Prečo milujem Taliansko: Spoveď troch žien, ktoré tu našli druhý domov

A nemenili by, pretože La Dolce Italia je ich doživotná láska.

Taliani sú majstri bezstarostného života, ktorý si vychutnávajú s ľahkosťou a s úsmevom. „Robia to napriek tomu, že v krajine nie je práve priaznivá ekonomická klíma. Ale vedia sa tak nastaviť, až máte dojem, že žijú dobre, a ten optimizmus a radosť sa na vás nalepí,“ hovorí Mária Miklošková, ktorá vraj nepozná iný národ, ktorý je taký empatický a plný energie.

„Aj keď Talian nemá vo vrecku ani fuk, vždy si nájde drobné na aperitív alebo caffe, ide do baru, aby tam stretol priateľov, vezme rodinu na pizzu a neprekáža mu, že všetci budú sedieť pri jednej pizzi a jednej minerálke. Ale všetci sú vonku, medzi ľuďmi, a tak z nich nikto nemá pocit, že sa pre niečo trápia.“ Aj Linda Štroncerová si zamilovala ich prístup k životu. „Akákoľvek myšlienka sa dá zrealizovať, vždy uvažujú, ako by to išlo, a majú veľmi pozitívny prístup k životu. A tým sa dá ľahko nakaziť.“

Čítajte viac:

WOW, toto vás schladí: Exotické bazény, do ktorých budete chcieť skočiť!

Talianske siestovanie je podľa Talianov veľmi zdravé. A nielen podľa Talianov. „Pre mňa aj môjho muža je siesta pravidelný rituál. Pracuje z domu, deti chodia na obed domov, takže hneď po obede si sadneme na diván a na chvíľu vypneme. Stačí dvadsať minút, potom si dáme silné horké caffe a ideme ďalej. Milujem taliansku siestu,“ tvrdí Mária.

Len škoda, že siesta funguje aj v bankách, poštách a obchodoch, ktoré zatvoria o pol jednej poobede a otvoria až o pol piatej. „Ani ja som veľa vecí v Taliansku dodnes nepochopila, ale prijala som ich a snažím sa všímať si skôr tie pozitívne stránky krajiny. A na siestu sa zvyká ľahko,“ pokračuje Linda.

„V Taliansku sa nikde nenudíte, pre mňa je to perla Európy, myslí si Linda. Vždy keď si poviem, že krajšie miesto tu už ani nemôže byť, objavím nové a ešte krajšie. Ostrov Capri mi pripadá, akoby som sa ocitla v rozprávke, milujem talianske more z toskánskej strany a Rím, to pre mňa bola láska na prvý pohľad. V tejto krajine sa môžete lyžovať, ísť k moru, prechádzať sa medzi vinicami a každé mestečko má svojho ducha aj úžasnú históriu.“ Mária si za svoj druhý domov vybrala Toskánsko.

„Čarovne zvlnená krajina, cesty kopírované tujami, ale hlavne to svetlo, príroda, klíma, blízkosť mora, ktoré je od nás dvadsať kilometrov, kvalitné potraviny. A žijem v takej tesnej blízkosti talianskej renesancie a umenia, že sa to už bližšie ani nedá. Každý, kto raz navštívil Toskánsko, vie, o čom hovorím.“

Veronikinou najobľúbenejšou časťou dňa je čas na aperitivo – čas medzitým, keď skončíte v práci a pred večerou. „V Taliansku som oveľa uvoľnenejšia, lebo viem, že svet sa nezrúti, ak náhodou niečo nestihnem alebo zmeškám vlak. Lebo ten tiež bude meškať a ak nie, príde ďalší a mne zostane chvíľka na rozjímanie. Taliansko ma naučilo, že život je naozaj krásny, ak začnete vnímať každodenné maličkosti. Okrem mora, ktoré milujem, som sa zamilovala aj do vína,“ vyznáva sa Veronika.

Aj tu síce treba pracovať, platiť účty, riešiť problémy, ale život má takú sladšiu príchuť. A čo si pri slovách dolce vita predstaví Mária? „Je to môj momentálny život. Každý deň, keď sa pozriem na náš dom, záhradu, na ten nádherný výhľad na olivové háje, na naše deti a muža, ktorému starnutie veľmi pristane, si to uvedomujem. Že takto som to vždy chcela. Robiť to, čo chcem, mať slobodu, vedieť sa tešiť aj z takých malých vecí, ako keď v lete zaváram vlastné paradajky.“

Aj Linda je presvedčená, že keby si mala vybrať, opäť by to vyhralo Taliansko. „Mne sa v tejto krajine plnia sny. Nikdy ani na sekundu mi nikto nedal pocítiť, že som cudzinka. Tu sa cítim ako doma.“

Čítajte viac:

Medové týždne: Oslávte vstup do manželstva na najromantickejších miestach

A zaplavia vás komplimentmi. „Tunajší chlapi vedia oceniť krásu a múdrosť ženy a ona sa vďaka tomu cíti nádherná a milovaná. Talianski muži si veľmi vážia ženu, ktorá im porodí dieťa. Stane sa pre nich bohyňou. Nemusí pracovať, pretože chcú, aby sa dieťaťu venovala naplno,“ hovorí Linda a súhlasí s ňou aj Mária, ktorá síce nemá talianskeho manžela, ale tunajšiu mentalitu mužov dobre pozná.

