stavba stála neuveriteľných 700 miliónov dolárov.

Spamätať sa z&nbsp;tej nádhery, ktorá sa na mňa valila zo stien, z&nbsp;mozaikových podláh aj ornamentálneho stropu, som sa išla do neďalekého Rick’s&nbsp;Café. Nie je to len taká hocijaká reštaurácia. Je to miesto, ktoré malo na mojej marockej ceste najvyššiu prioritu. Keď mi elegantný vrátnik otvoril dvere, ocitla som sa doslova a&nbsp;dopísmena v&nbsp;40. rokoch minulého storočia. Za klavírom sedel muzikant, ktorého sprevádzali ďalší dvaja a&nbsp;hrali legendárnu skladbu As Time Goes By z&nbsp;filmu Casablanca. Celý interiér je navrhnutý presne podľa ikonického filmu.

Čašníci sú oblečení v&nbsp;dobových uniformách, majú vyberané spôsoby, jedlo je jedna báseň a&nbsp;drinky dokonale premyslené. Všetko je tu dotiahnuté do najmenšieho detailu a&nbsp;ak milujete staré filmy tak ako ja, toto miesto si rovno zapíšte na svoj cestovateľský zoznam. A&nbsp;pozdravujte potom odo mňa Maurita, najmilšieho čašníka na svete, ktorý mi napriek tomu, že rezervácie sa tu robia aj týždeň dopredu, vybavil na počkanie najlepší stôl v&nbsp;celom podniku s&nbsp;výhľadom priamo na kapelu.

O&nbsp;marockých vlakoch som toho počula veľa a&nbsp;vedela, že to bude najlepší spôsob, ako sa z&nbsp;Casablancy dostať do Marrákeša. Nebudem ani veľmi preháňať, keď poviem, že miestne železnice sú ďaleko pred tými našimi. Na istých úsekoch tu dokonca premávajú TGV rýchlovlaky. Dám vám dobrú radu, lístky na vlak si v&nbsp;Maroku nikdy nekupujte online. Ak si ich zabezpečíte priamo na železničnej stanici, ušetríte aj dve tretiny ceny. V&nbsp;Marrákéši ma okamžite, ako som opustila modernú klimatizovanú železničnú stanicu, ovalila šialená horúčava. Ortuť na teplomere sa šplhala k&nbsp;40 stupňom a&nbsp;ja som sa so svojím príručným kufríkom trmácala pomedzi stánky v&nbsp;medine, v&nbsp;samom srdci mesta, kam majú taxíky vjazd zakázaný.

Tu som výnimočne klasický hotel vymenila za tradičný marocký riad, čo je autentické miestne ubytovanie, aké by ste mali v&nbsp;Marrákéši určite vyskúšať. Riad má nádherný farebný dizajn, mozaikové dlažby a&nbsp;otvorený dvor v&nbsp;andalúzskom štýle, na ktorom sa nachádzajú fontány, stromy alebo aj bazén. Všetky okná a&nbsp;balkóny smerujú dovnútra na nádvorie, čo obyvateľom zabezpečuje súkromie a&nbsp;príjemný chládok. Navyše v&nbsp;nich panuje rodinná atmosféra. Ja som sa v&nbsp;tom svojom naučila variť tradičný marocký tažin, čo je jedlo z&nbsp;mäsa a&nbsp;zo zeleniny, ktoré sa pripravuje v&nbsp;špeciálnych hlinených nádobách. Keď ma majiteľ riadu Mohammed pozval, či si s&nbsp;ním dám obed, súhlasila som len pod podmienkou, že budem pri ňom počas varenia. Tak sme boli spolu u&nbsp;miestneho mäsiara aj na trhu nakúpiť zeleninu a&nbsp;v&nbsp;kuchyni, do ktorej má hocikto z&nbsp;ubytovaných hostí prístup, varili.

Nočný život v&nbsp;Marrákeši sa koncentruje na námestie Jemaa el-Fnaa uprostred mediny. Spleť stánkov s&nbsp;jedlom a&nbsp;čerstvým ovocím, pouličných muzikantov, artistov, zvierat a&nbsp;predajcov všetkého možného je ako živý organizmus. So západom slnka, ktoré sa opiera do okolitých budov a&nbsp;neďalekej mešity Koutoubia, sa námestie naplní na prasknutie. Ak máte fóbiu z&nbsp;davov ľudí, asi tu budete mať trochu problém, ale ak sa prekonáte, zažijete jedinečnú prehliadku marockej kultúry.

