Ani ako dieťa nepatrila medzi tie drobné chudučké dievčatká a už na fotkách zo škôlky vidí, že vždy bola skôr väčšia. Všetci okolo nej síce vtedy hovorili, že z toho vyrastie, no nevyrástla. „Napriek tomu som mala šťastné detstvo, len ma nebavilo cvičiť a hýbať sa. Asi som na to bola veľmi pohodlná. Aj moja mama dnes vie, že na mňa mohla byť trošku tvrdšia, a keď videla, že priberám, mala s tým niečo robiť. Jasné, robila to z lásky, ale aj tá niekedy musí byť tvrdá. A mne to vtedy neprekážalo, možno aj preto, že som nebola len väčšia, ale aj vyššia,“ začína svoje rozprávanie Karolína Volkov.

Mladá žena, ktorá si svoju nadváhu neuvedomovala. Ale len dovtedy, kým neprišla do puberty. „V pätnástich som sa kamarátila skôr s chlapcami, ktorí často komentovali dievčatá a riešili, ktorá je chudá, ktorá má veľké prsia, tak som sa ich raz opýtala, čo si myslia o mne. A vždy mi povedali – ty si predsa Kaja. Naša veľká Kaja. To sa stalo na celé roky mojím imidžom.“

Chýbala jej vnútorná brzda
Aj kilá navyše k nej jednoducho patrili a veľká Kaja v nich nevidela žiadny problém. Prečo aj, keď napriek nim jej sebavedomie nechýbalo? „Až postupne som si uvedomila, že som ho naozaj mala veľmi silné, ale myslím, že som si ho budovala tak umelo. Mne celkom stačilo, že som sa vo svojom tele cítila dobre. Dokonalá manikúra, mejkap, podpätky, dlhé vlasy, to všetko som si dopriala.“ Na strednej škole, kde študovala marketing cestovného ruchu, mala okolo seba kopu dobrých kamarátov a že bola v porovnaní so spolužiačkami o čosi väčšia? No a čo, všetci predsa nie sú dokonalí. Mala obdobia, keď vážila osemdesiat-deväťdesiat kíl, no postupne sa to vyšplhalo nad stovku. „Áno, skúsila som veľa diét a často sa mi aj podarilo schudnúť.“

Dostala sa do začarovaného kruhu, z ktorého bolo ťažké nájsť cestu von.
Dostala sa do začarovaného kruhu, z ktorého bolo ťažké nájsť cestu von.
Lukáš Kimlička

Lenže malo to jeden háčik. Nemala to upratané v hlave a samu seba presviedčala, že s jedlom nemá žiadny problém. Zažila zlý deň? Tak sa jednoducho napratala. Mala na niečo chuť? Tak neodolala. „Ale ak je niekto taký veľký, ako som bola ja, dostane sa do začarovaného kruhu obezity. Spomalí sa mu metabolizmus a potom už priberaniu stačí málo.“ Paradoxne, sama priznáva, že u nich doma sa nikdy nejedávalo nezdravo. „My sme nikdy nekupovali biele pečivo, no aj z celozrného pečiva a zo zdravých proteínových tyčiniek sa dá pribrať. Najmä ak ich človek zje priveľa a ak sa nehýbe. Ja som jedla viac len ako dieťa, no v puberte stačilo, že som si dala rovnaké jedlo ako moje spolužiačky a kilá išli hore.

A keďže som si neuvedomovala, že mám problém s hmotnosťou, pokojne som si objednala vyprážaný syr. Len som si občas v duchu povedala, že by možno nebolo od veci dať pár kíl dolu,“ pokračuje Karolína, ktorej hmotnosť bola ako na hojdačke. Keď čosi schudla, tie stratené kilá zase prišli späť a brala to ako samozrejmosť, ako niečo, čo jednoducho patrí k jej životu. Zdalo sa jej normálne, že si v nízkonákladových aerolinkách nezapne pás na sedadle, ani sa nad tým nezamýšľala, jednoducho prestala cestovať lietadlom. Pohodlne žila vo svojej príjemnej bubline, kde mala okolo seba nielen kopu kamošov aj mužov. Lebo ani tí v jej živote nechýbali. „Mala som veľa obdivovateľov, ale nikdy to nebolo to, čo som naozaj chcela. Trebárs som sa stretávala s mužom, s ktorým mi bolo dobre, ale potom povedal, že on vlastne nehľadá vzťah. A o mesiac som ho stretla s inou, s ktorou do toho vzťahu ochotne išiel.“

