Často sa tvárime, že sme strašne nenáročné a uspokojíme sa s málom. Hráme to na skromné žienky, ktoré chcú "len" niečo. Lebo nás tak vychovávali, aby sme neboli nenažrané. Vo viacerých oblastiach. No my vlastne chceme všetko, hneď, naraz a čo najviac! Rady sa obklopujeme peknými vecami - a j ľuďmi- a v zmysle veľká kopa pýta viac, niekedy nevieme, kedy máme dosť. A tak zhŕňame omnoho efektívnejšie ako cestári, keď v Bratislave napadne sneh. Nejde však len o neovládateľné nájazdy na obchody a besné nakupovanie kabeliek, či v poradí pätnásteho rúžu za mesiac v tej istej farbe: " Mala som obdobie, keď som doslova zbierala a hromadila- a teda škrečkovala... škrečkov. Prvého som dostala od kamarátov na narodeniny. Potom mi napadlo, že je taký malý a sám, možno by sa mu zišiel kamarát. O týždeň som mala štyroch, o mesiac pätnástich. Nechápem, čo to do mňa vošlo, skrátka som po ťažkom dni došla do chov produktu a kúpila si ďalšieho. Nijako extrémne som sa o ne nestarala, nezaujímala, ale mala som dobrý pocit, že mám niečoho veľa. Viac ako ktokoľvek iný. A že nezbieram známky, porcelánové sošky, ale živých tvorov, ma akosi netankovalo, hoci som ich už nemala pomaly kam dávať a stávala sa zo mňa kráľovná škrečkov", spomína 27- ročná Monika.&nbsp; Čo by na to povedal pán Freud?

Muži zhŕňajú lietadielká, my klebety

Heslo-hromadiť, zbierať a zhŕňať, vyznávame nielen my, ale aj naše drsnejšie polovice. Zatiaľčo naši chlapi zbierajú rôzne viac či menej podivné predmety, my toho zhŕňame omnoho viac a radšej ako modely lietadielok máme naškrečkovanú bohatú databázu najrôznejších klebiet. Zbierať informácie o ľuďoch, kto -s kým- ako, obvykle považujeme za prospešné, nudu zabíjajúce a taktiež nám to prináša dobrý pocit, že je niekto na tom horšie ako my. A keď už zhŕňame veci, tak nech stoja za to! "Mať tridsať kvalitných kabeliek v skrini je predsa známkou istej úrovne a mať v skrini päť albumov známok, či na poličke staré mince, ako niektorí chlapi zvyknú - to je len znakom trápnosti!"- takto jasno v tom má Diana. Medzi kamarátmi známa ako zhŕňačka par excellence. Má plnú skriňu šiat s cenovkami, ktoré si na seba asi nikdy neoblečie, ale v danom momente jej urobilo dobre kúpiť to a ísť domov s napráskanými taškami. Topánok má toľko, žeby musela byť stonožka, aby ich stihla vynosiť. A veci na vypratie si nosí k mame, lebo doma má na pračke také množstvo fľaštičiek a mastičiek, že pračku, ktorá sa žiaľ napĺňa zhora, neotvorí ani za svet. Napriek tomu odmieta obvinenie, že je zhŕňačka, či hromadička: " Som skôr nákupná maniačka. Je to pre mňa relax. Mám rada nové veci, rada sa nimi obklopujem. Nevidím na tom nič zlé a určite nie som chorá, ani divná. Priznávam, že nakupujem najmä vtedy, keď mám blbú náladu a niekoľko sukní a náušníc mi ju zaručene vylepší. No a? Robí to tak každá žena", obhajuje sa Diana. Aj keď je to kočka, za ktorou sa obzrie každý chlap, frajera na dlhšie ako na mesiac už nemala ani nepamätá. A možno aj preto si prázdne miesto v srdci zapĺňa plnou skriňou.

