Vedci nás dnes stále strašia, že planéta je pred kolapsom, lebo prichádzajú silné klimatické zmeny. Prečo je taký veľký problém, keď sa topia ľadovce trebárs v Grónsku? Tam predsa ľudia nežijú…

Klimatická zmena je zmena, ktorú spôsobuje človek tým, že vypúšťa do ovzdušia rôzne plyny a mení povrch Zeme. Prichádzajú dôsledky – globálne aj regionálne otepľovanie, posuny podnebných alebo zrážkových pásiem, ale aj extrémy ako tornáda, cyklóny či víchrice. Na severnej pologuli je situácia kritická, lebo Arktída sa otepľuje veľmi rýchlo, za sto rokov klesla o tri stupne Celzia. V Európe je to síce len o dva stupne, ale takéto otepľovanie je pre planétu prirýchle. Na Arktíde sa zmenšuje rozloha morského ľadu, ktorý sa znížil zo siedmich miliónov štvorcových kilometrov na tri milióny.

 

Ale čo s morským ľadom na Antarktíde máme my v Európe?

Ľad je biely, pokrytý snehom a odráža svetlo. Voda je však tmavá, prijíma viac svetla, a tak sa pod hladinou čoraz viac otepľuje. Potom sa topí aj sladká ľadová voda, ktorá prúdi do morí a ovplyvňuje ich slanosť aj prúdenie morí. Napríklad Golfský prúd. Kritické je, že pri otepľovaní sa roztápa aj permafrost, pevne zamrznutá pôda, ktorá tvorí dvadsať percent zemského povrchu. Je to pevná doska okolo Zeme. Lenže pod permafrostom sú obrovské zásoby metánu a oxidu uhličitého, ktoré začínajú unikať do vzduchu a obrovským rizikom je aj metán viazaný na morskom dne. Kým má more na dne teplotu okolo nula stupňov, metán zostáva pod hladinou, no pri oteplení uniká v bublinách do atmosféry. A sú to miliardy ton škodlivého metánu.

Profesor Milan Lapin je špičkový klimatológ, ktorý prednáša na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Dlhé roky pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, neskôr pôsobil ako vedúci Katedry meteorológie a klimatológie na FMFI UK.
Profesor Milan Lapin je špičkový klimatológ, ktorý prednáša na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Dlhé roky pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, neskôr pôsobil ako vedúci Katedry meteorológie a klimatológie na FMFI UK.
Zdroj: Shutterstock, Archív

Prečo je to také škodlivé?

Lebo metán mení pomery v atmosfére. Pre Slovensko to znamená dlhé, horúce a suché letá, čo je náročné pre našu vegetáciu, ktorá na to nie je pripravená. Ani poľnohospodárstvo a ekonomika na to nie sú pripravené.

Nemôžeme sa utešiť tým, že budeme mať krásne stredomorské počasie a nemusíme na jeseň toľko kúriť? Ja mám trebárs teplo veľmi rada...

Lenže keď sa atmosféra oteplí len o jeden stupeň, je v nej viac vodnej pary a vyvoláva to prudké búrky, rýchly vietor, dokonca sa blízko Slovenska objavujú tornáda, ktoré tu predtým neboli. Prívalové dažde už teraz spôsobujú problémy na juhu Talianska, Francúzska aj Španielska a to príde aj k nám. Ani v zime nie sme v bezpečí, pretože teraz napadne veľa snehu, ktorý sa po pár dňoch z tepla roztopí a vegetácia nemôže oddychovať. Takže sa hocikedy prebudí, ovocné stromy rozkvitnú trebárs v marci, ale keď v noci prídu mrazy, zrazu je po úrode. Navyše, počas silnejších mrazov vyhynulo veľa škodcov, no zrazu sa sem sťahujú organizmy z južnej Európy, útočí africký mor prasiat alebo západonílska horúčka. V prírode všetko so všetkým súvisí.

