Takto vyzerá raj: Krásy Francúzskej Polynézie očami Anky Táslerovej

Kto sa už raz rozhodne obletieť polovicu zemegule a vyraziť do tohto raja na zemi, nebude ľutovať. Nájde tu totiž skutočný raj, ktorý leží uprostred Tichého oceána, asi osem hodín letu z Los Angeles. Božský pokoj, tí najmilší domorodci, ktorí vás už z diaľky zdravia iaorana bez toho, aby sa z vás pokúšali vymámiť peniaze, 118 ostrovov a ďalšie stovky malých neobývaných ostrovčekov motu, to je Francúzska Polynézia.

„Honeymooneri“ síce najčastejšie skončia na ostrove Bora Bora či na Tahiti, ale bolo by škoda skončiť niekde v päťhviezdičkovom hoteli a zostať ležať na pláži, keď sa tu dá vidieť oveľa viac. My s manželom sme vyrazili na vlastnú päsť a trošku nás prekvapilo, že s angličtinou tu až tak nepochodíte. Väčšina obyvateľov okrem domorodého jazyka hovorí iba po francúzsky, ktorá je tu oficiálnym úradným jazykom.

Vo Francúzskej Polynézii žije asi tristotisíc obyvateľov a minimálne polovica sa usadila v Papeete, ktoré je hlavným mestom a leží na ostrove Tahiti. Tu sa nachádza jediné medzinárodné letisko, takže Papeete je doslova vstupná brána krajiny. Cez deň si tu môžete vychutnávať nádherné pláže s čiernym pieskom a kúpanie v príjemne teplom oceáne, no na večeru nechoďte do reštaurácie, ale skúste navštíviť roulottes.

Sú to mobilné vany, ktoré sa podvečer začnú objavovať na parkoviskách pri plážach a priamo z nich vám za pár drobných naservírujú skvelé grilované mäso a ryby, ale aj palacinky či cestoviny. Stretnete mnoho miestnych obyvateľov, pre ktorých je posedenie pri roulettes každodenný rituál. K večeri si nezabudnite dať tunajšie tradičné pivo hinano.

Jeho logo, teda sediaca dievčina s kvetmi vo vlasoch, je hádam najznámejším „brandom“ v krajine a tento obrázok nájdete na tričkách, magnetkách aj osuškách. Môžete mi veriť, že bez takého suveníru sa nemôžete vrátiť. A keď už človek meria takú diaľku, oplatí sa neostať len na Tahiti, ale presunúť sa aj na ďalšie ostrovy.

Stačilo pár dní na Bora Bora a pochopila som, že ak sa turista ubytuje v niektorom z rezortov, ktoré sa poväčšine nachádzajú na okolitých motu okolo hlavného ostrova, nemá ani najmenší dôvod vkročiť na pevninu. S najväčšou pravdepodobnosťou bude mať tie najlepšie reštaurácie, štýlové bary a pláž rovno pod nosom. Ani keby si v bedekri prečítal o Matira Beach na južnom cípe Bora Bora, ktorú vyhlasujú za jednu z najkrajších verejných pláží sveta.

Na mňa pôsobila celkom obyčajne, oveľa krajšie nájdete kdekoľvek v Karibiku, ba aj v mnohých európskych prímorských krajinách. A nech vás neprekvapí, ak cestou z pláže k najbližšiemu hotelu natrafíte na potulujúce sa psy, či dokonca divé prasa. Alebo to len my sme mali také šťastie?

Komu dobrodružná nátura nedovolí celé dni lenivo polihovať na pláži s dokonalo jemným pieskom a ešte dokonalejším výhľadom na horu Otemanu či na prekrásne vodné bungalovy so vstupom priamo do mora (áno, aj naživo vyzerá Bora Bora presne ako na fotkách z katalógov), môže navštíviť miestne lagunárium. Ak vám však nerobí dobre pohľad na žraloky, raje či korytnačky v zajatí, nie je nič výnimočné tieto tvory zbadať aj na otvorenom mori. A to už je teda iný adrenalín.

