Moja cesta do Hollywoodu: Slovenská herečka žiari na filmovom plátne!

Keď v niektorom z amerických filmov na Netflixe, v lietadle či v kine uvidíte tvár, ktorá vyzerá povedome, možno sa vám nesníva. Možno ste sa kedysi s Bratislavčankou Denisou Juhosovou spolu hrali na sídlisku. Úspešná tmavovláska pred pár rokmi zabalila rozbehnuté podnikanie, dala zbohom rodine aj rodnému Slovensku a rozhodla sa za veľkou mlákou dobyť strieborné plátno. A úspešne.

Denisa sa narodila so silnou astmou a väčšinu detstva prežila u babky a dedka, pretože jej otec s mamou sa snažili zarobiť peniaze, aby ju mohli poslať k moru. Čo v časoch socializmu neboli ani jednoduché, ani lacné. „Moji starí rodičia žili v Dúbravke a pre mňa to boli najkrajšie roky. Babka a ja sme zbožňovali filmy aj seriály, takže vždy sme si v programe vyznačili, čo budeme pozerať, a podľa toho sme si plánovali výlety. Už vtedy som sa do filmov zamilovala a myslím, že veľa emócií, ktoré dávam do práce, som načerpala z detstva,“ spomína Denisa Juhošová a v jej prípade platí, že čerpať naozaj má z čoho. Keď mala desať, odišla do školy v Rakúsku a ďalších desať rokov vstávala celý týždeň o štvrtej ráno, aby sa z bratislavského sídliska dostala načas do školy v Kittsee a neskôr vo Viedni. To však nebolo jediné, čo ju odlišovalo od rovesníčok. „Nevedela som medzi ne zapadnúť, lebo som žila v inom svete. Takom filmovom. Veľa ľudí ma nechápalo, dokonca ani moji rovesníci. Bolo to naozaj dávno a ja som medzitým pochopila, že je super byť iná. A že ma ľudia majú radi presne preto, aká som.“

Denisa je ctižiadostivá, tvrdohlavá, odhodlaná a hlavne nesmierne talentovaná. Počas strednej školy študovala štyri roky vo Viedni na jazykovom gymnáziu, kde si pridala odbor operný spev. „Úprimne, nič matematické by som nezvládla, vždy mi išli skôr jazyky alebo čokoľvek kreatívne,“ pokračuje mladá Slovenka, ktorá sa po maturite presťahovala do Londýna, kde k nemčine a maďarčine pribrala plynulú angličtinu.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Jej umelecké ambície však išli na čas bokom a mladá tmavovláska začala otcovi pomáhať s podnikaním. V roku 2004 založili spoločnosť Golden Wood, s. r. o., a začínali skutočne od nuly. Roky plynuli a v roku 2013 Denisa končila štúdium na bratislavskej City University of Seattle, kde sa všetko učilo v angličtine. Už vtedy však niekoľkokrát do mesiaca lietala do Číny, za binisom. „V Číne som školila ľudí s pomocou prekladateľov z Indie, ktorí hovorili po anglicky a po čínsky. Učila som malé výroby vyrábať naše produkty, až kým z nich nevyrástli obrovské produkcie, ktoré sa dnes môžu porovnávať s tými v Nemecku.

Keď som tam išla prvý raz preberať materiál, mala som dvadsaťdva rokov, takže sa so mnou nikto nechcel ani baviť. Vraj preto, že som mladá a navyše žena. Stálo ma veľa rokov a úsilia, kým zistili, že im viem zarobiť pekné peniaze, až potom ma začali brať vážne. Bol to dlhý boj a len moji najbližší vedeli, aké to bolo ťažké. Nebol to žiadny luxus, cestovala som na úplný sever Číny, často tam bolo mínus 40 stupňov a vo výrobách žiadne radiátory. Aj keď som prišla do hotela, hodinu som stála v sprche, aby som sa trošku zahriala. V tých časoch tam ľudia žili v katastrofálnych podmienkach, no po piatich rokoch sa táto oblasť postavila na nohy a dnes tam stojí krásne mesto. Čína vtedy veľmi rýchlo rástla a bol to dobrý biznis, ktorý sa už dnes nedá robiť, najmä pre ceny. Ale táto skúsenosť bola úžasná, videla som Peking, Šanghaj ai Hongkong a veľa som sa naučila. Najmä tak, že som všade cestovala sama a mala som dosť času na rozmýšľanie. A na to, čo chcem robiť v živote ďalej. Zrazu som sa začala báť, že už v živote nič iné nezažijem a že to takto bude vyzerať, až kým neumriem. Preto som si povedala, že musím niečo urobiť. Niečo, čo naozaj sama chcem. A rozhodla som sa, že odídem do New Yorku a začnem tam študovať na filmovej škole.“ A začal imigračný proces, hľadanie školy aj práce.

