V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Keď som Evku pred pár rokmi spoznala, na prvý pohľad bola ako ostatné ženy. Príjemná, veselá, pila víno, usmievala sa na svojho muža a&nbsp;že je mladou mamičkou autistickej dcéry, som sa dozvedela až oveľa neskôr. V ten večer, keď sme sa stretli, bol jeden z&nbsp;mála, keď sa jej aj s&nbsp;manželom podarilo vyraziť niekam von bez detí. O&nbsp;chorobe svojej dcéry nerozprávala. Nie preto, že by to skrývala. Skôr sa snažila aspoň na chvíľu žiť ako jej rovesníčky. Baviť sa o bežných veciach ako nové topánky, koncerty či divadelné predstavenia, ktoré sme videli. Lebo jej osud dal do života iné karty a rieši problémy, ktoré si bežné mamy ani nevedia predstaviť.

Do tridsiatky stihla rodáčka z&nbsp;Martina vyštudovať právnickú fakultu, rozbehnúť sľubnú kariéru a spoznala aj budúceho manžela Michala, s&nbsp;ktorým žijú v&nbsp;Bratislave. Po svadbe sa im narodila krásna zdravá dcéra Eli a&nbsp;po čase ďalší malý poklad Paulínka, ktorú volajú Poli. V&nbsp;tomto momente je ešte stále v&nbsp;Evinej rodine všetko dokonalé a v&nbsp;najlepšom poriadku. Veď nik zatiaľ netuší, že malá Poli až tak celkom zdravým dievčatkom nie je. A nikdy nebude. Autizmus totiž u&nbsp;takého malého dieťaťa, ako je novorodenec, nikto nezistí. Ani lekár, ani najlepší odborník, ani vlastná mama, ktorá s&nbsp;ním trávi 24 hodín denne. „Na autizmus neexistuje bežný test, ktorý by nám vedel z&nbsp;krvi, zo sona alebo z moču povedať, že niečo je inak. Diagnóza sa určuje na základe pozorovania správania a&nbsp;prejavov dieťaťa. A pri autistických deťoch vidieť, že v mnohom zaostávajú.“

Odkedy jej dcére zistili túto chorobu, Eva si o nej zistila a naštudovala všetko. Nikdy sa pred ostatnými nesnažila tajiť, že jej dieťa je iné. Tak, ako to prizná iným mamičkám na ihrisku, ktorých deti sa chcú s&nbsp;jej Poli hrať, nemá problém hovoriť o tom verejne. „Kedysi sa mi tie slová ani nedali vysloviť, dnes ich viem povedať priam s&nbsp;roztopašnou zvedavosťou, ako druhá strana zareaguje. Rokmi som sa naučila o&nbsp;autizme hovoriť a&nbsp;cítim potrebu šíriť osvetu,“ vraví mladá mamička, ktorá píše dokonca <a href="https://www.spoluaut.com/" target="_blank" rel="noopener">blog</a> . Na ňom sa venuje tejto téme do hĺbky a snaží sa, aby ju chápala aj verejnosť.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.

Ako a&nbsp;kedy teda zistili, že s&nbsp;Poli nebude všetko úplne v&nbsp;poriadku? „Ona bola vždy iná. Dobručká, pohodová, vysmiata, úplne dokonalé bábo. Doktorka vravela, že je dieťa ako z&nbsp;knihy. Lenže takej autistickej, to by som dnes dodala. Až po jej druhých narodeninách sme to začali vedome riešiť a&nbsp;na mnohé drobné detaily nás upozornili až odborníci,“ spomína Evka. Vo veku, keď už jej staršia sestra opakovala po rodičoch základné slová, Poli nevedela vysloviť ani mama, tata. „Mali sme s&nbsp;čím porovnávať, takže nás to znepokojovalo. Na prvé slová sme čakali ako na spasenie. Ale ona si stále len popod nos mlela svoje, nik jej nerozumel a ani sa netvárila, že by tie slová hovorila nám. Tak sme sa po linke logopéd – psychológ – diagnostické centrum dostali po vyše roku ku konečnej diagnóze, ktorá znela detský autizmus,“ spomína bývalá právnička, ktorá tuší, že k pôvodnej práci sa už nevráti.

S diagnózou, ktorou jej dcéra trpí, by to jednoducho nešlo. Tak sa aspoň naplno venuje téme, ktorou posledné roky žije. Založila občianske združenie Spolu AUT a&nbsp;snaží sa pomáhať ľuďom v&nbsp;podobnej situácii.

Osemročná Poli má namiesto uspávania bábik a&nbsp;pečenia neviditeľných koláčov celkom iné hry. Jej najväčšou zábavou je prenášať, ukladať, triediť veci a skúmať všetko do najmenších detailov. Časť dňa trávi v špeciálnej škôlke pre deti s&nbsp;autizmom, zvyšok doma s&nbsp;mamou, ktorá sa jej naplno venuje. „Oslavy, trampolíny, hojdačky, balóny a&nbsp;matkine náhrdelníky, to je niečo pre ňu. A miluje aj vodu a zvieratá. Zastane pri každom chrobákovi a&nbsp;kaluži vody. Rada maškrtí a&nbsp;zbožňuje prítomnosť iných detí. Hoci sa s&nbsp;nimi nevie poriadne zahrať a&nbsp;väčšinou ich len pozoruje alebo napodobňuje. Napriek všeobecnému vnímaniu autizmu je to radostné a&nbsp;zvedavé dieťa,“ usmieva sa Evka, keď rozpráva o&nbsp;tom, čo jej dcéru baví. Hoci nevie komunikovať tak ako bežné deti a dosť sa od nich líši, vidieť na nej, že s ňou mama pracuje a venuje jej všetok čas. Robí totiž pokroky.

