Cievna mozgová príhoda je totiž problém, ktorý zmení život. Nielen pacientovi, ale aj okoliu. Svet je zrazu čierno-biely, bez chuti, bez pôžitkov a namiesto toho prichádza otázka – dalo sa tomu zabrániť? Presne túto otázku si kládla aj Bratislavčanka Alžbeta. Štíhla vysoká blondínka s krásnou tvárou a jemným úsmevom. Dali sme si rande v kaviarni a keď vošla dnu, ja som hneď začala loviť v myšlienkach, odkiaľ ju poznám.

Čakala som predsa na rozhovor so ženou, ktorá prekonala cievnu mozgovú príhodu. Na tú, ktorá prestala rozprávať, nevedela čítať ani písať, ledva dokázala rozoznávať okolie. To nemôže byť ona, pomyslela som si. Ale bola. Pretože v jej prípade sa doslova stal zázrak a dnes môže fungovať ako predtým. Prečo také silné slová na úvod? Lebo tretina pacientov s takouto diagnózou v priebehu roka zomrie, tretine ostane viditeľné či menšie zdravotné postihnutie a iba tretina sa po intenzívnom liečení a rehabilitácii vracia do života. 

Odrezaná od života

Ona patrila k tým „šťastnejším“, možno aj preto, že bola veľmi mladá. Veď mala len dvadsaťosem rokov, keď ju postihla cievna mozgová príhoda. Udrela náhle, bez varovných signálov. Bratislavčanka Alžbeta Husarovič práve čakala svoje prvé dieťa. „Bola som v desiatom týždni tehotenstva, keď ma náhle prepadla veľká slabosť a únava. Pracovala som ako advokátska koncipientka a keďže som tie pocity spájala s tehotenstvom, nebrala som to až tak vážne. Lenže zrazu som nedokázala nič. Ani vstať zo stoličky, ani pohnúť myšou na počítači.“ Jediné, čo zvládla, bolo vziať do  ruky telefón a zavolať manželovi. No nedokázala zo seba dostať ani slovo, nezvládla mu povedať, čo sa deje, len habkala do mobilu. Našťastie,  jej muž pochopil, že niečo nie je v poriadku, a okamžite za ňou vyrazil. Alžbetka skončila na centrálnom príjme v nemocnici na Kramároch , kde jej povedali že išlo o cukrovku.

„Lenže moja svokra je lekárka a nezdalo sa jej to. Všetkých presviedčala, že ide o cievnu mozgovú príhodu. A mala pravdu.“ Táto situácia vzniká vo chvíli, keď praskne cieva v mozgu a spôsobí vnútorné krvácanie, ktoré môže potvrdiť magnetická rezonancia mozgu. „Preto je dôležité včas rozoznať klinické príznaky, mne to doslova zachránilo život.“ Medzi najtypickejšie príznaky patrí náhle oslabenie polovice tela, prudká bolesť hlavy, porucha reči, neschopnosť vyjadriť sa či artikulovať, náhla porucha zraku, dvojité videnie, pocit závratu, ba až úplne zatmenie pred očami. Aj preto je najdôležitejšie okamžite zavolať prvú pomoc. Tu totiž ide doslova o sekundy.

Trvalo mi tri roky, kým som sa z toho dostala

Od momentu, keď sa Alžbeta ocitla v nemocnici, si toho veľa nepamätá. Všetko totiž z hlavy vytesnila. A jej príbeh so šťastným koncom je o to neuveriteľnejší, že pri takejto diagnóze až 70 percent pacientov zomiera alebo končí s trvalým postihnutím a často sú odkázaní na pomoc okolia. „V nemocnici som strávila tri týždne, no mne sa to zdalo ako celá večnosť. Asi týždeň som ležala na JIS-ke, kde som dostávala infúzie, každý deň som trénovala s logopedičkou, poctivo som rehabilitovala a cvičila s fyzioterapeutmi,“ spomína mladá žena, pre ktorú bola hnacím motorom najmä dcérka. Tá sa jej mala narodiť o niekoľko mesiacov. A čo bolo pre ňu najhoršie? Vraj bezmocnosť a to, že hoci všetkému rozumela, nevedela zrazu rozprávať.