Tanečníci a&nbsp;muzikanti gnawa predvádzajú priam v&nbsp;tranze svoje umenie, len o&nbsp;kúsok ďalej si skupinka miestnych rozpráva staré legendy a&nbsp;opodiaľ niekto hrá na tradičných hudobných nástrojoch. Vo vzduchu sa miešajú tóny a&nbsp;vône, ktoré budú štekliť vaše zmysly. Hneď vedľa sa navyše rozprestiera obrovský trh, kde sa môžete stratiť na celé hodiny. V&nbsp;labyrinte uličiek si prídu na svoje všetky nákupné maniačky. Len si nezabudnite stiahnuť do mobilu nejakú dobrú offline mapu, lebo vám ručím za to, že z&nbsp;trhu s&nbsp;tisíckami stánkov sa nevymotáte len tak ľahko.

Cez deň sa zase môžete schladiť v&nbsp;niektorom z&nbsp;mnohých palácov a za všetky múzeá, ktoré v&nbsp;meste sú a&nbsp;nie je ich málo, môžem odporučiť jedno naozaj výnimočné. Znalkyne módy iste vedia, že Maroko sa na istý čas stalo domovom návrhára Yva Saint Laurenta a&nbsp;krajina výrazne ovplyvnila jeho tvorbu. Tomuto umelcovi je venované krásne múzeum v&nbsp;Marrákeši, len jedno z&nbsp;dvoch na svete (druhé je v&nbsp;Paríži), ktoré vystavuje jeho modely. A&nbsp;nielen tie. Nájdete tu množstvo fotografií z&nbsp;jeho marockého života, látky, s&nbsp;ktorými pracoval, a&nbsp;prehľad jeho umeleckej tvorby.

A&nbsp;keď už budete na Rue Yves Saint Laurent (áno, pomenovali po ňom celú ulicu), určite zájdite aj do zelenej oázy uprostred rušného mesta Jardin Majorelle. Je to umelecká botanická záhrada, ktorú francúzsky umelec Jacques Majorelle tvoril do jej finálnej podoby celých 40 rokov a&nbsp;neskôr ju odkúpil práve Yves Saint Laurent a&nbsp;jeho partner a&nbsp;spolupracovník Pierre Bergé. Prostredie záhrady sa postará o&nbsp;dokonalé instagramové fotky, to mi môžete veriť.

O&nbsp;Maroku by som dokázala napísať aj sto strán, ale viete, čo bude najlepšie? Ak si tú atmosféru užijete na vlastnej koži. A&nbsp;ak nemáte s&nbsp;kým ísť, pokojne sa vyberte aj sama. Nie je to také nebezpečné, ako sa na prvý pohľad zdá. Stačí vziať rozum do hrsti, pas do vrecka a&nbsp;do kufra si stačí zbaliť pár ľahkých letných šiat. Len nie príliš vyzývavých, dobre? Nech zbytočne neprovokujete, lebo to sa v&nbsp;Maroku jednoducho nepatrí. Bon voyage!

Redaktorka EMMY na sólo ceste po MAROKU: Nie je to pre ženu nebezpečné, na jednu vec ale pozor!

Výber pre vás

Redaktorka EMMY na sólo ceste po MAROKU: Nie je to pre ženu nebezpečné, na jednu vec ale pozor!

Súvisiace články

SKUTOČNÝ PRÍBEH našej redaktorky: K sebaláske ma priviedol guru, a to mi celkom zmenilo život!

Luxus po novom! Vlastniť drahé veci je prežitok. Dnes ľudia túžia po niečom úplne inom...

Slovenka Lucia vyškolila tisíce letušiek po celom svete. Aký je život s večne zbaleným kufrom?

Africké dobrodružstvo cestovateľov Patris a Toma: Ich príbehy vám vyrazia dych!

Diagnóza Robinsonka! Katka študovala na Bali tanec a v pohode tam žila z 200-eurového štipendia

Výber pre vás