„Ak by mi bol niekto kedysi povedal, že Poli bude v&nbsp;samoobslužných činnostiach takmer samostatná, že bude rada cestovať, chodiť po horách, že bude veľmi praktická v&nbsp;kuchyni alebo bude vášnivo kresliť, asi by som mu neverila,“ teší sa aj z toho najmenšieho úspechu svojej dcéry. Zásadnou vecou bolo, keď v&nbsp;rodine začali používať vizualizačné pomôcky. Plány, kartičky, fotky, to všetko sa stalo súčasťou ich bežných dní a&nbsp;uľahčilo tak život nielen Poli, ale aj jej rodičom. „Začala sa rýchlejšie učiť rozprávať nové slová, lebo konečne videla, čo dané slovo predstavuje. Predtým nerozumela vete, že sa ide na ihrisko. Bránila sa a&nbsp;plakala. Jednoduchou kartičkou s&nbsp;fotkou ihriska pochopila, čo sme sa jej márne snažili vysvetliť slovami. A&nbsp;zrazu spolupracovala.“ Aj&nbsp;to je jedna z užitočných rád, na ktoré nedá ako mama dopustiť.

Ďalšou radou, ktorá rodičom môže veľmi pomôcť, je návšteva psychológa. Predsa len, je to situácia, ktorá s&nbsp;človekom zamáva a aj Eva priznáva, že využila takúto pomoc. „Ak práve nie si majstrom meditácie, guru sebaovládania a&nbsp;expert na životný nadhľad, pomoc odborníka je základ. Poznám veľa rodičov, ktorí tvrdia, ako autizmus u&nbsp; svojho dieťaťa prijali. Ale nakopené ťažké dni či hocijaký problém ich úplne zloží a potom zase začínajú odznova. Aj preto sa veľa partnerstiev rozpadne. Sú to tak veľmi smutné a náročné okamihy rodičovstva, že pomoc odborníka by mala byť samozrejmá." Našťastie, jej vzťah s manželom Michalom je aj vďaka psychologickej pomoci harmonický. Navzájom sa podporujú a ich vzťah to ešte väčšmi posilnilo a utužilo. Snažia sa žiť tak normálne, ako sa len dá, a dopriať aj jeden druhému oddych od detí aj bežného kolotoča. „Málokedy sa nám podarí vyraziť niekam spoločne, ale vždy sú to chvíle, ktoré si maximálne užívame a vieme, ako veľmi ich potrebujeme my aj naša rodina. Ťažkých momentov je habadej, o tie radostnejšie sa niekedy musíme cielene usilovať.“

Petričkovci sú naozaj trochu iná rodina. Predsa len, okrem Paulínky vychovávajú jej staršiu zdravú sestru Eli. Väčšina aktivít a&nbsp;denných rituálov sa síce prispôsobuje Poli, no tá vidí vzor v staršej sestre, a tak si cibrí fungovanie v&nbsp;bežnom svete. Sestry vraj spolu vychádzajú nadštandardne. „U&nbsp;nás nehrozia hádky, hašterenie alebo bitky. Bohužiaľ, ani spiklenecké reči a&nbsp;sesterské rozhovory v&nbsp;detskej izbe do noci. To mi je, samozrejme, ľúto, ale rozumejú si, aj keď Poli vníma svet inak a nedokáže komunikovať ako zdravé deti,“ priznáva dvojnásobná mama, ktorá sa snaží medzi dcérami robiť rozdiely len do tej miery, do akej je to nevyhnutné. Deväťročná Eli už vie, čo je to autizmus. Chápe, že jej sestra je trochu odlišná a&nbsp;rovnako ako jej mama, ani ona nemá problém o&nbsp;tom hovoriť nahlas. Na ihrisku sa sestry vždy zastane a rodičom s ňou pomáha. A&nbsp;čo téma prípadného ďalšieho dieťaťa? Je v&nbsp;tejto rodine vôbec priestor na podobné myšlienky? „Kedysi sme chceli tri deti, ale už dávno sme to v&nbsp;sebe uzavreli. Pokúšať osud či skôr&nbsp;genetiku sa nám nechce. Máme to pol na pol, bežné dieťa a&nbsp;špeciálne dieťa a&nbsp;sme radi, že to ako-tak zvládame. A&nbsp;hoci ja by som to možno za seba ešte riskla, voči staršej dcére sa mi to nezdá fér. Lebo či chce, alebo nie, ona bude za sestru celý život zodpovedná,“ zamyslí sa Eva Petričková, ktorá až vďaka diagnóze svojej Poli zistila, o čom je autizmus. Až postupne pochopila, že byť mamou takéhoto dieťaťa je práca na plný úväzok aj životné poslanie.

Eva sa musela zmieriť s tým, že jej dcéra je iná ako ostatní. Ako odhalíte autizmus u detí?

Autor článku

Anna Onderková

Výber pre vás

Eva sa musela zmieriť s tým, že jej dcéra je iná ako ostatní. Ako odhalíte autizmus u detí?

Autor článku

Anna Onderková

Súvisiace články

Najlepší strážcovia imunity: Čo vaše telo ochráni pred vírusmi, kašľom aj nádchou?

Tampón ako zabijak: Čítali ste si niekedy priložený leták o vedľajších účinkoch?

Kombinácia jogy a bojového umenia vás nadopuje energiou! Počuli ste už o Qigong?

Dodá energiu, optimizmus a kilá rozpúšťa jedna radosť: Ajurvéda, vy ju ešte nepoznáte?

Slávne spevácke hviezdy, ktoré sa priznali k depresiám. Ako s chorobou zatočili?

Výber pre vás