Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Spisovateľka Andrea Coddington vraj nie je žiadna Carrie

„Sme na tomto svete krátko, preto sa snažím písať dobré knihy a byť dobrým človekom.“

Zdroj: Jakub Gulyáš

Reklama

Americký sen sa môže skončiť aj šťastným návratom na Slovensko. Lebo New York nie je mesto pre každého. Svoje o tom vie spisovateľka Andrea Coddington, ktorá v ňom prežila desať rokov.

Jej príbeh poznajú tisícky ľudí, ktorí si prečítali román Mal to byť pekný život. Vyrozprávala v ňom, ako pri šla do Veľkého jablka, zamilovala sa a už tam ostala. Ako po šťastnom období s manželom a deťmi nasledovalo to smutné. Bill zahynul pri autonehode a aby toho nebolo málo, jeho rodina sa jej otočila chrbtom.

Nemala kde bývať a k tomu všetkému sa pridala synova porucha zrážavosti krvi. Na druhej strane, nebyť toho všetkého, nikdy by nevznikla kniha s obrovským dosahom, ktorá zmenila jej život.

Život nie je seriál

To všetko sa mi premietalo v hlave, keď som si podávala s Andreou ruku v jednej bratislavskej kaviarni. Predo mnou sedela sebavedomá žena so širokým úsmevom na tvári. Až bolo ťažké uveriť, čím prešla. Moja prvá otázka znela, ako, preboha, mohla odísť z mesta neobmedzených možností a nákupného raja, o ktorom sníva azda každá z nás.

„Všetci sa tomu čudujú, ale ver mi – život v New Yorku nie je Sex v meste ani z piatich percent,“ schladila ma s úsmevom. Hoci tiež pracovala ako novinárka, od života, aký viedla Carrie Bradshawová, mala ďaleko. „Zažila som ho, keď som mala peniaze a mohla som si veľa vecí dovoliť, aj vtedy, keď som bola rada, že vôbec máme čo jesť.

Zdroj: Jakub Gulyáš

„Ver mi – život v New Yorku nie je Sex v meste ani z piatich percent.“

Zažila som ho ako vydatá, slobodná, s deťmi aj bez nich a vystriedala som viacero štvrtí…“ Dnes, po vyše dvoch rokoch na Slovensku, tvrdí, že toto mesto nie je teraz pre ňu. „Každý si musí vybrať to svoje – byť malá ryba vo veľkom rybníku alebo veľká ryba v malom.

V New Yorku môžeš byť super v tom, čo robíš, ale hneď vedľa teba je niekto ešte lepší a talentovanejší. A naučiť sa žiť s tým, že nikdy nebudeš výnimočná, je ťažké,“ hovorí o odvrátenej tvári metropoly.

Home Sweet Home

Domov na Slovensko chodila spolu s deťmi každé leto a čoraz ťažšie sa jej vracalo späť. Zrazu, jedného dňa, hneď po návrate do manhattanského bytu, bolo všetko jasné. „Uvedomila som si, že musím odísť.“ Spočiatku to bolo na neurčitý čas, dnes vie, že do New Yorku sa už nevráti. Zato jej deti asi áno, sú totiž srdcom Američania.

„Bojovala som s tým, že im beriem príležitosti a možnosti, ktoré sú v Amerike neporovnateľné so Slovenskom. Ale na druhej strane tu majú rodinu – starých rodičov, s ktorými bývali minimálne".

Zdroj: Jakub Gulyáš

Andrea si doma užíva hlavne neporovnateľne pomalšie životné tempo a radosti aj starosti slobodného povolania.

Andrea si doma užíva hlavne neporovnateľne pomalšie životné tempo a radosti aj starosti slobodného povolania. Napríklad to, že mnohé veci si môže urobiť sama a mať z nich radosť. „New York je mesto servisu. Všetko pre teba robia iní ľudia – od varenia cez upratovanie, stráženie detí, udržiavanie domácnosti…

Ty zatiaľ zarábaš a dávaš prácu tým ostatným. My sme celkom iná mentalita. Američania sú síce priateľskí, ale len málokto ťa pustí do súkromia.

Tu ideš so známou na kávu a dozvieš sa všetko, od toho, ako jej to klape v súkromí, až po zažívacie problémy. Možno preto nepotrebujeme psychoanalytikov.

No a počúvať takéto príbehy druhých je veľmi inšpiratívne aj pre tvorbu.“

Nová výzva

Nakoniec, dokazujú to aj tri knihy, ktoré po návrate vydala. Po dvoch úspešných románoch s motívom lásky a erotiky Predohra a Milovanie nedávno dokončila príbeh z úplne iného súdka – biografiu režiséra Jozefa Bednárika, ktorého však osobne vôbec nepoznala.

„Považujem to za výhodu, lebo som nebola ovplyvnená svojou skúsenosťou či názorom. No verím, že sa na mňa nehnevá, naopak. A možno sa raz stretneme a zasmejeme sa na tom…“

Zdroj: Jakub Gulyáš

V knihe o Bednárikovi sa jej novinárske skúsenosti veľmi zišli. Zo spomienok iných ľudí a dostupných informácií poskladala príbeh, ktorý je veselý aj smutný, no najmä pravdivý.

Andrea Coddington vyštudovala žurnalistiku, neskôr tam pôsobila ako šéfka novín Slovakia Today. V knihe o Bednárikovi sa jej novinárske skúsenosti veľmi zišli. Zo spomienok iných ľudí a dostupných informácií poskladala príbeh, ktorý je veselý aj smutný, no najmä pravdivý.

V podobnom žánri plánuje pokračovať. Tentoraz by to však mala byť biografia mladej úspešnej tenistky Dominiky Cibulkovej. „Sme na tomto svete krátko, preto sa snažím písať dobré knihy a byť dobrým človekom,“ hovorí Andrea a dodáva svoj obľúbený citát amerického biznismena Warrena Buffetta.

„Všetko, čo robíš, rob tak, aby keď to zajtra vyjde ako titulka v novinách, tvoja rodina a deti sa za teba nehanbili.“

Kto je Andrea Coddington

Po páde Dvojičiek vycestovala do USA ako novinárka. Vtedy ešte netušila, že tam ostane. Keď prestal byť New York mediálne zaujímavý, začala popri novinárčine robiť čašníčku. Tak sa zoznámila so svojím budúcim manželom Billom a postupne sa im narodila dcéra Sara a syn Mark. Jej život sa obrátil naruby, keď manžel zomrel.

Zdroj: Jakub Gulyáš

Po páde Dvojičiek vycestovala do USA ako novinárka. Vtedy ešte netušila, že tam ostane.

Foto:Jakub Gulyáš

Po jeho smrti však v New Yorku ostala žiť ešte päť rokov. Napísala úspešné knihy Mal to byť pekný život (2009), Židovka (2010), Cudzia krv (2011), Predohra (2012) a Milovanie (2013). Aktuálne vyšla jej šiesta kniha Jozef Bednárik.

Vyberáme pre vás niečo PLUS