Pokračovanie na ďalšej strane.

New York je mesto, v ktorom sa rodia sny aj veľké hviezdy. Madonna údajne prišla do Veľkého jablka s 35 dolármi vo vrecku a vďaka tvrdej práci aj riadnej dávke šťastia sa dostala až na vrchol. V realite však začiatky v cudzom meste nie sú poetické ani vtedy, keď máte peniaze či kontakty, a Denisa priznáva, že to v New Yorku mala ťažké. „Život herca nie je ľahký, hlavne ak chcete prežiť v džungli, a navyše je veľmi osamelý. Poznala som tu iba jednu paniu, u ktorej som bývala prvé dva mesiace po prílete,“ spomína na časy, keď pristála na medzinárodnom Letisku Johna F. Kennedyho a oficiálne sa stala obyvateľkou New Yorku. „Hlavne psychicky je to dosť makačka a pochopí to asi len ten, kto niečo podobné zažil. Prvé tri roky som vôbec nemohla cestovať domov a veľmi mi pomáhalo, že moji blízki chodili aspoň za mnou. Práve rodičia a kamaráti mi vždy držali palce, a to ma nakoplo aj vo chvíľach, keď som to naozaj chcela vzdať,“ pokračuje a tvrdí, že obklopiť sa záchrannou sieťou priateľov je v metropole, ako je New York, skutočne kľúčové. Mesto je známe energiou, ktorá vás buď pohltí a nabije novým životom, alebo požuje a vypľuje. Prirátajte si k tomu cudzí jazyk, okolo vás doslova milióny cudzincov a neskutočne rýchly a dravý životný štýl, čo rozhodne nie je pre každého. „Za svoj sen som zaplatila vysokú cenu, pretože som bola bez rodiny, ale som rada, že všetko sa konečne hýbe. Na New Yorku je skvelé, že sa tu dá dokázať čokoľvek. Ak ľudia vidia, že na sebe makáš a že sa mentálne držíš, dajú ti možnosť rásť. Pre mňa to bola veľmi ťažká životná skúška, no už teraz som na seba veľmi hrdá.“

Pokračovanie na ďalšej strane.

Denisa Juhos. Pod týmto menom ju nájdete v SAG-AFTRA aj na stránke imdb.com, kde sa pri jej mene objavujú filmy, v ktorých si zahrala. „Za päť rokov mám vydretých zopár dobrých kreditov a titulov a sú to hlavne scény. Niektoré sa ukázali tu v kinách, niektoré sa ešte len budú premietať, ale sú to zatiaľ iba scény, nie veľké úlohy. Takže som na seba hrdá, ale stále nie spokojná.

Makám na tom, aby som dostala niečo emotívne, náročnejšie, aby ľudia konečne videli, čo viem. Mám agenta aj manažéra, ale momentálne bojujem o to, aby som sa dostala do väčších agentúr,“ vysvetľuje Denisa, ktorá hrala v dokumentárnom filme Madonna and the Breakfast Club úlohu Madoninnej matky. Ukázala sa v troch epizódach seriálu Big Dogs, ale aj v komédiách To New Beginnings či Black Magic for White Boys. Na neznáme dievča z Bratislavy celkom pekné skóre, nemyslíte?