Radšej byť v smrade, aspoň nie som sama

Muži zbierajú veci, lebo potrebujú trofeje. Asi im to ostalo zakódované ešte z čias pravekých lovcov a je im jedno, či nahrabú zásobu mileniek, miniatúrnych lokomotív, áut, hodiniek, či peňazí. So svojimi trofejami sa viac, či menej často radi maznajú, oprašujú ich, ofukujú, stískajú...A tie autá a autíčka sú niekedy hladkanejšie ako milenky. My na svojich naškrečkovaných veciach až tak nelipneme. Stačí nám vedieť, že ich máme a sme šťastné. Alebo nám stačí by ťšťastné v momente, kedy sa ich zmocníme a ďalej nás ich osud až tak netrápi. K škrečkovaniu nás ženú najrôznejšie motívy. Škrečkovej kráľovnej Monči vášeň prerástla cez hlavu. A skončila až stratami na životoch: "Nezvládala som to. Tie krpaté a chlpaté tvory mi umierali, boli chorí a ja som sa cítila ako ten najväčší vrahúň na svete. Musela som zájsť za psychológom. Zistili sme, že môj problém súvisel s tým, že som sa celý život cítila príliš nenápadne, nevýrazne, že vlastne nič nemám, v ničom nie som výnimočná. Ale prečo som si to kompenzovala práve doslova škrečkovskou farmou? Možno som sa konečne necítila v prázdnom byte taká sama. Radšej som žila v smrádku, ako v sterilnom byte, kde bolo až strašidelné ticho. No prehnala som to. Totálne".

Hromadiť škrečkov nie je až také obvyklé, ako si zapĺňať byt najrozmanitejšími neživými haraburdami. Občas si odkladámeaj dávno a nenávratne pokazené spotrebiče s tým, že veď "sa" možno niekedy opravia. Vyschnutý lak na nechty sa možno zázrakom vzkriesi a znovu dostane do tekutého stavu, tak by bol hriech ho vyhadzovať. A topánky s vylámanými opätkami sú síce nenositeľné, no inak na pohľad pekné. Čoby nám teda trochu nepozavadzali... Hromadenie fičí aj u nás, no na takých Američanov sa nechytáme. Takzvaných "messies" je tam toľko, že existujú už špecializovaní odborníci, ktorí pomáhajú takýmto hromadičom. Tí majú nepotrebnými vecami občas tak zapratané domy, že si&nbsp; pomedzi tonami harabúrd musia vychodiť krysie cestičky. Podľa psychológov majú chorobní zhŕňači sklony k perfekcionizmu, každá jedna vec, ktorú si odkladajú, je pre nich súčasťou dokonalého sveta, ktorý si pre seba vytvárajú a v aký veria. A paradoxne potom namiesto toho, aby žili v perfektnom svete, žijú v riadnom chlieve.

Veľké jarné upratovanie vecí, aj spomienok

Ak sa bojíme vyhodiť niečo, čo po vyhodení priam volá, možno máme podvedomý strach z opustenia. Lebo čo nevyhodíme, to nás samo neopustí. Jedine, žeby sa to totálne rozpadlo na prach. Alebo nám to zožrali škrečkovia. K škrečkovaniu nepotrebností majú viac sklony starší ľudia aj preto, že cítia potrebu niečo uschovať pre ďalšie generácie- aj keď ide o rozbitú sošku jeleňa, či prehnité kreslo. A tiež pre nich veci znamenajú spomienky, ktorých sa nechcú zbaviť. V neposlednom rade sa obklopení hromadami starých vecí cítia bezpečne v modernom svete. No pokiaľ nemáte nad osemdesiat rokov, nič z toho sa vás netýka a nie je dôvod zapĺňať si život zbytočnými hlúposťami - inak v ňom nikdy nebudete mať miesto na veci a ľudí dôležitých. A tiež na nové zážitky.