„Mamičkini synovia sú si vedomí svojej mediteránskej krásy aj temperamentu, takže sa vedia nosiť, sršia vtipom a sú veľmi sebavedomí. Občas sa na nich s mojím manželom smejeme, že sa správajú ako malé samopašné deti.“ A nie je pre nich výnimočné, ak u mamičky zostanú žiť do štyridsiatky a potom si žena spolu s chlapom berie aj svokru.

„Ja som zažila aj pravú taliansku amore. Bol to južan, takže hádky, krik a plač sme mali na dennom poriadku. Lenže mne sa to nepáčilo, tak som sa po dvoch rokoch zbalila a vrátila domov. Aby som si v Miláne na veľtrhu nábytku našla muža Netaliana. Je Čech a takto mi to vyhovuje viac,“ pokračuje Mária.

„Odvážim sa tvrdiť, že talianska kuchyňa je najlepšia na svete,“ tvrdí Veronika Nováková. Ale aj moje obľúbené cestoviny boli obľúbené len dovtedy, kým som ich nejedla na obed každý deň a nezačalo sa to odrážať na mojej postave. „Aj preto ich dnes varím striedmejšie, skôr si vyberám celozrnné a snažím sa ich obmieňať so zeleninou.“ Úžasné sú aj ich kávy na stojáka v baroch, ktoré nájdete na každom kroku, a Taliani ich pijú asi každé dve hodiny. „Milujem aj ich trojhodinové obedy a večere s piatimi chodmi, aj aperitívy od siedmej do deviatej večer. Každé mestečko či región v Taliansku má úžasné špeciality, ktoré inde nenájdete,“ vysvetľuje Linda, ktorá nedá dopustiť na toskánsky olivový olej, čerstvý fenikel, sicílske koláče cassata či cannolo, na pizzu v tvare srdca alebo úžasnú pistáciovú zmrzlinu.

Na tunajšiu kuchyňu a zdravý životný štýl si rýchlo zvykla aj Mária. „Ja som ešte nebývala v Taliansku, ale z každej služobnej cesty som si odtiaľ vozila rukolu, olivový olej, balzamový ocot a semienka bazalky. Kým pre Slováka jedlo znamená to, že sa naje čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie, pre Taliana je to rituál. Sadne si s rodinou k stolu, jedlo si vychutná a zapije pohárom vína. V tejto krajine ani nefunguje street food, oni sa hanbia jesť na ulici, akoby si to za chodu ani nevedeli vychutnať. Kultúru pitia a jedenia sa učia odmalička.“

Talianskeho vidieka a malých miest sa to možno až tak netýka, ale v Ríme, Turíne či Miláne sa módou nakazí každý. „Miláno je naozaj mekka módy, nájdete v ňom všetko, po čom túžite,“ myslí si Linda a dodáva, že každý správny Talian si potrpí na dobre padnúce sako, dokonale vyžehlenú košeľu a vyleštené topánky. A ženy? Ich slabosťou sú topánky, kabelky a dokonalé účesy. Mária si tu však za posledné roky všimla veľkú uniformitu. „Majú tu obrovský výber značiek, ale napríklad deti nosia len jednu značku ruksakov či tenisiek a jeden druh účesu.“

Veronika Nováková
Prišla na Apeninský polostrov ako stážistka do toskánskych viníc, kde cez prázdniny pracovala v malom vinárstve. Keď skončila žurnalistiku na vysokej škole, život v Taliansku ju stále lákal, tak si zbalila kufre a rozhodla sa žiť tu nastálo. Z Florencie sa presťahovala do prímorského mestečka Cecina, kde dnes býva s talianskym partnerom a trojročným synom Lorenzom. Vrátila sa k vinárstvu, ale píše aj pre slovenské časopisy. Áno, aj pre EMMU.

Mária Miklošková

Žije s manželom Erikom, ktorý je Čech, na vlastnej olivovej farme Oliwood v Toskánsku. Spolu vychovávajú dvoch synov Lea a Christiana a pracujú ako producenti olivového oleja.

Linda Štroncerová
Si v Taliansku vzala umelecké meno Linda Pavlova, je zo Žabokriek pri Martine a do Talianska sa presťahovala pred tromi rokmi. Najskôr bývala v Ríme, potom sa kvôli partnerovi presťahovala do Milána, kde sa živí ako herečka, moderátorka, modelka a najnovšie sa venuje aj biznisu.

Čítajte viac:

Takto chutí svet: Originálny spôsob, ako zdokumentovať cestu okolo sveta