„Moje tehotenstvo bolo zo začiatku v poriadku, cítila som sa dobre a nič mi nechýbalo. V druhom mesiaci som však začala krvácať a lekári mi oznámili, že išlo o potrat. Viem, že podobných prípadov majú gynekológovia veľa, ale mohli mi to oznámiť citlivejšie," sťažuje sa. Nie je typ ženy, ktorú len tak niečo zloží, a tak sa zamestnala dcérkou a prácou, aby ju smútok veľmi neprevalcoval. Po roku sa o ďalšie dieťa začali s manželom pokúšať znovu, a o pár mesiacov "v tom" bola znovu. „Teraz som si na seba dávala ešte väčší pozor. Šetrila som sa, ako to len bolo možné a dúfala som, že tentoraz to už vyjde."

Otázky bez odpovede

Bola už v štvrtom mesiaci a vôbec si nepripúšťala, že s ňou niečo nemusí byť v poriadku. Pri ultrazvuku však lekár sucho skonštatoval, že plod v maternici je mŕtvy. „Nevedela som to pochopiť, veď som sa cítila dobre a nemala som žiadne zdravotné problémy," nechápavo krúti hlavou Martina, ktorá sa ani nedozvedela príčinu jej ďalšieho potratu. „Gynekológ mi len povedal- to máte tak, niekedy stačí, že Slovnaft vypustí do vzduchu väčší obsah spalín," spomína na reakciu svojho lekára. Nevedela, ako sa s takouto informáciou vyrovnať, a tak len chodila po nemocnici a počúvala príbehy iných žien, ktoré podobné sklamanie už zažili. Jednej po troch potratoch ktosi z personálu dokonca povedal, vraj problém bol v tom, že to boli všetko dievčatá. A že keď splodí chlapca, tehotenstvo sa podarí.  

Ak sú partneri rozhodnutí znova sa pokúšať o potomstvo, mali by počkať pol roka od spontánneho potratu. Za ten čas si totiž musí oddýchnuť nielen telo, ale aj duša ženy.
Ak sú partneri rozhodnutí znova sa pokúšať o potomstvo, mali by počkať pol roka od spontánneho potratu. Za ten čas si totiž musí oddýchnuť nielen telo, ale aj duša ženy.
Shutterstock

Neviem porodiť - som menejcenná

Žena, ktorá pri spontánnom potrate príde o svoje nenarodené dieťa, sa s tým šokom a sklamaním musí vyrovnať. A nie vždy pri tom dokáže byť silná. Niektoré dokonca takýmto peklom prechádzajú pri každom tehotenstve a tak v nich pohľad na rastúce bruško vyvoláva nielen nádej, ale čoraz väčší strach a otázku - čo ak to ani tentoraz nevyjde? A keď to naozaj nevyjde, v zúfalstve hľadajú pomoc u veštkýň, pri zariekaní a v tom najhoršom prípade aj v alkohole. Závidia každej tehotnej žene, trpia, považujú sa za menejcenné - veď čo je to za ženu, ktorá nevie porodiť?

Po potrate by sa žena vždy mala nechať vyšetriť. Vtedy je dôležitý nález na plode, dobrý gynekológ ho vždy vyšetrí. Takýto odborník by mal byť v každej okresnej nemocnici. ´
Gynekológ

Žiaľ musí ísť von

„Prvou reakciou na potrat býva šok a pocit, že to nemôže byť pravda. V ďalšej fáze sa objavuje nepokoj, fyzická nepohoda, často aj pocit viny a hnev na ošetrujúci personál. Ženy v takejto situácii potrebujú vysvetlenie, prečo k potratu došlo a celkom pochopiteľne pri tom bojujú aj s pocitom nespravodlivosti," vysvetľujepsychologička Katarína Jandová. Pracuje na klinike ženských chorôb na bratislavksých Kramároch, kde sa často stretáva s bezmocnosťou pacientiek, ktoré stratili svoje dieťa. Žena po spontánnom potrate totiž prežíva psychickú traumu, ktorá sa dá prirovnať k smútku po strate blízkej osoby. "Nemala by sa brániť smútku a určite sa jej uľaví, ak sa zo svojich pocitov vyplače," hovorí psychologička. „Ženám, ktoré prešli takýmto sklamaním, vždy radím, aby oslovili svojho lekára, povedali mu o svojich obavách a nechali si situáciu v pokoji vysvetliť. Tak sa s ňou dokážu vyrovnať o čosi ľahšie."

Spontánnym potratom končí každá druhá až tretia gravidita, ale väčšinou vo veľmi včasných štádiách, kedy žena ani nevie, že je tehotná.
Spontánnym potratom končí každá druhá až tretia gravidita, ale väčšinou vo veľmi včasných štádiách, kedy žena ani nevie, že je tehotná.
Shutterstock

Partnerská skúška ohňom

Strata nenarodeného dieťaťa však preverí nielen psychiku ženy, ale aj jej partnera a silu ich spoločného zväzku. Najmä preto, že muž a žena takúto situáciu prežívajú ináč. "Samozrejme, že potrat zasiahne aj nádejných otcov, ale u nich sú pocity smútku, úzkosti či depresie kratšie a menej intenzívne, a reakciu ženy, ktorá sa s tým nevie vyrovnať a často plače, po čase vnímajú ako prehnanú," hodnotí Katarína Jandová a radí, aby rodinní príslušníci do stavov smútku u partnerky umelo nezasahovali. Jej pocitom je lepšie nechať voľný priebeh a žene poskytnúť pochopenie a podporu. „Pokiaľ by však smútok, nespavosť, podráždenosť, pocity viny či úzkosti pretrvávali dlhšie ako šesť týždňov po potrate, odporúčam navštíviť psychológa alebo psychiatra. Ten s ohľadom na osobnosť ženy vyberie najvhodnejší psychoterapeutický postup a v prípade potreby predpíše aj lieky," tvrdí psychologička.

Treba to skúšať

Martina aj napriek dvom samovoľným potratom mala "šťastie". V tom, že jej v najhoršom pomohol nielen manžel, ale aj kamarátky, ktoré si tiež prešli rovnakou tortúrou. Ženu v podobnej situácii totiž upokojí, keď vie, že v tom nie je sama. "Ďalšie dieťa som veľmi chcela, a tak sme to s manželom neprestali skúšať. Bola som na vyšetrení, ale lekár mi tehotenstvo nepotvrdil. Ja som si však bola istá, že znovu čakám dieťa, a tak som nechcela riskovať. Tehotenský test sa ani poriadne nesfarbil a ja som už mala zbalené tašky do nemocnice," smeje sa. Rozhodla sa, že celé tehotenstvo strávi pod dozorom lekárov a nepohne sa od nich, kým neporodí zdravé dieťa. "Nebolo jednoduché nechať manžela a dcérku samých, ale nechcela som prísť o dieťa aj tretí raz," hovorí rázne Martina, ktorá, presne tak ako si predsavzala, o deväť mesiacov vypochodovala z pôrodnice so zdravým dievčatkom v náručí. Dnes má tridsaťpäť rokov a na to, čím všetkým prešla, kým priviedla na svet druhú dcéru, sa snaží zabudnúť.