V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Antarktické ľadovce, ktoré sa roztápajú, či ostrovy, z&nbsp;ktorých musia domorodci húfne utekať, lebo strácajú zásoby pitnej vody, sa javia ako problém „tých druhých“. Sú ďaleko a&nbsp;šanca, že by ste sa tam niekedy šli pozrieť, je asi tak jedno percento. Načo sa tým potom trápiť? Prečo toľko aktivistov a&nbsp;organizácií na Slovensku kričí po klimatickej zmene, keď za hranicami máme vojnový konflikt, cena benzínu šialene narastá a&nbsp;vy len tŕpnete, aké nedoplatky za plyn vám tento rok vyrubia? Hovoríte si, že tu máme oveľa vážnejšie problémy, ktoré treba riešiť.

V&nbsp;Demänovskej ľadovej jaskyni bol ešte v&nbsp;roku 2005 objem ľadu tisíc kubických metrov. Viete, koľko je ho tam teraz? Len 80 kubických metrov.

Lenže čo urobíte, keď vám niekto názorne ukáže, že klimatický problém sa priamo dotýka aj vás, vašej peňaženky a&nbsp;vašej budúcnosti? Uveríte už konečne, že je najvyšší čas niečo robiť aj v&nbsp;tejto oblasti? Stačí si pozrieť dokumentárny film Doroty Vlnovej Po nás potopa s&nbsp;podtitulom Ako chceš pokračovať? a&nbsp;pochopíte, že je o&nbsp;päť minút dvanásť.

Za posledných 40 rokov stúpla priemerná teplota na Slovensku o&nbsp;dva a&nbsp;pol stupňa Celzia. To je celkom dosť. Tak už chápete, prečo naši rodičia a&nbsp;starí rodičia hovoria, že také horúčavy si u&nbsp;nás nepamätajú? Ani nemôžu. A&nbsp;bude to len horšie, teplejšie. Alebo chcete ďalší presvedčivý číselný údaj? A&nbsp;teraz sa podržte! V&nbsp;Demänovskej ľadovej jaskyni bol ešte v&nbsp;roku 2005 objem ľadu tisíc kubických metrov. Viete, koľko je ho tam teraz? Len 80 kubických metrov. Stále málo alarmujúce?

Vraj je to prirodzená reakcia ľudskej psychiky, že katastrofické scenáre nevieme celkom pochopiť.

Dorota vám dá vo svojom filme ďalšie a&nbsp;ďalšie príklady. „Ja ako režisérka sa musím do témy ponoriť hlbšie a&nbsp;doteraz som ju, samozrejme, registrovala, vedela som základné veci. Ekológii som sa venovala ako bežný mierne uvedomelý človek žijúci v&nbsp;tejto krajine. Samozrejme, že recyklujem, snažím sa nejazdiť autom, ale radšej cestujem verejnou dopravou a&nbsp;pri nakupovaní sa orientujem skôr na lokálne výrobky. To sú tie malé kroky. Ale pri natáčaní som sa od psychologičky Miroslavy Žilinskej dozvedela zaujímavú skutočnosť. Vraj je to prirodzená reakcia ľudskej psychiky, že katastrofické scenáre nevieme celkom pochopiť. Takisto som na tom bola ja, nepripúšťala som si mnohé z&nbsp;tých hrozných vízií do budúcnosti,“ vraví absolventka Ateliéru dokumentárnej tvorby na bratislavskej VŠMU, ktorá nad iným než filmárskym smerovaním svojho života vraj nikdy ani neuvažovala.

„Pri dokumente sa režisér vždy naučí niečo nové. A&nbsp;tému, ktorej sa venujem, si musím poriadne naštudovať.“ Práve pri natáčaní odhalila mnohé veci o&nbsp;dosahu klimatickej krízy na našu krajinu, ktoré divákov nenechajú chladnými.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Filmovanie prebiehalo aj na východnom Slovensku v&nbsp;Zemplínskej nížine, kde si už aj miestni farmári uvedomujú alarmujúcu situáciu a&nbsp;zažívajú to na vlastnej koži. A&nbsp;v&nbsp;akých situáciách si to môžete všimnúť vy? „Napríklad aj tak, že odrazu nemáte vodu v&nbsp;studni, cítite veľké výkyvy teploty, mrzne vám ovocie na stromoch. Hoci možno prší, ale sú to extrémne búrky. Počasie prechádza z&nbsp;extrému do extrému. Klimatológovia sú síce opatrní pri spájaní tornád a&nbsp;klimatickej krízy, ale prikláňajú sa k&nbsp;tomu, že aj to je jeden z&nbsp;prejavov výkyvov počasia,“ vymenúva príklady Dorota. A&nbsp;má pravdu, asi by sme si pred pár rokmi nepomysleli, že ničivé tornádo, aké postihlo minulý rok Moravu, bude hneď za našimi hranicami.