Alebo sa môžete ísť poprechádzať po prístavnom mestečku Vaitape. Neoplatí sa však spoliehať na taxikárov. Keď vás niekam odvezú, vzápätí sa opýtajú, či vás majú aj vyzdvihnúť, a vy nadšene súhlasíte. Potom sa však stane, že čakáte v dohodnutom čase na dohodnutom mieste, vonku sa začína stmievať, turisti sa rozchádzajú do svojich hotelov, posledná výletná loď odpláva a sľúbený taxikár nikde.

Aj nám sa to stalo. Na ulici bolo vidieť už len miestnych, a tak nám nezostalo iné, len požiadať ich, aby nás odviezli na druhú stranu ostrova, odkiaľ premáva loď k motu, na ktorom bol náš hotel. Keďže väčšina z nich nehovorila po anglicky a my sme po francúzsky vedeli iba bonjour, nebola to ľahká úloha.

Našťastie, natrafili sme tu na Francúzku, ktorá na Bora Bora Bora žije už vyše 10 rokov. Presťahovala sa sem s manželom, ktorý je šéfkuchár vo Four Seasons a jej syn chodí na univerzitu v Papeete. A vraj je omnoho šťastnejšia, že vychovávala svoje dieťa tu a nie v Paríži. Nikdy sa nebála pustiť ho von ani v noci. Na ostrove nie je takmer žiadna kriminalita a ak tu zasahuje polícia, tak jedine pre krčmové potýčky. Trajekt sme stihli.

Je civilizáciou nepoškvrnený, nie je na ňom dokonca ani letisko, takže sa sem dostanete jedine loďou. Z neďalekého ostrova Raiatea sem cesta na miestnom boat taxi trvá asi pol hodiny. Na konci dlhého súkromného móla nás už pri príchode čakal excentrický, no nesmierne milý Talian Roberto. Ten si tu pred rokom kúpil pozemok aj s domom a v záhrade postavil zopár bungalovov, kde ubytováva turistov. Podobných možností na prespanie spočítate na prstoch dvoch rúk, pretože turizmus je tu zatiaľ, našťastie, len v plienkach.

Samozrejme, dá sa ubytovať aj v jedinom luxusnom rezorte na neďalekom motu, kde noc stojí približne 800 eur, no my sme sa rozhodli pre omnoho autentickejšiu atmosféru hlavného ostrova Taha’a. Možno aj vy snívate o mieste, ktoré by ste nazvali rajom na zemi a možno ste ho už aj našli. Ja som ten svoj objavila práve tam. A z Robertovej lámavej angličtiny zisťujem, že nie som sama. Herec Orlando Bloom vraj rád kotví jachtu pri pobreží Taha’a a do miestneho malého obchodíka si zavše zájde nakúpiť potraviny. A nedávno tu videli dokonca samotnú Madonnu.
Raňajky sme si vychutnávali na terase Robertovho domu na kopci s výhľadom na Bora Bora. Tento vitálny šesťdesiatnik sa z rodného Talianska presťahoval do Francúzska, kde vybudoval po celej krajine sieť kaderníctiev. Bol síce úspešný, no večne zaneprázdnený, a tak hľadal pokoj a pohodu. A to všetko našiel práve na Taha’a.

A mne, milovníčke slnka, dokonca vôbec neprekážalo, že sa občas ponad ostrov prehnala búrka, ktorá schladila rozhorúčené ovzdušie. V období dažďov, ktoré tu trvá od novembra do apríla, sú vraj tieto zmeny počasia z minúty na minútu úplne normálne.

Nie je náhoda, že Taha’a prezývajú ostrov vanilky. Jej vôňa sa rozlieha ovzduším a miestni obyvatelia jej vypestujú až 25 ton ročne. A ak máte po svojom boku niekoho takého, ako bol náš Roberto, dostanete sa aj na vanilkovú farmu. Alebo na ďalšie miesto, ukrývajúce vývozné bohatstvo krajiny – perly. Bicyklami sme sa previezli k perlovej farme, kde nám vysvetlili, ako perly v ustriciach rastú a kdesi v diaľke sme videli aj miesto, kde sú hlboko pod hladinou mora umiestnené koše s perlorodkami.

Len pár ľudí pozná presné súradnice tohto tajného miesta v lagúne, kde sa rodí čierny poklad. Áno, čierny. Polynézske perly sú totiž tmavé, veľmi ojedinelé a vzácne. Priamo na farme si ich môžete aj kúpiť a nezabudnite vyjednávať. Ak budete dostatočne vytrvalí, za náhrdelník, prívesok či náušnice ušetríte aj polovicu pôvodnej ceny.

Na ostrove nenájdete reštaurácie ako u nás v Európe. Ak chcete prísť na obed napríklad k starej miestnej kuchárke Louis, ráno jej musíte zatelefonovať a ohlásiť sa. A ona ju otvorí často iba kvôli vám a jedlo pripraví podľa toho, čo v daný deň jej manžel ulovil. A to sa jej skromná, no príjemná reštaurácia Chez Louis spomína dokonca v cestovateľských bedekroch.

Pár večerov v týždni zase Franck otvára svoju pizzeriu, kde nie je o domorodcov bažiacich po chutnom kúsku pizze či hranolčekoch núdza. Pre Robertových hostí však občas pripravuje gastronomickú večeru ako z pravej francúzskej nóbl reštaurácie. Franck bol pred pár rokmi šéfkuchárom v rezorte na Bora Bora a musím uznať, že lepší dezert ako jeho čokoládový koláčik som veru nejedla.

Nie, nejde o jedlo, ale o šnorchlovanie. Prekrásny koralový útes nás prekvapil priamo na konci Robertovho móla. A keď som si myslela, že nič krajšie už pod vodnou hladinou vidieť nemôžem, vzal nás miestny chlapec Tevva loďou k motu vzdialenému asi päť minút. Výlet do tejto koralovej záhrady nemôžete vynechať. Spočiatku vás síce bude silný morský prúd bezhlavo unášať pomedzi pestrofarebné koraly a tisíce najrozmanitejších rýb, preto prvýkrát s vami vždy pôjde ako sprievodca niekto z miestnych, no po čase chytíte rovnováhu a začnete si tú krásu navôkol dokonale užívať.

Ja som počas šnorchlovania uvažovala, či by sa nedali pravé polynézske perly nájsť aj voľne pod hladinou. Ako typickej strake, ktorej neujde nič lesklé, sa mi aj párkrát zazdalo, že dole v piesku nejakú vidím, za jednou akože perlou som dokonca neváhala strčiť ruku až po plece medzi koraly, no tie mi ju celú doškriabali. Našťastie, na takéto a mnohé iné poranenia majú na Taha’a zázračný olej tamanu z bobúľ rovnomenného stromu. Jednu fľaštičku som si pre istotu priniesla domov.

Presne to znamená v preklade názov ostrova, na ktorý z Papeete premávajú trajekty, takže je obľúbenou víkendovou destináciou Tahiťanov. Tu už nájdete aj luxusné rezorty, ktoré stoja najmä v severnej časti ostrova v Cook’s Bay a Opunohu Bay. Vďaka týmto zálivom má ostrov akoby tvar srdca a najkrajší pohľad na ne budete mať z vyhliadky Belvedere.

Je to miesto vysoko v horách, kam sa dostanete autom asi po polhodinovej jazde húštinou a serpentínami. Prenájom auta je rozhodne skvelá voľba. Za pár hodín obídete celý ostrov, pozriete si mestečko Maharepa s bistrami a malými obchodíkmi, kde neodoláte ručne maľovaným pareám, a po ceste sa nezabudnite pristaviť pri pouličných predajcoch ovocia. To rátajú na kusy, nevážia ho a desať sladučkých banánov vás vyjde na 20 polynézskych frankov, čiže dvadsať centov.

A ak skúsite jazdu na vodnom skútri, pri troche šťastia zbadáte migrujúce veľryby alebo vás počas celej jazdy budú sprevádzať delfíny. Moorea je vďaka týmto atrakciám ideálna aj pre rodiny s deťmi, no postupne sa ostrov mení na nové Bora Bora. Aj preto sa najmä pre Američanov stáva obľúbenou destináciou svadobnej cesty. Lenže vo Francúzskej Polynézii si každý nájde to svoje, nielen zaľúbenci.

A je jedno, či ste nenapraviteľná romantička, dobrodružná Lara Croft alebo len túžite na chvíľu utiecť od rušného mesta, tu svoj kúsok raja určite nájdete.