V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Čo by ste spravili, keby ste v lotérii vyhrali desaťtisíc eur? Nežartujem. Vážne sa nad tým zamyslite. Čo by ste spravili s nečakanou kopou peňazí, s ktorými ste ešte včera vôbec nerátali a odrazu by ležali pred vami na stole? Ešte pred piatimi rokmi by som asi odpovedala, že by som vyrazila na parížsku Rue Cambon a v najluxusnejšom butiku na svete si kúpila vysnívanú chanelku. Ale dnes? Dnes by som si pravdepodobne kúpila letenku do Indie a strávila tam cestovaním toľko času, kým by sa mi neminulo aj posledné euro. A to by mohol byť v takej krajine celkom dlhý čas.

Aký je to luxus môcť na niekoľko mesiacov odísť z práce, dopriať si sabatikal, venovať sa sebe a zbierať zážitky.

Možno by som strávila istý čas v ajurvédskom centre alebo v nejakom ašrame a zdokonaľovala sa v joge. A vravela by som si, aký je to luxus môcť na niekoľko mesiacov odísť z práce, dopriať si sabatikal, venovať sa sebe a zbierať zážitky. A viem, že nie som sama, kto takto uvažuje. Pohľad na to, čo je dnes skutočný luxus, sa totiž za posledné roky výrazne zmenil.

Keď si zadáte do cambridgeského slovníka slovíčko luxus, vyskočí na vás definícia, že je to komfort, ktorý nám poskytujú drahé a&nbsp;krásne veci, ktoré v&nbsp;zásade nepotrebujeme, ale je veľmi príjemné ich vlastniť. Veci! Vlastniť! Dve slová, ktoré mi v&nbsp;tejto vete najviac zarezonovali. Naozaj je pre nás luxusom len niečo hmotné, čoho sa môžeme dotknúť alebo držať v&nbsp;rukách? Asi mi dáte za pravdu, že dnes to už celkom tak neplatí. Čoraz viac ľudí radšej investuje peniaze do toho, aby si spravili fotku trebárs na Mount Evereste či pri potápaní v&nbsp;Polynézii. Chceme zažiť indický sviatok Holi a&nbsp;tešiť sa z&nbsp;toho, že sme od hlavy po päty obhádzaní farebným práškom. Chceme ochutnať pravý ramen v&nbsp;Tokiu či surfovať na Havaji. To všetko začína mať pre nás väčší punc luxusu než nové rolexky.

Jedinečnosť, individualizmus a&nbsp;snaha odlíšiť sa, ktoré sú typické pre ľudí dnešnej generácie, poprehadzovali náš rebríček hodnôt. Túžime zažiť niečo výnimočné, čím upútame ostatných. A&nbsp;veľké logá drahých značiek na oblečení či šperky v&nbsp;závratných cenách to už, zdá sa, nie sú. Dokonca sa skôr stávajú prežitkom. Netúžime už drahé veci vlastniť, chceme si vychutnávať momenty. Tu a&nbsp;teraz.

Spomínate si, keď pred pár rokmi prišla vlna digitálnych nomádov, ktorí s&nbsp;nadšením rozprávali, aké je úžasné pracovať z&nbsp;pláže alebo z&nbsp;kaviarne v&nbsp;Thajsku, na Bali či na Filipínach? Aj to je novodobý luxus, že nemusíte vstávať ráno o&nbsp;šiestej na zvonenie budíka, trmácať sa pol hodiny autobusom do práce, kde si odmakáte povinných osem hodín, a&nbsp;takto každý deň dokola. Luxus je byť sám sebe pánom a&nbsp;určiť si taký pracovný čas, aký nám vyhovuje. Nemať šéfa ani nebyť bossom stovky zamestnancov, lebo s&nbsp;nimi prichádza ďalšia zodpovednosť a&nbsp;guľa na nohe. Sloboda v&nbsp;rozhodovaní, sloboda žiť, ako sami uznáme za vhodné, a&nbsp;môcť si vyberať, to je dnes exkluzívna komodita. A&nbsp;hlavne, mať na to všetko odvahu. Lebo nie vždy je to med lízať.

Sloboda sa dnes cení nadovšetko. Veď kto by nechcel žiť voľne ako vták a&nbsp;robiť si, čo sa mu zachce? Ideálne v&nbsp;tieni paliem a&nbsp;s&nbsp;výhľadom na tyrkysové more a s pravidelným príjmom na účet?