Asi najhrozivejšie zábery vznikali pri natáčaní v&nbsp;Demänovskej ľadovej jaskyni, ktorá si prívlastok ľadová už asi dlho neudrží. Samotní jaskyniari sa veľmi snažia tam nejaký ľad zachovať a&nbsp;volia rôzne netradičné spôsoby. „Skúšali už veľa vecí, napríklad vymenili dvere za také, ktoré lepšie udržia vnútri chlad. Vytvorili válovy, do ktorých nanášajú sneh zvonku, a&nbsp;vrcholom všetkého je, že pred jaskyňu dávajú snežné delo, ktoré produkuje sneh a&nbsp;ten potom nosia dovnútra, aby znižoval teplotu v&nbsp;jaskyni. Je to až bizarné,“ spomína mladá režisérka. Keby však do toho jaskyniari vôbec nezasahovali a&nbsp;nesnažili sa, tak toho ľadu tam je ešte menej a&nbsp;možno prídeme aj o&nbsp;posledné zvyšky. A&nbsp;deje sa to v&nbsp;mnohých našich jaskyniach, nielen v&nbsp;Demänovskej. Ak teda chcete deťom ukázať nejaké naše ľadové jaskyne, asi by ste sa mali s&nbsp;návštevou poponáhľať, pretože o&nbsp;rok či o&nbsp;dva už nemusia existovať.

Dokument sa Dorota snažila natočiť tak, aby bol prístupný a&nbsp;zrozumiteľný čo najširšiemu okruhu divákov. Zobrazuje bežnú slovenskú rodinu, ktorá síce cíti dôsledky globálneho otepľovania, no nevie si ich celkom vysvetliť. Asi ako väčšina z&nbsp;nás, no nie?

Nechceli sme, aby film diváka učičíkal, že je tu veľa problémov, ale nebojte sa, je tu niekto, kto to rieši. Lebo fakt je ten, že bez tlaku verejnosti sa toho až tak veľa nevyrieši.

„Mám pocit, že odborníci a&nbsp;aktivisti by boli radi, keby film ešte viac upozorňoval na všetky riziká, ale bežná verejnosť je z&nbsp;neho aj tak doslova zhrozená. Minule mi niekto hovoril, že si to pozrel pred spaním a&nbsp;nevedel potom zaspať. My sme však ne­chceli, aby ste dobre spali po tom, čo si ho pozriete. Nechceli sme, aby film diváka učičíkal, že je tu veľa problémov, ale nebojte sa, je tu niekto, kto to rieši. Lebo fakt je ten, že bez tlaku verejnosti sa toho až tak veľa nevyrieši,“ hovorí režisérka o&nbsp;reakciách na jej film.

Spomínajú sa v&nbsp;ňom aj hrozivé predpovede vedcov, podľa ktorých prestane byť od roku 2045 pitná voda samozrejmosťou, že pre oteplenie sa v&nbsp;Európe objavujú rôzne exotické choroby, ktoré tu doteraz neboli, že neúrodné poľnohospodárske roky spôsobia obrovské zdražovanie potravín pre ich nedostatok a&nbsp;dokonca aj hladomor, masovú migráciu aj vyhynutie mnohých živočíšnych druhov. Za všetky spomenieme jeden príklad. Od roku 1900 vyhynulo na Zemi viac ako 400 druhov stavovcov, pričom za normálnych okolností by takýto proces mal trvať až 10-tisíc rokov. Naozaj sa nedesíte toho, čo tu po nás ostane? A&nbsp;ako rýchlo celý tento proces likvidovania planéty prebieha?

Najväčším nepriateľom klímy je spaľovanie fosílnych palív. S&nbsp;tým my, bežní ľudia, veľa nenarobíme, na to musia podniknúť dôležité kroky „tí hore“, aby sa vymenili za obnoviteľné zdroje energie. No minimálne by mali cítiť tlak zdola, od nás, a&nbsp;vedieť, že nám to nie je jedno. Nie je, však? A&nbsp;potom je tu milión drobností, ktorými môžeme prispieť. „Je to trebárs uvedomelejšie správanie pri cestovaní, nákupoch, treba sa pozerať na to, koho podporujem a&nbsp;či sa naozaj správa udržateľne alebo je to len forma greenwashingu. Pre mňa osobne je veľmi dôležitá časť toho celého aj to, koho volím. Môžeme sa tiež spojiť s&nbsp;rôznymi organizáciami a&nbsp;pomáhať im,“ vymenúva Dorota a&nbsp;dodáva, čo bolo pre ňu najväčším prekvapením pri natáčaní.