To, že treba chrániť prírodu, sme sa učili už ako deti, ale prečo odborníci bijú na poplach až teraz?

Najväčší problém klimatickej zmeny je v tom, že znečistenie atmosféry na prvý pohľad nevidieť. Výfukové plyny z áut alebo komínov si všimnete hneď, podobne ako skládky odpadu, ale emisie skleníkových plynov ako oxid uhličtý, oxid dusný, metán, ozón, freóny či halóny, tie nevidí nikto. A potom je ťažké presvedčiť ľudí aj politikov, že je to vážny problém. Povedia si – no a čo, keď sa oteplilo o dve desatiny stupňa za dvadsať rokov, to podľa nich nič neznamená. A že o päťdesiat či sto rokov tu už nebudú. Lenže zostanú tu žiť naše deti a vnúčatá a keď sa planéta začne tak rýchlo otepľovať, príde po nás doslova potopa.

Planéte hrozí  katastrofa. Len ju stále nevidieť.
Planéte hrozí katastrofa. Len ju stále nevidieť.
Zdroj: Anna Gorin

Ale ak sa bavíme o následkoch klimatických zmien, je Európa ešte stále v bezpečí, však?

Stúpajúca hladina mora sa nás bytostne netýka, lebo žijeme vo vnútrozemí. Ale ak preto ľudia začnú utekať, už to bude aj náš problém. Klimatické zmeny spôsobia, že najbližšie desaťročia sa z Afriky a Blízkeho východu bude sťahovať až pol miliarda ľudí. Pôjdu na Sibír, do Ameriky a Európy, čiže aj k nám. A čo je ešte horšie, doteraz sme sa utešovali, že máme dosť zásob vody, lenže Slovensko má za posledné roky veľmi nízky úhrn zrážok. Aj keď v lete často prší, zásoby vody rýchlo odtečú, nevsiaknu do pôdy a krajina vysychá. Ak sa planéta výrazne oteplí, hrozia veľké prívalové dažde a Slovensko bude mať problémy s pitnou vodou. Zároveň prídu nové škodce, nové choroby, neúroda. Preto už neplatí, že sme v bezpečí.

Ako my na Slovensku môžeme riešiť klimatickú zmenu?

Prvým riešením je postarať sa, aby škody boli čo najmenšie. Začať pestovať nové plodiny, aké sme tu doteraz nepestovali. Viac sa sústrediť na zdravotníctvo, ktoré si bude musieť poradiť s novými chorobami. Aj na klimatizáciu, bez nej sa tu o pár rokov nebude dať fungovať a v USA sa už na ňu minie viac peňazí ako na vykurovanie. Druhým krokom je snažiť sa klimatickú zmenu spomaliť a znížiť vypúšťanie skleníkových plynov. Dnes sa každý rok do atmosféry vypustí desať miliárd fosílneho uhlíka, skoro všetok je v podobe CO2 a priemerne to na človeka vychádza viac ako jedna tona. Ale nahradiť uhlie, ropu, zemný plyn, výrobu cementu je zložité, preto treba viac využívať obnoviteľné zdroje energie.

Naozaj by to stačilo?

Fosílny uhlík je len jedna polovica problému, tou druhou je vyrubovanie dažďových pralesov, pretože na ich mieste sa dnes pestujú poľnohospodárske plodiny alebo chovajú zvieratá. Pôda v lese obsahuje veľa uhlíka a keď sa vyrubujú, uhlík uniká. Lenže nebezpečný metán uniká do atmosféry aj pri veľkochovoch dobytka alebo pestovaní ryže a toho sa ľudia nevzdajú. Vo vlhkých oblastiach sa obiliu nedarí a ryža je tam najpestovanejšia plodina. Preto je lepším riešením jesť menej mäsa aj ryže. Ja nie som vegetarián, ale mäso si dám raz či dvakrát do týždňa tak, ako to robili naši starí rodičia. A čo potraviny, ktoré sa k nám dovážajú a vytvárajú obrovskú uhlíkovú stopu? Namiesto toho, aby sme jedli ovocie a zeleninu, ktoré si vypestujeme doma.

