Medzi bakalárskym a magisterským štúdiom som si dopriala rok študijnej pauzy vo forme bezstarostného života v Prahe. Tam som úplnou náhodou našla inzerát na letnú stáž do malého vinárstva v Toskánsku, kam som bez váhania poslala životopis. O pár dní ma pozvali na pohovor a všetko išlo dobre, kým neprišlo na rozhovor v taliančine. Tú som totiž v roku 2009 nijak špeciálne neovládala. Ale moja motivácia bola asi dosť silná lebo aj napriek tomu ma vybrali a už o pár dní ma rodičia viezli na toskánske pobrežie.

Po taliansky som vedela málo, o vínach ešte menej, ale viete čo? Ja som sa to tak veľmi chcela všetko naučiť, že už o pár týždňov som sa do toho úplne dostala. Nebola som na to celkom sama, mala som tam totiž anjela v ľudskej podobe, pretože sme tam vtedy na stáži boli dve. Markéta z Prahy a Veronika z Rožňavy. Dodnes si pamätám, ako som sedela dlhé dva týždne s enológom, ktorý mi v angličtine vysvetľoval talianske vinárske výrazy. Alebo ako prišli na ochutnávku vína moji prví hostia a hádajte odkiaľ boli? Z Česka predsa! Takže celé toto toskánske dobrodružstvo mi bolo podľa mňa už od začiatku súdené, aj keď som si to vtedy vôbec neuvedomovala.

Človek stále túži po tom, čo práve nemá, lebo tam, v chládku tej toskánskej vínnej pivnice, som snívala o tom, ako raz budem pracovať v niektorom z mojich obľúbených ženských časopisov. Paradoxne, keď som potom v redakcii naozaj pracovala, chýbalo mi moje milované Toskánsko a vinice. Veď akoby nie, kto raz okúsi sladký život v Taliansku, už ho nikdy nepustí z mysle.

A ja som v tom osudnom vinárstve strávila tri dlhé letá, počas ktorých som pre turistov robila nevšedné ochutnávky vína, spoznala som pri tom zaujímavých ľudí a ich nevšedné príbehy, zažila som veľa zábavy a v tej tajomnej fattorii sa zrodili aj priateľstvá, ktoré ma navždy ovplyvnili. A viete čo? V akej inej ďalšej robote je povinnosťou ochutnávať chutné toskánske vína? Ja som to mala v náplni práce, pretože to vzbudzovalo dojem dôvery a hosťom som názorne ukazovala, ako sa správne degustuje. Pamätám si, že som sa každé ráno budila spokojne a do práce som chodila s úsmevov. Toto sa mi nikdy predtým ani potom už vlastne nestalo. A bolo to dosť presvedčivé na to, aby som sa na jar v roku 2012 rozhodla do Talianska presťahovať nastálo.

Môj zámer bol život vo Florencii, kde som prvé tri mesiace aj žila, ale priatelia a puto, ktoré ma viazalo k pobrežiu bolo silnejšie. A keď sa do toho v to leto priplietla aj love story, tak už bolo úplne jasné, že mojím staro-novým domovom bude Marina di Cecina. Dnes je to už vyše osem rokov, čo som tu doma. Stala som sa tu mamou a môj 6-ročný syn je napol Talian, napol Slovák. Nebolo to vždy ružové, ale to je v živote normálne. Aj mne chvíľu trvalo, kým som môj taliansky život prijala so všetkým, čo k nemu patrí, ale ani chvíľu som neľutovala, že som nasledovala svoje sny. Lebo počúvať svoje srdce a ísť za jeho hlasom, to by malo byť povinnosťou každého z nás.

Kto vie, čo by bolo a kým by som dnes bola, keby som vtedy na miesto pohovoru na stáž v Toskánsku išla radšej na prijímačky na moju vysnívanú Karlovu Univerzitu? Veď to bol vtedy môj najväčší sen! Ale v to ráno, keď som z okna obývačky pražského bytu počas rannej kávy sledovala dianie na ulici, sa stalo niečo zázračné. Nejakým zvláštnym spôsobom som sa zrazu ocitla v atmosfére milovaného Talianska, zalial ma teplý ľahký vánok a ja som vedela, že som si práve vybrala. Že univerzita môže počkať, ale príležitosť ako táto, sa už viackrát nemusí naskytnúť.

Dnes je Taliansko mojim domovov, mám tu rodinu, mám tu priateľov, mám tu zázemie a čo je dôležité, našla som tu samú seba. A to len kvôli tomu, že som sa v jedno ráno zasnívala a započúvala do môjho vnútra. Do toho sa mimochodom, teraz v karanténe vraciam často. Všetko naokolo zrazu stíchlo, čas sa spomalil, spoločenské dianie išlo úplne bokom a jediné, čo je dôležité je zdravie a čas strávený s najbližšími. Neviem dokedy to ešte potrvá, už toho začína byť veľa aj na mňa. Ešte dobre, že snívanie mi vždy išlo na jednotku. Teraz ho využívam v každej voľnej chvíli. A vy? Čo ste ochotní urobiť pre vaše sny?

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 27.

Výber pre vás

Taliansky denník alebo toskánska Dolce vita v časoch korony: Deň 27.

Súvisiace články

Že práca z domu je peklo? Nemusí byť, ak si svoj HOME OFFICE správne zariadite: Takto

Schudni s EMMOU: Zamakajte si počas 5- minútového workoutu, ktorý vás naštartuje na celý deň!

Aká je naša budúcnosť? Predpovedá 5 expertiek z oblasti módy, informačných technológií či vedy

OTESTUJTE SA: Spravili by ste skúšky z autoškoly aj dnes? To vám prezradí tento test!

Porážka udrie aj bez varovných signálov: Alžbeta nám prezradila, ako zvládla svoj najväčší boj

Výber pre vás