Otázky na telo: Adela šokuje svojimi úprimnými odpoveďami
11. 6. 2016, 20:30 (aktualizované: 10. 7. 2024, 18:01)
Zdroj: Branislav Šimončík
Adela Banášová (35) dobrovoľne vstúpila do jamy levovej. A sama si vyžiadala otázky, ktoré by ste sa jej osobne neodvážili opýtať.
Nebol to môj nápad. Sama by som s ňou asi nerozoberala, prečo ešte nemá deti a aký je jej partner v posteli, ale Adela to tak chcela. A čo povie šéfka, to platí. „Vieš, mňa už spovedali v toľkých rozhovoroch, že by som to chcela spraviť trochu inak. Budem si ťahať otázky, ktoré mi napíšete na papier. A pokojne môžu byť aj na telo.“
A tak som obehla vydavateľstvo a poprosila kolegov, nech sa známej moderátorky opýtajú na veci, na ktoré by osobne nemali odvahu. A tu to je. S Adelou na telo.
Aký alkohol rada piješ?
V lete mám rada pivo a keď je vonku chladnejšie, dám si červené víno. A na žúroch pijem občas aj tvrdé, ale musí to byť v poradí – tvrdé, tvrdé, potom hodinu len voda a v zásade idem väčšinou spať triezva. Pri mojej práci sa to však s alkoholom a čímkoľvek neprospešným nedá preháňať, lebo by som nevládala alebo ochorela.
Čítajte viac:
Musím ti do toho skočiť medziotázkou bez lístočka, už si mala aj poriadnu opicu?
Samozrejme, že mala a vtedy som vracala celú noc. Ale podľa mňa nie je nič horšie ako opitá žena, a tak si dávam pozor, aby sa mi to nestalo. Keď pijem, snažím sa byť skôr v príjemnej nálade.
Aký máš dnes vzťah s Tomášom Bezdedom?
To celkom súvisí s predchádzajúcou odpoveďou, lebo moju opicu som zažila práve s ním, na festivale na Duchonke. Vtedy len chodil za mnou do kúpeľne, kde som sa skoro vyvracala z podoby, a hovoril mi – no bolo ti to treba? A aký máme vzťah? Nedávno som ho videla v jednej relácii, tak som mu napísala, že tam bol veľmi zlatý. Občas si niečo napíšeme, ale inak nie sme v kontakte.
Ešte tu je jeden papierik s otázkou o Tomášovi – či pre teba nebol príliš detský a taký jednoduchý.
Ľudia navonok vyzerajú trochu inak, akí sú v skutočnosti a Tomáš nebol jednoduchý. Možno bol detský, ale pre mňa bolo dôležité, že je to dobrý chalan. Mala som v ňom niečo také ľudské, normálne. A jednoduchosť, v zmysle nekomplikovanosť, má svoje výhody.
Aký najvtipnejší kompliment si v živote dostala?
Keď som ešte robila v rádiu, jeden poslucháč nám napísal – vy dvaja so Sajfom ste takí vtipní, že by som si vás najradšej usušil a vyfajčil. Pozor, tu si treba uvedomiť ten dôležitý moment predchádzajúceho usušenia, ktorý najmä pri Sajfovi naberá na dôležitom význame.
A ešte si spomínam na jednu paniu, ktorá mi povedala – viete, Adelka, ja na vás obdivujem, že máte také sebavedomie. Vy máte krivé nohy a vôbec sa tým netrápite, ale oblečiete si krátku sukňu. To upozornenie, že by som pred svetom nemala ukazovať svoje krivé nohy, sa mi zdalo milé.
Keď sme pri tých nedostatkoch, máš tu aj otázku o nose. Či si nikdy nerozmýšľala nad tým, že si ho dáš vylepšiť.
Jasné, že rozmýšľala. Bolo to ešte pred prvou SuperStar, dokonca som už mala objednaný termín u plastického chirurga, ale potom som si povedala, že keď môj nos na kamere nevyzerá dobre, tak ju treba otočiť inak. Tú kameru. A odvtedy si strážim svoj lepší profil. Nie vždy sa to dá!!! Plastiky neodsudzujem, lenže podvedome cítim, že mám inú cestu.
A zas – nikdy nehovor nikdy. Všetko je zariadené tak, ako má, uvidím, čo život ešte prinesie. Mám v úmysle prijímať sa taká, aká som, aj keď je to niekedy pri všetkých tých programoch o starnutí a kráse, ktoré dostávame od spoločnosti, výzva.
Ako podľa teba vplýva homosexualita červených mravcov na vrstvenie zemskej kôry?
Vplýva, to je úplne evidentné a samozrejmé.
Čítajte viac:
Prečo ešte nemáš dieťa?
Na to existuje dôvod, ktorému nemusím nijako rozumieť. Možno mám na tomto svete inú úlohu. Možno mám zatiaľ žiť bez detí alebo mi v tomto živote neprináleží mať ich vôbec, lebo v tom minulom som veľa rodila. Alebo jednoducho mám ešte čas. Lebo keby to malo byť inak, tak to je inak. Dieťa si to zariadi, keď chce. Stále niekde cítim, že dieťa nie je vec, ktorú si „zariaďujeme“ ako kabelku z internetu. Uvidím, ako budem uvažovať neskôr.
Čo si myslíš o adopcii? Išla by si do nej, keby ti hrozilo, že vlastné deti nebudeš mať?
Už som nad tým rozmýšľala. Veď na svete je toľko detí, ktoré nemajú zázemie, a toľko ľudí sa, naopak, snaží za každú cenu dopracovať k vlastným deťom, takže táto matematika mi hovorí – prečo nie? Dokonca mám v okolí ľudí, ktorí do toho išli a beriem to ako jednu z možností. Ale zatiaľ nie som v situácii, že by som o adopcii uvažovala intenzívnejšie.