Ale sám tvrdíte, že aj keby dnes celý svet prešiel len na rastlinnú stravu, emisie sa znížia len o štyri percentá. Čo by teda pomohlo najviac? 

Podstatou celého problému je fosílny uhlík, ktorý spôsobuje vysoká spotreba tovaru. Obchody plné nekvalitných vecí. Naši rodičia používali oblečenie celé roky, autá aj nábytok im vydržali rovnako dlho, lenže teraz sa vyrábajú tovary s krátkou životnosťou. Keby to bolo inak, ekonomika by sa zrútila. Dnes nie je moderné nosiť jeden kabát desať rokov.

Planéte hrozí  katastrofa. Len ju stále nevidieť.
Planéte hrozí katastrofa. Len ju stále nevidieť.
Zdroj: Shutterstock, Archív

Naozaj za všetky tieto problémy môže aj to, že si v lete kúpim troje nových šiat a tie spred pár rokov nenosím? To sa mi až nechce veriť…

Ak je reč o emisiách skleníkových plynov, Európska únia má na nich 11-percentný podiel, zato trebárs Čína je na čísle tridsať. Rozhodujúce slovo majú ázijské a rozvojové krajiny, lebo sme im tam vyviezli výrobu. Je tam lacná energia aj pracovná sila a slabé environmentálne zákony. Preto sa u nich vyrába tovar, ktorý potom dovážame do Európy a Ameriky. Ekonomicky sa to možno zdá výhodné, ale z hľadiska klimatických zmien je to katastrofa. Takže áno, najväčší problém je príliš veľká spotreba tovaru a energií.

Čo s tým ešte môžem urobiť ja, okrem toho, že si prestanem kupovať ďalšie oblečenie?

Mne pred pár rokmi veľmi dlho trvalo, kým som susedov presvedčil, aby sme si zateplili bytovku. Na tie časy to bolo drahé, lenže dnes platíme za energie oveľa menej, spotreba na kúrenie sa znížila o štyridsať percent. To isté platí pri teplej vode. Len vďaka pákovým batériám u nás doma jej spotreba vody klesla na polovicu. Aj spotrebiče ako chladnička míňajú veľa energie, takže si treba vybrať tie ekonomické. Alebo osvetlenie. LED žiarovka síce stojí dvadsať eur, no vydrží aj desať rokov. A načo si kupovať obrovské auto s výkonným motorom, keď ma odvezie rovnako ako to menšie? Možností je veľa, ale ľuďom sa to nechce riešiť.

Čo si myslíte o tínedžeroch ako Greta Thunbergová, ktorí dnes naháňajú politikov a bijú na poplach?

Staršia generácia si dnes hovorí, že my to už nejako dožijeme. Lenže mladí budú žiť ešte na konci storočia, aj preto majú motiváciu problém riešiť. Ja im držím palce. Skôr ma trápia ľudia, ktorí všetko spochybňujú a utešujú verejnosť, že to vôbec nie je také zlé. Lenže je to ešte horšie ako zlé. Dnes máme v atmosfére o 42 percent oxidu uhličitého viac ako pred 250 rokmi, aj metánu je v nej o 150 percent viac. To je už blížiaca sa katastrofa. Len ju stále nevidieť.

Máme ešte nejakú nádej, že to môže byť lepšie?

Najdôležitejšie je, aby sa zobudili politici, oni musia začať. A tou nádejou sú nové technológie. Také, ktoré umožnia vymeniť fosílne palivá za iné energie. Slnečnú, veternú, geotermálnu, vodnú aj za biomasu. Bude to síce drahšie, no musíme počítať s tým, že život bude drahší. Inak to nepôjde, pretože naozaj máme len desať až dvadsať rokov, aby sme klimatické zmeny spomalili.