Niečo nie je v poriadku
Zlom v jej živote nastal pred štyrmi rokmi. Prišla o deda, ktorý bol pre ňu najdôležitejším mužom, a potom ju opustil muž, o ktorom si vtedy myslela, že je to on. Pán Pravý. „Zažívala som vtedy taký stres, že sa u mňa začali objavovať panické stavy. Také, že som nevládala vystúpiť z auta, ani ísť do obchodu. Vnútorne som prežívala totálne peklo, a tak som sa objednala k psychologičke. A čím viac sme sa rozprávali, tým viac mi dochádzalo, že mám problém s hmotnosťou. Nikto mi dovtedy tak po lopate nevysvetlil, čo sa so mnou deje, a veľmi mi to pomohlo.“

Hmotnosť je spočiatku kolísala ako na hojdačke.
Hmotnosť je spočiatku kolísala ako na hojdačke.
Lukáš Kimlička

Paniky postupne prešli a do jej života vstúpil ďalší muž. Na začiatku to vyzeralo nádejne, veď keď vám niekto denne posiela sto ruží, ťažko sa tomu odoláva. Však? Lenže Kajin nový partner mal k ideálu poriadne ďaleko a keďže sám riešil veľké problémy, len podporoval jej pohodlnosť. A možno by to tak fungovalo ďalej, keby sa Karolína nezačala cítiť fyzicky zle. „Zrazu som zistila, že mi robí problémy bežná chôdza a radšej som sa presúvala len autom. Úprimne som už nevládala nič. Domov som sa chodila sprchovať aj trikrát za deň, pretože som sa stále potila. Stratila som menštruáciu a moje telo fungovalo tak, akoby som bola v predčasnom prechode.“ Mala také zdravotné problémy ako stará žena a keď prišli ťažkosti s dýchaním a so srdcom, už nemala na výber. Musela zájsť k lekárovi.

Najväčšia facka
Karolína vtedy netušila, koľko presne váži, stále si myslela, že sa to hýbe okolo stovky. No keď sa v ambulancii postavila na váhu, zažila šok. Bolo na nej číslo 165. „Ja som sa za tie moje posledné dva rezignované roky tak vyjedla, že som mala o šesťdesiatpäť kíl viac než veľký chlap. Bola to pre mňa totálna facka.“ Lekár jej ani nemusel vysvetľovať, že musí schudnúť, pochopila to aj sama. To bolo v apríli 2017 a keď prešla stavmi obviňovania a výčitkami, prečo to nechala zájsť až tak ďaleko, objednala sa do Česka na operáciu gastrického bajpasu.

„Módny priemysel na veľkých ľudí veľmi nemyslí, aj keď teraz je tých možností viac, lebo nosiť veľkosť plus size sa stalo veľkým trendom. No obezitu propagovať netreba, pretože je to choroba a obézny človek ani nevyzerá dobre.“

„Odobrali mi pri nej časť žalúdka, skoro šesť metrov čriev a hoci je to ťažký zákrok, ja som sa naň tešila. Brala som to ako svoju poslednú šancu, veď aj lekár mi povedal, že by bola len otázka času, keď by som pri mojej obezite dostala infarkt. Tesne po operácii som žila len na kašičkách a tekutej strave, dokonca som si musela strážiť, aby som do seba dostala 400 kalórií denne. Vtedy som vôbec necítila hlad, do jedla som sa musela doslova nútiť, ale váha išla rýchlo dole.“ Prvé týždne chudla okolo päť kíl za týždeň a to ju motivovalo. Lenže pochopila, že to samo od seba nepôjde navždy a že sa musí začať aj hýbať. Objednala sa k osobnému trénerovi, ktorý ju síce trénoval aj v jej tučných časoch, ale Karolína vtedy pobyt vo fitku nebrala vážne. „Teraz s ním cvičím päťkrát do týždňa a úplne som zmenila životný štýl. Užívam si nielen tréningy, ale aj jogu, ktorú robím cez víkend.“

Hmotnosť je spočiatku kolísala ako na hojdačke.
Hmotnosť je spočiatku kolísala ako na hojdačke.
Instagram/karolinavolkov

A čo jedlo? Dnes sa smeje, že všetky kalorické tabuľky má v hlave ešte z čias, keď diétovala, takže presne vie, čo môže a čo nie. „Našťastie, po zákroku sa mi veľmi zmenili aj chute, vyprážané jedlá, ktoré som kedysi milovala, dnes už nemôžem ani vidieť. Raz som len tak zo zábavy skúsila hamburger, ale mala som pocit, že nič odpornejšie som nejedla. Ja, čo som predtým milovala fast foody a doslova som si užívala, keď som sa sama v aute mohla napchávať,“ spomína na obdobie, keď za rok dala dolu vyše osemdesiatpäť kíl. Samozrejme, pod dohľadom lekára aj osobného trénera. A hoci ju náročná operácia stála veľa peňazí a odriekania, nič z toho neľutuje. S nemocnicami však ešte nekončí, má v pláne dať si odstrániť ovisnutú kožu, ktorá jej zostala na bruchu, na nohách aj rukách.

