Bolo obdobie, ešte pred koronou, keď som do juhovýchodnej Ázie cestovala dosť často. V krajinách ako Kambodža, India či Indonézia som sa už cítila ako doma. Pri ich opakovaných návštevách som postupne začala vyhľadávať okrem bežných turistických atrakcií nevšedné zážitky. Také, ktoré vám nenapadne objavovať, keď niekam vyrazíte prvýkrát. Vtedy si chcete skrátka odškrtnúť z bedekra čo najviac miest, o ktorých všetci vravia, že ich treba vidieť.
Cítila som, že akosi strácam vnútorný pokoj . Že mi tam však prečistia aj dušu, všetky čakry a obrátia naruby môj život, to som ani vo sne nepredpokladala.
Keď som však už bola v Kambodži štvrtýkrát, rozhodla som sa stráviť nejaký čas zatvorená vo vegánskom jogovom spirituálnom centre, ktoré viedla miestna komunita. Niežeby som bola nejako extra duchovne založená, dokonca ani vegánstvo nie je moja šálka kávy, no ponúkali tam detoxikačný program nabitý jogou, meditáciami, rôznymi rituálmi a sľubovali účastníkom prinavrátenie vnútorného pokoja.
Cítila som, že práve ten akosi strácam, a vnútorná očista tela tiež nie je na zahodenie. Že mi tam však prečistia aj dušu, všetky čakry a obrátia hodnoty naruby som ani vo sne nepredpokladala.
Hra s energiami
Skoré ranné vstávanie, vítanie slnka, intenzívne cvičenie jogy, všetky možné rituály za zvuku gongov a dymu z vonných tyčiniek, to všetko bolo súčasťou pobytu. A po niekoľkých dňoch prišlo aj na priamy kontakt s miestnym učiteľom. Nazvime ho pokojne guru alebo šaman, v podstate to sedí, hoci chcel, aby sme ho oslovovali Kobi, čo bolo jeho krstné meno. Mala som s ním absolvovať liečebnú metódu reiki, ktorá má uvoľniť zablokované životné energie. Netušila som, čo od toho očakávať. Rýchlo som vybehla na neďaleký kopec, aby som chytila na mobile signál a mohla si vygoogliť, o čo ide.
Prečítala som si, že na mňa bude prikladať ruky, naladí sa na moju energiu, zistí jej prúdenie a prípadne ju správne nasmeruje. Energiami som sa dovtedy nikdy nezaoberala, no prišla som sem za novými zážitkami, tak prečo to neskúsiť? Prvé prekvapenie prišlo, keď som svojho reiki učiteľa zbadala. Aj vy by ste čakali staručkého deduška s dlhou sivou bradou, dredmi a pierkami vo vlasoch?
Rukami sa ma takmer nedotýkal. Skôr nimi len prechádzal pár milimetrov ponad moje telo. Bola som normálne oblečená, nebolo v tom nič sexuálne.
Omyl, Kobi bol sympatický muž v stredných rokoch, ale jeho oči, och bože, tými mi videl hádam až na dno duše. Jeho pohľad bol prenikavý, no láskavý, hlas pokojný a reč rozvážna. Komunikoval so mnou lámavou angličtinou, aj keď nehovoril veľa. Okamžite si získal moju dôveru.
Nepodceňuj sa, si silná
Ležala som v bambusovej chatke na zemi na podložke. Najskôr na bruchu, asi po pol hodine som sa mala otočiť na chrbát. Rukami sa ma takmer nedotýkal. Skôr nimi len prechádzal pár milimetrov ponad moje telo. Bola som normálne oblečená, nebolo v tom nič odvážne, aby ste si náhodou nemysleli. Jeho dotyk som ucítila len na hlave, ramenách a bruchu.
Zvieralo mi žalúdok, na čele som mala kropaje potu, točila sa mi hlava a bola som šialene smädná. „Čo to so mnou urobil?“ pýtala som sa samej seba.
Najskôr som sa cítila čudne, myšlienky mi utekali všetkými smermi, no po chvíli som sa úplne uvoľnila a takmer zaspala. Bolo to veľmi upokojujúce. Keď sa však naše reiki sedenie blížilo ku koncu, začala som pociťovať hroznú slabosť. Po hodine, keď som sa posadila, som sa odrazu cítila zničená ako po šichte v bani. Okej, nikdy som v bani nerobila, ale hovorí sa to tak, nie? Zvieralo mi žalúdok, na čele som mala kropaje potu, točila sa mi hlava a bola som šialene smädná. „Čo to so mnou urobil?“ pýtala som sa samej seba. Nikdy predtým mi takto zvláštne nebolo a keď som do seba naliala asi pol litra vody, ktorú mi Kobi priniesol, bola som, pochopiteľne, zvedavá, čo vraví na tie moje energie.
Dodnes si presne pamätám jeho slová: „Cítim napätie v tvojich pleciach. To preto, že sa príliš zaoberáš potrebami druhých. Staráš sa o to, čo chcú iní, no nemala by si zabúdať sama na seba a svoje túžby. Venuj si viac pozornosti. S tým zvyčajne súvisí hlava, no v tej tvojej prúdi energia aj myšlienky správne, vieš, čo chceš a máš to v sebe ujasnené. Oheň však cítiť z tvojho brucha, kde sa sústreďuje sebaúcta. Mala by si sa začať mať viac rada, prestať podceňovať seba a svoje schopnosti. Si silná žena, silnejšia, než je bežné, no bojíš sa chcieť od života viac pre seba, a to ťa robí slabou.“ Po jeho slovách som sa rozplakala ako malé dieťa, aj keď som netušila, prečo vlastne smoklím. Začaroval ma alebo mi len konečne niekto natvrdo povedal pravdu, ktorú som si nikdy nechcela pripustiť?
Čo vlastne od života chcem?
Dlho som sa potom prechádzala sama po pláži a premýšľala nad jeho slovami. Vždy som sa predsa snažila byť najlepšou dcérou, priateľkou, partnerkou. Záležalo mi na dobrých vzťahoch s ľuďmi. Len som si zrazu uvedomila, že na ten najdôležitejší vzťah, a to sama so sebou, som vlastne nikdy celkom nemyslela. Bola som ten typ ženy, ktorá chcela, aby bolo všetko perfektné a všetci spokojní. Že som šla občas na úkor seba, mi nikdy nepripadalo ako tragédia. Veď som nemala zlý život. To bolo prvýkrát, keď som sebalásku začala vnímať ako niečo reálne a dôležité, nielen ako obyčajné slovo.
Vtedy na tej pláži som si sľúbila, že začnem pomaly, postupne skúšať budovať si láskavejší vzťah so sebou. Narážala som na vnútorné otázky, či nebudem odrazu sebecká, či to neovplyvní moje vzťahy s okolím a či mám vôbec právo chcieť od života viac pre seba. A čo by to vlastne malo byť? Normálne som si spísala na papier zoznam vecí, ktoré som dlho chcela spraviť, no nikdy som ich z rôznych dôvodov neuskutočnila. Nebolo to nič materiálne, ani jedna jediná veta. Tie veci sa týkali skôr spôsobu, akým žijem.
Lenže ako objaviť sebalásku, keď som vlastne nikdy nebola tak skutočne sama so sebou? Nedokázala som si spomenúť, či som niekedy v živote bola aspoň týždeň osamote. Sama v byte, sama na dovolenke, sama aspoň na víkendovom wellness pobyte. Nie, vždy som išla s niekým. A keďže som ten starostlivý typ, ktorému záleží na spokojnosti druhých, večne som sa niekomu prispôsobovala. Povedala som si, že si musím nájsť čas pre seba, v ktorom nebudú potreby a túžby iných uprednostňované pred tými mojimi. Sľúbila som si, že to pri najbližšej možnej príležitosti vyskúšam.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