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Všimli ste si, že väčšina tých najbohatších ľudí sveta sa vôbec neoblieka okázalo? Vezmite si takého Marka Zuckerberga či Billa Gatesa. Na konte majú miliardy, o&nbsp;akých sa nám ani nesníva, no na ulici by ste sa za nimi rozhodne neotočili preto, že sa vám páčia ich ultradizajnové topánky či bunda, ktorá by už z&nbsp;diaľky kričala: Som drahá a&nbsp;luxusná. Prečo? Nepotrebujú na seba pútať pozornosť ani dokazovať svoje kvality oblečením. Lebo to tak väčšinou býva, že potrebu ukázať navonok svoj majetok majú tí, ktorí zas až také tučné konto nevlastnia. Preto sú dievčatá z&nbsp;chudobnejších pomerov ochotné zarobiť na novú vuittonku vlastným telom a&nbsp;mačovia z&nbsp;malého mesta sa zadlžia aj na dvadsať rokov, len aby si kúpili nový Mercedes. No nie je to paradox? Zaregistrovali ste, keď pred pár týždňami prišla značka Balenciaga na trh s&nbsp;limitovanou edíciou tenisiek za dvetisíc eur, ktoré vyzerali ako vytiahnuté z&nbsp;koša?

Dotrhané, zničené, špinavé, a&nbsp;čuduj sa svete, vypredali sa ako teplé rožky. Známi dizajnéri sa začali tiež pozerať inou optikou na to, ako by mal luxus vyzerať. Už to nie sú len dokonalé strihy, drahé materiály a&nbsp;uhladené siluety ako zo škatuľky. Sú to aj deravé tričká, fľakaté džínsy a&nbsp;okopané tenisky.

Steaky vo vychýrených reštauráciách nahradila zelená vlna. Zelené smoothie na raňajky – cvak fotka na Instagram. <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.skherbalife.sk/produkty/3968-proteinova-tycinka-vanilkovo-mandlova-14-kusov/">Proteínová tyčinka</a> na desiatu po odcvičenej hodine jogy – ďalšia fotka. Na obed vegánsky burger na novinovom papieri z&nbsp;hipsterského bistra – bože, musím to odfotiť ešte pred prvým zahryznutím. Nech všetci vidia, že žijem nielen zdravo, ale znižujem aj svoju uhlíkovú stopu na planéte, ktorá sa ženie do záhuby. Uvedomelosť a&nbsp;zelený životný štýl predstavujú ďalší novodobý luxus. Už nie dovážané argentínske hovädzie, Dom Péri­gnon a&nbsp;drahá Fiji voda v&nbsp;neekologickej plastovej fľaši, ale čokoľvek, čo šetrí životné prostredie, je recyklovateľné (napriek tomu, že to má nevábny hnedý obal) a&nbsp;vďaka čomu budeme pôsobiť uvedomelejšie. To sa teraz „nosí“, to je štýlové, to o&nbsp;nás vypovedá, že sme in.

Chceme byť inšpiratívni, cítiť sa dobre vo svojom tele a&nbsp;zároveň sa staráme aj o&nbsp;svoju myseľ a&nbsp;dušu. Venujeme sa ezoterike, spiritualite, robíme si očistné kúry a&nbsp;míňame nekresťanské peniaze na pobyty v&nbsp;tibetských kláštoroch, kde jeme trikrát denne ovsenú kašu, spíme na tvrdej posteli a&nbsp;pomáhame mníchom okopávať záhradu. Odhodlanie prinavrátiť sa k&nbsp;jednoduchosti a&nbsp;ku koreňom nám zaručí obdiv okolia tak, ako to kedysi dokázalo nové Bentley či apartmán na Miami.

Čím viac času trávite prácou a&nbsp;zarábaním peňazí, tým väčší prepych môžete dopriať sebe a&nbsp;svojej rodine. Čas je však luxus, ktorý si za peniaze nekúpite. Preto dnes chceme skôr pravý opak. Čo najmenej hodín venovať práci a&nbsp;o&nbsp;to viac našim koníčkom, starostlivosti o&nbsp;svojich blízkych a&nbsp;o&nbsp;seba. Kamarátka sa mi nedávno pochválila, že k&nbsp;najlepším zamestnaneckým benefitom, ktoré vo firme majú, patrí desať dní dovolenky navyše. Áno, to je luxus. To nemá každý. Ale všetci by sme to privítali, však? Dobrým príkladom je ďalší môj známy, ktorý od zamestnávateľa dostal tri mesiace plateného voľna, lebo sa sťažoval, že sa cíti v&nbsp;práci vyhorený. Na to, aby sme dokázali šliapať ako dobre naolejovaný stroj, potrebujeme aj čas na regeneráciu. Tela aj mysle. Musíme si vyčistiť hlavu, venovať sa aj niečomu inému než len naháňaniu sa za peniazmi.

Chceme vidieť svoje deti vyrastať, nie ich len ráno odprevadiť do školy a&nbsp;večer im dať pusu na dobrú noc. Trávime viac voľna&nbsp;v prírode, s&nbsp;priateľmi, rodinou a&nbsp;čoraz menej sme ochotní robiť v&nbsp;tomto smere ústupky. Lebo už vieme, že stratený čas nám nikto nevráti. Naše hodnoty sa v&nbsp;posledných rokoch krásne poprehadzovali a&nbsp;myslím si, že k&nbsp;lepšiemu. Lebo všetky zmienené „veci“ nám v&nbsp;konečnom dôsledku prinesú do života viac radosti a&nbsp;spokojnosti než tá nekresťansky drahá kabelka. Ale pokojne ma opravte, ak sa mýlim.