Aby dosiahla viac, bez prestávky na sebe pracuje. Na východnom pobreží je totiž herectvo skutočné umenie. „Za päť rokov som študovala podľa metód Stanislavského, Strasberga, Meisnera a moji učitelia so mnou neustále pracujú. So spomienkami a s minulosťou, takže je to nielen herecké, ale aj psychologické a veľmi terapeutické,“ vysvetľuje princíp tohto vzdelávania. „Mám za sebou tréning s najlepšou koučkou Elizabeth Kempovou, ktorá vychovala takých hercov, ako je Hugh Jackman či Bradley Cooper. Odkedy zomrela, mám jej nástupkyňu z Al Pacinovho Actors Studia Mihaelu Mihutovú, na ktorú absolútne nedám dopustiť. Pripravuje ma na všetky kastingy, lebo herec sa musí učiť stále a musí vedieť pracovať so svojimi emóciami. Ak vám vo filmovej brandži niekto povie, že študoval päť rokov a že už o herectve vie všetko, tak je jasné, že žiadne veľké ponuky nedostal.“

Pokračovanie na ďalšej strane.

Denisa odkrýva ja zákulisie tohto sveta, o ktorom platí, že v začiatkoch sa tu robí dlho, dlho zadarmo a až potom máte šancu dostať agenta a manažéra, ktorí vás začnú posielať na skutočné konkurzy. „Na dobrý kasting sa zo sita sedemtisíc záujemcov s podobným profilom dostane do prvého výberu možno dvadsať dievčat. Dôležité je byť členom Asociácie amerických hercov a potom je to už na vás, čo zo seba ukážete pred kamerou a pred riaditeľkou kastingu. Neskôr vyberú dve či tri tváre do ďalšieho kola na takzvaný call back a potom už nejde ani tak o herecký talent, ale skôr o to, čo sa producentom páči viac. Aj preto je herec vďačný aj za každú malú scénu. Ale ja stále hovorím, že v Amerike je možné všetko a ten pomalý pyramídový proces je úžasný v tom, že dokáže veľa naučiť. Ale môže sa stať, že to, tak ako veľa ľudí, jednoducho vzdáte, pretože je únavné žiť v neustálej neistote a pod tlakom,“ vymenúva zákulisie tohto biznisu, ktorý sa prejavuje aj na jej životnom štýle. 

Ráno vstáva okolo šiestej, večer chodí spať často až okolo jednej po polnoci a ani na sekundu sa nezastaví. Skrátka, na nohách je od nevidím do nevidím. „Ľudia niečo čítajú alebo pozerajú v telke a majú predstavu, ktorá je veľmi nepravdivá. Každý si myslí, že život v New Yorku je ako Sex v meste, ale na to rýchlo zabudnite. Carrie by si zo spisovateľského platu nikdy nemohla dovoliť ani byt, ani svoje slávne topánky,“ priznáva Denisa, ktorá má však stále veľké plány a svoju hereckú kariéru neplánuje len tak zavesiť na klinec, hoci je stále na začiatku. Momentálne komunikuje aj s producentmi zo Slovenska a z Rakúska, takže možno ju čoskoro uvidíme natáčať aj na domácej pôde.

„Rada si dávam termínové góly, vtedy mám pocit, že som viac pod tlakom a ja pod tlakom fungujem veľmi dobre. Na budúci rok už mám dohodnuté dva veľké projekty, tak dúfam, že tie mi pomôžu dostať sa do vysnívanej agentúry. Môj plán do blízkej budúcnosti je žiť zase v Európe a točiť kdekoľvek bez limitov, na tom stále pracujem. Pretože americká byrokracia a papierovačky sú za tie roky skutočne jediná vec, ktorú za veľkou mlákou nedokážem ovplyvniť a znepríjemňuje mi život. Prejsť v Amerike imigračným systémom, to je niečo, čo ťa buď posilní, alebo položí,“ vysvetľuje nádejná herečka. „Najlepšie na mojej kariére je, že na pľaci môžem stretávať skvelých hercov, producentov, kameramanov a stále sa od nich niečo učím.“ Ale aj život v Amerike Denisu veľa naučil. Najmä to, že sa nemôže vzdať pri prvej prekážke a že musí ísť za tým, čo chce. A na to, aby sa jej tie herecké sny splnili, má celkom slušne našliapnuté.