Nemáš niekedy chuť pri otázkach o svadbe a o bábätku zakričať – dajte mi všetci pokoj? A že by ľudia mohli mať trošku viac taktu a nepitvať sa v takýchto intímnych veciach?
Tieto otázky sú nepríjemné, ale vždy prídu v čase, keď mi niekto zhora chce ukázať, že som to v sebe ešte nespracovala. Keď to príde a som v pohode, je to o. k. Ale sú momenty, keď mám chuť nahlas povedať – dajte mi všetci pokoj. Samozrejme, nepoviem to nahlas, no ak som z toho rozhorčená, je to signál, že to ešte nemám zvládnuté. A vlastne mi také otázky pomáhajú. Všetko, čo sa ma dotkne, beriem ako poštu, ktorá mi niečo oznamuje, a za takéto pichance som vďačná.
Vďaka nim sa o sebe dozviem, čo mám a čo nemám v sebe vyriešené. Aj tak vždy odpoviem len na to, čo sama chcem.
To je pekné, že si si to takto zdôvodnila. Čiže, ty si už nehovoríš a prečo práve ja? Prečo sa toto alebo tamto stalo práve mne?
Je dobré opýtať sa, prečo práve ja. Lebo väčšinou na to existuje odpoveď. Ale tú už akosi menej chceme počuť. Vždy máme to, čo máme mať. A mne nechýba nič. Moje túžby a programy ma možno občas presviedčajú o opaku, ale v podstate máme veci nabalené do života dokonale.
Neprekáža ti, že vyskakuješ z každej konzervy?
To hovoria aj iným. Takéto vyskakovanie je fenomén, ktorý funguje na princípe, že ak máš niekoho rád, vôbec ti neprekáža, keď ho vidíš všade. A ak niekomu závidíš alebo ťa inak irituje, nepáči sa ti, tak vyskakuje z konzervy. A nech sa sťažujúci nevyhovárajú – vždy sa dá prepnúť. Napríklad zas na mňa.
Si feministka?
Neviem, či poznám presnú definíciu tohto slova. Osobne som nikdy nemala problém s nejakou diskrimináciou. Skôr opačne, vidím niektoré zákonitosti prírody ako zmysluplne nastavené. Že žena má byť tá nežná, starostlivá a chlap by mal byť ochranca. A keď sa začnú tieto úlohy zamieňať, potom sa nečudujme, že to na tomto svete tak vyzerá. Je úplne zbytočné snažiť sa vyrovnať mužom v mužských pravidlách hry. Som možno „feministka“ v tom, že aj tie naše ženské stránky by mali byť vnímané rovnocenne.
Je tu ďalšia pikantná otázka. O tanečníkoch sa hovorí, že sú dobrí v posteli. Platí to aj o tvojom Peťovi?
Peťo je veľmi dobrý v posteli. Vždy poslušne spinká a nemrví sa.
Dokázala by si chlapovi odpustiť neveru?
Niekedy sa vzťah dvoch ľudí naplní a nová láska už znamená napĺňanie iného vzťahu. Ale môže to byť aj veľký signál toho, že vzťah so sebou samou nie je úplne funkčný. Keď človek sám seba prestane vnímať, musí prísť nejaká facka, aby si to všimol.
Keď nežijem svoj život so skutočným ja, prečo by mal so mnou žiť partner? Je to, samozrejme, na individuálne pozorovanie každého zvlášť, ale mala som aj skúsenosť s tým, že som nežila verná sebe a partner zutekal, lebo nebol vlastne so mnou. A neveru som už aj odpustila. Tak sa opýtam – a na čo je dobré mať niečo v živote neodpustené?
Čítajte viac:
Na čo vo svojom živote nie si veľmi hrdá?
Napríklad keď na nejakom žúre dostanem chuť na cigaretu a dám si ju. Ale asi mám v sebe niečo, čo si rado žije iný obraz o mne – že je inteligentná, že zdravo žije, bla, bla, bla. Niekedy mám rada vtipy o prdoch, také to primitívno ma vie osviežiť a uvoľniť. Minule som sa o tejto téme bavila s kolegom, ktorý je na tom rovnako.
V moderátorskej brandži si už dávno dosiahla strop, máš ešte nejaké profesionálne ciele?
Ja som si ich nikdy nedávala, lebo ak človek ide po cieľoch, stáva sa takým cieľovým feťákom. Dáš si jeden, splníš si ho a potrebuješ ďalší. Skôr by som chcela mať v sebe dostatok pokory a pozorovacieho talentu na to, že ak ma tento mediálny svet raz vypudí, nebudem sa v ňom držať zubami-nechtami. A radšej sa posuniem na iné hracie pole. Na také, kam ma to „pritiahne“. Lebo takto mám istotu, že natrafím na ciele, ktoré majú v mojom živote zmysel.
Foto: Branislav Šimončík
A táto posledná otázka je moja. Máš tridsaťpäť rokov, máš pred sebou krištáľovú guľu a môžeš sa pozrieť na Adelu o desať rokov. Čo tam vidíš?
Chcela by som tam vidieť zdravú a šťastnú Adelu, ktorá robí niečo, čo ju napĺňa a baví. Niečo, čo dáva zmysel aj iným. A štyridsaťpätročná Adela má vedľa seba presne tých ľudí, ktorých tam má mať, aby sa jej životom kráčalo poučne. A podľa možnosti príjemne. Inak, ďakujem za otázky, mohli ste pokojne aj pritvrdiť. Nič sa ma nedotklo, takže môj priebežný stav je evidentne celkom fajn.
Čítajte viac:
