Košičanka Katka Kurečková cestuje po svete už od svojich sedemnástich rokov a život si vyskúšala na viacerých kontinentoch. Naposledy strávila tri roky na Bali, kde získala štipendium na štúdium tradičného balijského tanca a umenia. Za svoj domov síce považuje Slovensko, no posledné roky sa tu príliš neohriala. Väčšinu času strávila na cestách v Ázii. „Prvýkrát som vycestovala za rodinou do Ameriky a na letenku som minula všetky peniaze, čo som si dovtedy zarobila moderovaním v rádiu. Zapáčil sa mi život v cudzine, a tak som odvtedy každý rok aspoň na pár mesiacov niekam vycestovala,“ spomína vyštudovaná žurnalistka, ktorá sa popri práci v rádiu uplatnila v reklamnej brandži a dabingu.

Košičanka Katka Kurečková cestuje po svete už od svojich sedemnástich rokov.
Zdroj: Livia Kurniadi

Tvrdí, že nikdy príliš neplánovala, skôr sa nechala unášať „vesmírnymi znameniami“ a príležitosťami, ktoré jej život priniesol do cesty. „Aj som si vravela, že keď budem mať 33 rokov, už budem asi usadená, mať vzťah, možno deti,“ smeje sa Katka, ktorá pred časom oslávila štyridsiatku. Muži v jej živote vedeli, že cestovanie má v krvi a pravidelne si obúva svoje túlavé topánky. Ak však chceli, mohli kedykoľvek odcestovať za ňou alebo s ňou.

Na Bali si splnila sen a naučila sa surfovať.
Zdroj: Livia Kurniadi

Očakávania vs realita

Mala tesne pred 35. narodeninami, žiadneho manžela ani deti. To znamenalo, že dokonale spĺňala časť podmienok na získanie štipendia na Indonézskom inštitúte umení v Denpasare. Pravdupovediac, Bali ani Ázia ju predtým príliš nelákali a nikdy tam nebola. „V tom čase som mala na Slovensku pohodovú prácu v reklamnej agentúre, nemala som pocit vyhorenia ani túžbu ísť hľadať samu seba, o tom moje cestovanie nie je. Ale kamoška bola takto v Indonézii rok predo mnou a jej zážitky ma presvedčili, aby som si aj ja podala prihlášku,“ vysvetľuje Katka.

Mamka bola dosť nešťastná, keď som šla na Bali. A keď som jej povedala, že tam ostanem dlhšie, ako bolo v pláne, tak sa rozplakala.
Katka Kurečková

Na ostrov bohov odletela pôvodne na rok, nakoniec tam ostala rovno tri. Jasné, že očakávania jej okolia boli iné, ani najbližšia rodina z toho nebola nadšená. „Mamka bola dosť nešťastná, keď som šla na Bali. A keď som jej povedala, že tam ostanem dlhšie, ako bolo v pláne, tak sa rozplakala. Aj brat mi vravel, či som normálna, že tam idem stratiť rok života. Ja som to však brala tak, že tam idem niečo získať, nie stratiť,“ vraví cestovateľka, pre ktorú meradlom šťastia nie je šablóna: dobrá práca – frajer – neskôr manžel – dom – svadba a do roka dieťa. „Určite by bolo príjemné stretnúť niekoho, s kým môžem prežívať, čo život prináša. Ale sú veci, ktoré sa nedajú urýchliť ani ovplyvniť. Čo má prísť, to príde.“ S otázkami ohľadom rodiny sa Katka stretávala aj na Bali, kde ľudia stále žijú veľmi podľa tradícií. „Či máte frajera, manžela a koľko máte detí, to sú prvé veci, na ktoré sa vás v Indonézii opýtajú,“ pokračuje so smiechom Katka.