„Pamätám si, ako sme s logopedičkou robili jedno cvičenie, kde som mala na obrázku ceruzku, loptu, a jablko. Povedala mi, ukáž loptu, a ja som suverénne ukázala ceruzku. Bola som si tým úplne istá a vlastne som sa musela všetko učiť od začiatku.“ Všetko,  to znamená rozprávanie, pohyby aj obyčajnú chôdzu. A tak mladú pacientku čakala intenzívna fyzioterapia, klinická logopédia, podporná liečba elektroterapiou, masáže, hydroterapia či pobyt v hyperbarickej komore, pretože to môže pomôcť človeku s podobným postihnutím  vrátiť sa do normálneho života. Ak vôbec. „Trvalo mi tri roky, kým som sa z toho celého dostala. Lenže potom som otehotnela znovu, a keď som bola v desiatom týždni, pri šoférovaní v aute sa mi zatmelo pred očami. No to už som vedela, koľká bije, takže som rovno išla na centrálny príjem,“ spomína mladá blondínka, ktorá prekonala tranzitórny ischemický atak, čiže TIA. V preklade to znamená ľahká forma mozgovej príhody, ktorá odznie tak rýchlo, ako prišla. Spôsobuje ju krvná zrazenina alebo zúženie cievy, ktorá ostane zablokovaná a znemožní prísun krvi do mozgu.

Občianske združenie je jej tretím dieťaťom

Aj preto dnes už šťastná a „zdravá“ mama dvoch detí stojí na čele občianskeho združenia Porážka.sk, ktoré sa venuje najmä prevencii pomoci ľuďom, ktorí po tomto ochorení  potrebujú pomoc. Rehabilitačnú, logopedickú, psychologickú aj sociálnu starostlivosť. „Vrátiť sa do normálneho života po takejto skúsenosti je veľmi ťažké. Aj ja som sa zo začiatku hanbila, lebo na mne bolo vidieť, že nie som celkom zdravá. Ale potom som si povedala, že robím pokroky, že si to určite všíma aj okolie a ak som to zvládla ja, prečo by to nrezvládli aj ostatní?“ vysvetľuje Alžbeta, ktorá dokonca začala organizovať podujatie Beh neporazených a má kopu ďalších plánov, ako upozorniť na túto vážnu diagnózu.

„Všetci bojujeme a je dôležité, v akom veku cievnu mozgovú príhodu človek dostane. Čím je mozog starší, tým menej vydrží, ale strašidelné je, že tento problém sa čoraz častejšie týka mladých ľudí. Dvadsiatnikov aj tridsiatnikov. Preto by sa o ňom malo viac hovoriť.“ A ako sa dá predchádzať strašidelnej diagnóze, ktorá dovtedy zdravú Alžbetu mohla zabiť alebo pripútať na posteľ? Základom je prevencia. Čo znamená sledovať krvný tlak, mať pod kontrolou cukrovku, svoju váhu, nefajčiť a nepiť, vyhýbať sa stresu a dopriať si viac relaxu. Vlastne by sa to dalo zhrnúť do slov zdravý životný štýl, ktorý je najlepším liekom aj na tento problém. A ešte čosi. Podľa výskumov pesimistov postihne mozgová príhoda trikrát častejšie ako ľudí, ktorí prežívajú pozitívne emócie a berú život s ľahkosťou. Takže už viete, čo máte robiť, však? Viac sa usmievať.

Včasná liečba je kľúčová

Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva nedokrvením alebo krvácaním do mozgu. Hoci postihuje väčšinou starších ľudí, ktorí už majú iné chronické ochorenie, týka sa aj mladých. V minulom roku utrpelo mozgovú mŕtvicu tristo ľudí vo veku 20 až 44 rokov. „V súčasnosti existujú dve možnosti liečby. Okrem trombolytickej, ktorá spočíva v rozpustení krvnej zrazeniny preparátom (podávanej vnútrožilovo), môže ísť aj o špecifický výkon, a to mechanické odstránenie zrazeniny. Časový limit na podanie akútnej liečby je štyri a pol hodiny a mechanické odstránenie zrazeniny sa dá urobiť do ôsmich hodín od prvých prejavov cievnej príhody,“ uvádza Národné centrum zdravotníckych organizácií, ktorý spravuje register cievnych mozgových príhod.