Broňa Duhanová

V posledných novembrových voľbách v USA kandidoval rekordný počet žien a väčšina z nich vyhrala. V 116. americkom Kongrese sedí doteraz najviac poslankýň a zároveň je to najmladší a rasovo a etnicky najpestrejší Kongres v celej svojej 230-ročnej histórii. Väčšinu novozvolených Američaniek motivoval výsledok volieb v roku 2016. Podstatnejšie než motivácia však je, kto tieto ženy sú a koho reprezentujú. Americká politika je tradične „panské huncútstvo“. Vstupujú do nej len zámožní a vplyvní, ktorí majú správne konexie a extra milióny na tím analytikov, stratégov a poradcov. Učiteľkám, zdravotným sestrám, sociálnym pracovníčkam či servírke, ktoré sa objavili na kandidátkach, preto nikto nedával šancu. Americkí voliči však prekvapili podobne ako tí naši v prípade voľby Zuzany Čaputovej za historicky prvú slovenskú prezidentku.

„Tú vašu komunistickú, indiánsku kickboxerskú lesbu nebude nikto voliť!“

Napísal cez Facebook člen volebnej komisie za Republikánsku stranu Michael Kalny predsedníčke miestneho Zväzu demokratických žien. Dopadlo to inak. Sharice Davids pochádza z kmeňa Ho-Chunk. Vychovala ju slobodná matka, príslušníčka americkej armády. Sharice bola od detstva talentovaná študentka a skončila právo na prestížnej Cornellovej univerzite. Nešlo jej to však iba v škole. Súťažne sa venovala zmiešaným bojovým umeniam, od roku 2013 dokonca profesionálne. V novembrových voľbách kandidovala za Demokratickú stranu a vo svojom volebnom dištrikte nečakane porazila favorita republikána Kevina Yodera. Spolu s ďalšou novozvolenou kongresmankou Deb Haalandovou sa stali prvými pôvodnými obyvateľkami – Indiánkami – v Snemovni reprezentantov, čo je dolná komora amerického parlamentu. Sharice je zároveň prvou otvorene gay poslankyňou z konzervatívneho Kansasu. V rozhovore pre denník New York Times začiatkom roku 2017 predpovedala: „Tento rok zvolíme viac žien, zvolíme viac ľudí, ktorí sú LGBT, a zvolíme viac ľudí, ktorí nie sú belosi. Tieto parlamentné voľby sú naša príležitosť demonštrovať, kto sme ako krajina.“ Nemýlila sa. Kufre si nakoniec balil Miško Kalny. Na nátlak nahnevanej verejnosti a vedenia jeho strany musel za svoje facebookové predvolebné prognózy odstúpiť z funkcie.

Pokračovanie na ďalšej strane.

„Keď som ako dvanásťročná prišla do USA, po anglicky som vedela iba Hello a Shut up (Drž hubu). Myslím, že posúvam hranice toho, čo je politicky možné.“

Ilhan sa narodila v somálskom hlavnom meste Mogadišo. Je najmladšou zo siedmich súrodencov. Mama zomrela v útlom detstve a deti vychovával sám jej otec, učiteľ, s pomocou starého otca. Po vypuknutí občianskej vojny v Somálsku rodina utiekla do susednej Kene a nasledujúce štyri roky strávili v utečeneckom tábore. V roku 1995 dostali azyl v Spojených štátoch. Ilhan získala americké občianstvo v roku 2000. Otec a starý otec deťom od príchodu do USA prízvukovali dôležitosť demokracie. Svoju profesionálnu kariéru síce začala ako výživová poradkyňa, no pomerne rýchlo sa dostala do mestskej rady mesta Minneapolis. V roku 2016 vyhrala voľby do parlamentu štátu Minnesota. V roku 2017 magazín Times nominoval Ilhan Omarovú medzi „ženy meniace svet“ a o rok bola na titulnej strane septembrového čísla. Vo februári 2018 o nej písal americký Vogue a nafotila ju slávna Annie Leibovitz. V júni 2018 Ilhan ohlásila kandidatúru do Kongresu. Svoju kampaň postavila na sociálnych programoch – zvýšení minimálnej mzdy na 15 dolárov na hodinu, zavedení verejného zdravotného poistenia pre všetkých občanov a bezplatnom univerzálnom vzdelávaní. Zvíťazila so ziskom 78 percent hlasov, čo je najvyššie víťazstvo ženskej kandidátky v americkej histórii. Ilhan je zároveň prvým členom Kongresu, ktorý do USA prišiel ako utečenec. Keďže vždy nosí moslimský turban alebo šatku, americký Kongres zvažuje zrušenie zákazu nosenia pokrývok hlavy v poslaneckých snemovniach, čo prekvapivo podporuje aj Ivanka Trump. Krátko po volebnom víťazstve Ilhan tvítovala: „V časoch, keď v našej krajine znovu bujnie rasizmus, sexizmus, antisemitizmus a islamofóbia, musíme spojiť sily proti tým, ktorí nás chcú ovládať strachom.“