„Šokovalo ma, ako dlho už o&nbsp;všetkých tých problémoch vieme, sú to desaťročia! A&nbsp;všetky riešenia sú dostupné aj pre bežného človeka. Informácie tu sú, odborníci aj aktivisti na Slovensku tiež a&nbsp;hovoria dokola to isté, len ich nikto nepočúva. Našťastie sa nevzdávajú a&nbsp;nechcú to nechať tak.“ Svojou troškou prispel štáb aj priamo počas natáčania, keďže film vznikal takzvaným zeleným procesom. „Aj filmové natáčanie môže byť veľmi neekologická vec. Už len pri samotnej produkcii sa používa veľa jednorazových produktov, od pohárov na kávu až po obrovské množstvo spotrebovanej elektrickej energie. Existuje dokonca taká kalkulačka, ktorá počíta, koľko sa spáli fosílneho paliva počas natáčania. Preto som hneď oslovila ako producenta Romana Pivovarníka, on je jeden z&nbsp;mála ľudí, ktorí sa v&nbsp;našom priestore tejto téme venujú,“ vraví dokumentaristka, ktorá má na konte už niekoľko krátkometrážnych televíznych filmov. Aby divák neostal po pozretí dokumentu len v&nbsp;depresii, ale aby mohol preklenúť svoje rozpoloženie do nejakej aktivity, vznikla k&nbsp;filmu aj rovnomenná webstránka, kde je nielen voľne dostupný, ale nájdete tam aj užitočné tipy a&nbsp;kontakty, čo robiť ďalej. Ako sa do záchrany planéty zapojiť a&nbsp;pomôcť svojou troškou. Pretože je naozaj len a&nbsp;len na nás, v&nbsp;akom stave ju zanecháme. Lebo&nbsp;ak sa na svet budeme pozerať v&nbsp;štýle po nás potopa, tak ona naozaj príde.

Filmové natáčanie nie je výnimkou a&nbsp;takisto sa podieľa na znečisťovaní životného prostredia. Jeden hollywoodsky film vyprodukuje priemerne až 2 840 ton oxidu uhličitého, čo sa rovná ročnej spotrebe elektrickej energie 850 domácností v Spojenom kráľovstve alebo spáleniu 1 450 ton uhlia. „Udržateľné nakrúcanie je snaha o&nbsp;minimalizovanie negatívneho dosahu na životné prostredie v&nbsp;procese výroby filmov a&nbsp;iného audiovizuálneho obsahu. Primárne ide o&nbsp;cieľ zníženia emisií skleníkových plynov a&nbsp;množstva vyprodukovaného odpadu, berú sa však do úvahy aj iné dôsledky, ako je napríklad množstvo spotrebovanej vody,“ hovorí Roman Pivovarník, producent filmu Po nás potopa. Zelené filmovanie zahŕňa všetky oblasti pri výrobe filmov vrátane dopravy (tá môže tvoriť až 50 percent z&nbsp;celkovej uhlíkovej stopy), kateringu (používanie kompostovateľného riadu), kostýmov (upcyklácia), rekvizít, techniky či obrazovej a&nbsp;zvukovej postprodukcie. Pri nakladaní s&nbsp;odpadom ide hlavne o&nbsp;dodržiavanie hierarchie 1. odmietni, 2. obmedz, 3. opakovane použi, 4. zrecykluj (z&nbsp;anglického originálu: refuse, reduce, reuse, recycle). „K&nbsp;ekologickému nakrúcaniu som sa dostal v&nbsp;roku 2018 počas študijného pobytu v&nbsp;Helsinkách. Navštívil som konferenciu zameranú na ekologizáciu filmového priemyslu, počas ktorej som zistil, že v&nbsp;USA a&nbsp;v&nbsp;mnohých krajinách Európy je táto téma prítomná už niekoľko rokov. V&nbsp;Spojenom kráľovstve, Nemecku či vo Francúzsku sa ekologické nakrúcanie stáva už štandardom, v&nbsp;niektorých prípadoch dokonca požiadavkou zo strany filmových fondov,“ spomína Pivovarník, ktorý sa snaží takého natáčanie spopularizovať aj u&nbsp;nás. Takýmto zodpovednejším natáčaním vznikal napríklad film Teória všetkého, seriál Koruna, vojnový veľkofilm 1917, slovenský film Láska hory prenáša aj niektoré videoklipy speváčky Adele.

Viac záberov z natáčania dokumentárlneho filmu Po nás potopa nájdete vo <a target="_blank" rel="noopener" href="https://emma.pluska.sk/gal/lifestyle/vravite-vas-klimaticka-kriza-netyka-film-nas-potopa-vas-pekne-vyvedie-omylu">FOTOGALÉRII</a>.

Vravíte si, že vás sa klimatická kríza netýka? Film Po nás potopa vás pekne vyvedie z omylu!

Výber pre vás

Vravíte si, že vás sa klimatická kríza netýka? Film Po nás potopa vás pekne vyvedie z omylu!

Súvisiace články

Krása vraj nie je pre mužov najdôležitejšia: TOTO si skutočne cenia na ženách

Ste nočná sova alebo ranné vtáča? Odborníci prezradili, ako veľmi náš život ovplyvňuje spánok!

HOROSKOP zdravia na júl: Váhy k lekárovi a Blížencom hrozí nová choroba!

Najsilnejší hnací motor je, keď vidíš, ako tvoja hudba dokáže niekomu urobiť radosť

Pracujete na bábätku a nedarí sa? TOTO vám dá nádej!

Výber pre vás