Katka študovala tradičné balijské tance.
Zdroj: Livia Kurniadi

Bali – druhý domov

Prvé mesiace v Denpasare ju príliš neohúrili, skôr naopak. No rýchlo sa rozkukala aj rozcestovala. A keďže žila na krásnom ostrove, neustále za ňou lietali kamaráti na dovolenky. Vďaka štúdiu mohla spoznať Bali celkom inak než bežný turista. S miestnymi študentmi pravidelne tancovali v najposvätnejších chrámoch na ostrove a lepšie tak prenikla do miestnej kultúry, zvykov aj jazyka. V hlavnom meste žila spočiatku z 200-eurového štipendia, z ktorého si v pohode zaplatila ubytovanie, prenajala motorku aj sa stravovala. „Po roku som sa presťahovala k oceánu, pretože som sa chcela už konečne naučiť surfovať. Tam je, samozrejme, oveľa viac turistov, vyššia kvalita života aj vyššie náklady. Ale keďže z celého sveta môžem vymýšľať a písať, vždy som si vedela privyrobiť,“ pokračuje Katka, ktorá na Bali minulý rok dopísala svoju prvú detskú knižku. Online dokonca spolupracovala s reklamnou agentúrou, v ktorej bola tímlíderka. Doobeda teda chodievala surfovať a tancovať a popoludní viedla za počítačom porady a brainstormingy.

Katka si vyskúšala život na viacerých kontinentoch.
Zdroj: Livia Kurniadi

„Nikdy som nemala pocit, že mi pre cestovanie v práci niečo utečie. Veď reklamky aj rádiá tu budú aj o rok, aj o dva. Keď je človek šikovný, vždy má čo robiť,“ vraví rozhodne. Čo sa týka vzťahov, na ostrove nemala prehnané očakávania. Na Bali sa ľudia väčšinou nechcú príliš viazať, užívajú si slobodu. No výnimka potvrdzuje pravidlo, čo Katka videla na vlastné oči. „Raz ma prišla navštíviť kamoška na tri týždne, v bare stretla Francúza a ešte v ten istý rok mali na Bali svadbu. A ja som tam bola tri roky a manžela som si nenašla,“ krúti hlavou Katka.

Každý chce to, čo nemá

Jej slobodný cestovateľský život jej často závidia kamošky, ktoré svoj život obetovali rodine. Neraz už od nich počula vetu: Och, aj ja by som chcela žiť taký život. „Áno, občas mi to povedia, ale väčšinou všetci snívame o tom, čo nemáme. Môžu mať pocit, že museli obetovať kariéru a sny kvôli rodine a vzťahu, v ktorom už možno ani nie sú šťastné. Ale aj ja niekedy závidím im. Keď sa ma niekto opýta, koľko mám detí, odpoviem tak, ako to momentálne je: dve surfovacie dosky,“ hovorí s úsmevom.

Jej slobodný cestovateľský život jej mnohí závidia.
Zdroj: Livia Kurniadi

Po skončení štipendia sa síce vrátila na Slovensko, no každý rok lietala na Bali, kde trávila niekoľko mesiacov. Až do minulého roka, keď jej korona bizarným spôsobom skrížila plány. Z Bali odletela na výlet do Japonska, keď sa zrazu ostrov pre pandémiu celkom uzavrel a ona sa nemohla vrátiť ani po svoj kufor, laptop či surfovacie dosky. Doletela teda na Slovensko, no na ostrove má doteraz svoje osobné veci, po ktoré sa chce určite vrátiť, keď sa opatrenia v Ázii trochu viac uvoľnia. Katka je akčná baba, a tak ani v čase, ktorý trávi na Slovensku, nestráca čas. Pracuje v reklamnej agentúre, píše scenáre a stihla úspešne ukončiť prvý ročník externého doktorandského štúdia marketingovej komunikácie. „Moje súčasné aktivity sú kotvičkami, ktoré tu zapúšťam. No cestovanie ku mne jednoducho patrí a som presvedčená, že všetko sa dá spojiť, keď sa chce. Ja som od sedemnástich chodila krížom-krážom po svete a sama som si zarobila na život v Španielsku, Británii, USA aj v Indonézii, a myslím, že ma to celkom slušne vykresalo a vyformovalo. Ako taký okruhliak, ktorý hodíte do vody a dokáže skákať žabky na hladine oveľa ľahšie,“ usmieva sa pekná brunetka, ktorá si dokáže svoj život predstaviť v rôznych kútoch sveta. Cestovateľská duša sa v nej skrátka nezaprie.