„Vau, vau. Bez peňazí, bez konexií, bez volebného štábu. Vraveli mi, že nemám šancu, že na to nemám. Dokázali sme, že sa mýlili.“ Jahana Haynes sa narodila slobodnej mamičke závislej od alkoholu a drog, vychovala ju babka. Vyrastala v „projektoch“, čo sú sociálne byty pre najchudobnejších, a vo štvrti, ktorá zápasí s vysokou kriminalitou a deti v nich vyrastajúce obyčajne neskončia ani strednú školu. Hoci aj Jahana prvýkrát otehotnela ako násťročná, skončila pedagogickú fakultu, neskôr doktorandské štúdium a začala učiť na škole pre talentované a nadané deti. V roku 2015 sa stala americkou učiteľkou roku a cenu si prevzala priamo z rúk vtedajšieho prezidenta Baracka Obamu. Keby v roku 2016 nebol vyhral prezidentské voľby Donald Trump, zrejme by dodnes hosťovala v popoludňajších talkshow pre ženy. Inšpiráciou na kandidatúru bolo vymenovanie miliardárky Betsy DeVos za ministerku školstva, hoci proti nej štrajkovali učitelia z celej krajiny. Kampaň postavila na komplikovanom detstve a sľubovala reguláciu predaja zbraní súkromným osobám. „Viem, aké je zaspávať pri zvukoch streľby. A viem, aké to je ráno sa zobudiť a nájsť na chodbe bytovky mŕtvolu.“ Sympatické je, že jej kampaň zarezonovala medzi voličmi v štáte Connecticut, kde Afroameričania reprezentujú len 10 percent obyvateľstva.

Sme jednoducho obyčajní, normálni ľudia, ako hocikto iný, ktorí chcú rešpekt a práva ako hocikto iný. Prečo hovorím v prvej osobe? Aj ja som LGBT, som bisexuálna. Takto podľa magazínu Elle znel prvý prejav Kyrsten Sinemovej. O trinásť rokov neskôr sa stala prvou senátorkou zo štátu Arizona a zároveň prvým otvoreným bisexuálom v hornej komore amerického parlamentu. Predvolebný súboj o senátorské kreslo za štát Arizona bol rozhodne jeden z najnapínavejších. Nielen preto, že bol mimoriadne tesný a výsledky boli známe až viac ako týždeň po voľbách. V štáte, ktorý do Senátu ešte nikdy neposlal ženu, stáli proti sebe dve ženy. Republikánka Martha McSally, plukovníčka vojenského letectva, je prvou Američankou, ktorá pilotovala lietadlo v rámci aktívnych bojových operácií. Kyrsten Sinema, sociálna pracovníčka a dnes demokratka, sa netají, že ako dieťa žila tri roky na opustenej benzínovej pumpe, po tom, čo jej nevlastný otec prišiel o prácu a rodina si nemohla dovoliť hypotekárne splátky. Z nemilosrdnej predvolebnej kampane nakoniec vyšla víťazne Kyrsten. Dôvod na oslavu nielen pre americkú LGBT komunitu, ale aj všetky fashionistky. Kyrsten sa otvorene priznáva nielen k bisexualite, ale aj k tomu, že má topánkový fetiš. Vlastní viac ako sto párov. Hoci od žien vo verejných funkciách sa v Amerike očakáva, že sa budú obliekať ako sivé myšky, ona zásadne nosí nápadné vzory a ešte výraznejšie farby.