Z otvorených zadných dvierok občas riadne fúka

Povyhadzovať nepotrebné, staré, či aj nikdy neoblečené veci sa dá. A dá a dá! Stačí sa pustiť do generálneho upratovania. A možno na tom aj riadne zarobíme, keď vecičky neobžraté moľami šupneme na nejaký internetový bazár. Zložitejšie je to so vzťahmi. Hromadenie chlapov môže tiež dopadnúť tragicky- ak aj priamo nepokapú tak skoro ako škrečkovia: " Vypestovala som v sebe pocit, že je životne dôležité mať niekoľko chlapov v zálohe. Ak to s jedným nevyjde, treba mať ďalšieho, náhradníka. Cítila som sa bezpečne, keď som vedela, že sa mi nemôže stať, aby som ostala v piatok večer sama doma. Ak aj jeden nebude môcť a druhý chcieť, tak do tretice všetko najlepšie", priznáva Linda. A tak si veselo hromadila mužov, ktorí čakali na striedačke- až ich bolo toľko, že sa trestná lavička pod nimi zlomila, muži popadali ako hnilé hrušky a Linda ostala sama. Alebo inak- ak si necháte pootváraných veľa zadných dvierok, skôr či neskôr vznikne prievan a všetky sa vám zatresnú pred nosom. Linda prestala zhŕňať chlapov, ale: " Myslíte, že som sa poučila? Ani veľmi nie. Stále mám pocit, že mi niečo chýba a potrebujem toho čo najviac. A tak si nekúpim jedno tričko, ale rovno tri, však keď mi už raz sedí...A nedokážem kúpiť ani desať deka šunky, stále mám pocit, že je to málo. A tak kúpim tridsať. Čo ak príde niekto na návštevu?" No na návštevu nikto tak často nechodí a tak je Linda stále v debete a jej kôš je nonstop plný starej oschnutej šunky. Preto rozmýšľa, že si kúpi psíka, aby tú nepoužiteľnú šunku likvidoval. Len aby si pri svojom spôsobe života nekúpila rovno celú svorku psov.

Megalomani vždy chceli a budú chcieť čo najviac. Nikdy sa neuspokoja len s "niečím" a tak vlastne nikdy nebudú dokonale šťastní. Pokiaľ si aspoň trochu fičíte na pozitívnom myslení a sile myšlienok, viete, že neexistujú hranice v tom, čo sa dá priať. A môžete si toho želať ozaj veľa. Je však rozdiel priať si a zhŕňať. Je iné snívať a vybrakovať si účet. A tiež medzi tým "byť otvorená všetkým možnostiam", pracovať na svojim sebavedomí a veriť, že si zaslúžite toho najchlapa pod slnkom a rozohrať šachovo- vzťahovú partiu s desiatimi chlapmi naraz. Pretože ak si človek neváži aj to zdanlivo málo, čo má, nikdy nedostane viac. A šialeným zhŕňaním si môžete veľmi ľahko vypestovať nejakú "peknú" psychózu. Jednu, druhú. A začať si tie psychické problémy hromadiť už ozaj nie je veľké terno, všakáno?

Piate lodičky, šiesta kabelka, ďalší rúž: Prečo ženy škrečkujú? A kedy to už nie je ok?

Výber pre vás

Piate lodičky, šiesta kabelka, ďalší rúž: Prečo ženy škrečkujú? A kedy to už nie je ok?

Súvisiace články

Online nakupovanie je v čase korony čoraz nebezpečnejšia závislosť: Ako ju včas odhaliť?

Alternatívy, návrat ku klasike a nákupy do zásoby, tak sa stavajú Slováci ku koncu mentoliek

Budíček o 4.30? Skoré vstávanie sľubuje koniec depresií, aj čas na relax: Ako je to naozaj?

Písanie je závislosť: Zoznámte sa s talentovaným Frankiem, ktorý sa vrhol na písanie detektívok

Výber pre vás