Aby sa konečne cítila dobre vo svojom tele. Móda bola vždy jej slabosť a rada sa pekne nahodila, no skúste nájsť štýlové oblečenie v jej veľkosti. Bolo to skoro nemožné. „Módny priemysel na veľkých ľudí veľmi nemyslí, aj keď teraz je tých možností viac, lebo nosiť veľkosť plus size sa stalo veľkým trendom. No obezitu propagovať netreba, pretože je to choroba a obézny človek ani nevyzerá dobre,“ uvedomuje si Kaja a dodáva, že takých ľudí by ostatní nemali súdiť. Najmä preto, že nikto netuší, čo sa za ich problémom skrýva. „Aj ja som si vypočula veľa urážok a nechutných poznámok na moju adresu, no určite ma nenakopli na zmenu. Všímala som si aj to, že ľudia so mnou nechcú tráviť čas a hlavne spolupracovať, mnohé zákazky som nedostala iba preto, lebo som bola obézna. Dokonca aj jeden slovenský sexsymbol, s ktorým sme spolu trávili čas, to pred kamarátmi zatĺkal. Jednoducho sa ku mne nechcel priznať, asi sa za mňa hanbil. A to sú veci, ktoré naozaj zabolia.“

Nikdy viac
A dnes? Karolína chce dať dolu ešte 15 kíl a dostať sa na šesťdesiatku. Aby vyzerala tak, že sa bude páčiť predovšetkým sama sebe. „Mňa si muži často vyberali aj preto, že som bola obézna, brali to ako experiment. A ja som zase mala pocit, že si nezaslúžim nič lepšie a uspokojila som sa aj s partnermi, ktorí mi nevyhovovali. Ale teraz si konečne vyberám a je to oslobodzujúci pocit,“ vysvetľuje pekná tmavovláska, ktorá sa celé roky pohybovala vo svete krásy a teraz si ho konečne začína užívať aj na vlastnej koži.

"Na ruku som si dala vytetovať slovo diéta a pozriem sa naň vždy, keď sa mi niečo nechce. Lebo ak sa niekto dostal z takej nadváhy, akú som mala ja, už si nemôže dovoliť znovu spadnúť do lenivosti."

„Moja mama dlhé roky rozbiehala kozmetické salóny či kaderníctva, potom si otvorila vlastný podnik a práve preto som sa tomuto biznisu vyhýbala. Nechcela som, aby ma s ňou, so ženou, ktorá bola guru krásy, porovnávali. Ale nakoniec som si povedala, že chcem mať svoj biznis. Salónom rozumiem najlepšie, tak koncom roka otváram vlastný. Taký, kde si žena dá upraviť vlasy či nechty, popri čakaní môže pracovať a ešte si dá v našom malom bistre obed. Samozrejme, zdravý,“ prezrádza svoje smelé plány. A prečo si tak dáva záležať na jedle? Lebo si myslí, že o obezite treba otvorene hovoriť. „Táto choroba nevzniká len preto, že niekto veľa je. Začína sa v bode, keď sa jedlo a pohodlnosť pre človeka stávajú prioritou. Keď obed či večeru považuje za najdôležitejšiu časť dňa, stále nad tým rozmýšľa a predstava, že by sa mal začať hýbať, ho stresuje. Tak ako to bolo u mňa,“ sype si popol na hlavu.

Už nikdy do toho nechce opäť spadnúť.
Už nikdy do toho nechce opäť spadnúť.
Lukáš Kimlička

Je síce hrdá na to, čo sa jej podarilo, ale zatiaľ si neodpustila. „Stále som nahnevaná, že som to nechala zájsť tak ďaleko. Že som si to nedokázala priznať. Ešte aj dnes si pripadám tučná, inštinktívne si v obchodoch kupujem o 2 čísla väčšie veci, ako reálne potrebujem, lebo ma poznačilo, že som toľké roky žila s nadváhou. Mám pred sebou dlhú cestu, najmä tú psychickú.“ Ale v jednom má jasno, už nikdy do toho nechce spadnúť znova. „Som narodená v znamení Barana. Do všetkého sa púšťam hlavou a táto vlastnosť mi pri mojej obezite nepomohla. Ale prehru si už nepripúšťam, aj preto som začala brať zdravé jedlo a cvičenie tak vážne.

Na ruku som si dala vytetovať slovo diéta a pozriem sa naň vždy, keď sa mi niečo nechce. Lebo ak sa niekto dostal z takej nadváhy, akú som mala ja, už si nemôže dovoliť znovu spadnúť do lenivosti. Musím byť na seba tvrdá, to je teraz moja realita.“ Inak, dnes už jej kamaráti nehovoria veľká Kaja, už je pre nich iba Karolína. Pekná baba s veľkými očami a hustými čiernymi vlasmi, ktorá si život konečne začína vychutnávať. S novým životným postojom a najmä s novým štíhlym telom.