„Čo je toto? Korporačný lobistický projekt alebo parlament?“

Pred rokom mladučkú Newyorčanku s portorickou krvou ešte nikto nepoznal. Študentka medzinárodných vzťahov mixovala drinky v manhattanskom bare. Dnes neprejde deň, aby nebola v správach. Nielen preto, že by jej právom patril titul Miss Kongres, keby takú súťaž vyhlásili. Alexandria si nedáva servítku pred ústa a spomedzi novozvolenej ružovej vlny sa vraj washingtonský establishment (rozumej bieli, bohatí, starší muži, skorumpovaní ako Berlusconi) bojí najviac práve jej. Alexandria v Kongrese reprezentuje takzvaných demokratických socialistov, medzi mileniálmi žiadanou komoditou. Šampiónka zvyšovania minimálnej mzdy, štátnych univerzít zdarma, bezodkladného riešenia klimatických zmien si rýchlo získala mladých Američanov, ktorí sú zaťažení astronomickými študentskými pôžičkami, absurdnými cenami prenájmov a realít aj zdravotných poistiek. Práve táto demografická skupina spolu s imigrantmi z newyorského Bronxu a Queensu ju katapultovala k šokujúcemu víťazstvu v primárnych voľbách Demokratickej strany. Mladá barmanka v nich porazila veterána Josepha Crowleyho, predsedu Demokratického poslaneckého klubu. Joe mal na svoju kampaň k dispozícií 3,4 milióna dolárov. Alexandria necelých dvestotisíc, ktoré vyzbierala ako príspevky od obyčajných občanov. Joe sa chystal na svoje jedenáste volebné obdobie a Alexandriu považoval za takú bezvýznamnú súperku, že sa ani neunúval zúčastňovať sa na predvolebných debatách. Už to zrejme oľutoval.

Alexandria sa po víťazstve v primárkach bleskovo stala takou celebritou, že Republikánska strana sa už ani nenamáhala postaviť proti nej v generálnych voľbách protikandidáta. Alexandria sa tak stala najmladšou poslankyňou v americkom Kongrese, lebo má len dvadsaťosem rokov. Kritikov, ktorí sa pýtajú, kde chce na ambiciózne projekty ako verejné zdravotné poistenie a bezplatné univerzitné vzdelávanie vziať financie, odpisuje: „Keď korporácie začnú konečne platiť dane namiesto daňových úľav, ktoré im sústavne dávame, a milionári prestanú skrývať peniaze v daňových rajoch, keď americký finančník Warren Buffett začne platiť rovnaké dane ako jeho sekretárka, čiže 15 percent, hneď máme v rozpočte dva trilióny ročne,“ povedala v televíznej šou. Väčšina Američanov vrátane tých, ktorí socializmu veľmi „nefandia“, drží Alexandrii palce. Vraj predstavuje čerstvý vietor a zatuchnutý Kongres už dávno potreboval prevetrať. Takéto šikovné baby, ktoré „majú gule“ a chuť niečo zmeniť, by sa určite ujali aj v našom slovenskom parlamente. Nové tváre sa tam budú voliť v roku 2020, takže ešte stále máte čas, čo vy na to?

Baby s guľami: Inšpirujte sa príbehmi ambicióznych žien, ktoré sa snažia zmeniť svet k lepšiemu

Výber pre vás

Baby s guľami: Inšpirujte sa príbehmi ambicióznych žien, ktoré sa snažia zmeniť svet k lepšiemu

Súvisiace články

Nech žijú seriály! Prinášame vám 6 tipov, od ktorých sa nebudete vedieť odtrhnúť!

Chlapi to vedia lepšie. Čo? Budovať si kariéru: Tieto triky by sme sa od nich mali naučiť

Chcete vedieť ako to naozaj funguje? TOTO je zvrátený svet boháčov!

Cvičím, no aj tak nechudnem: Ako je to možné? Tak, že niekde robíte chybu

Náramková story: Slovenka Vanda začala vyrábať doplnok s príbehom, ktorý si všetci zamilovali!

Výber pre vás