Týka sa to nás všetkých. Áno, aj vás. Len si zrátajte, koľkokrát u vás doma skončia v koši jogurty po záruke, prezreté banány, mäkké jablká alebo syry. Obchody lákajú na úžasne výhodné akcie a kto by im dokázal odolať, keď sa na nich dá tak parádne ušetriť? Paradoxne, možno práve pre ne máte ustavičný prievan v peňaženke. Podľa štatistík sa totiž plytvanie potravinami za posledných štyridsať rokov zvýšilo až o polovicu, čo predstavuje asi 89 miliónov ton ročne len v Európskej únii, a teda približne 180 kíl na jedného obyvateľa.
Čítajte viac:
Dolce & Gabbana už aj u vás v kuchyni! Talianska značka sa vrhla na výrobu spotrebičov
V praxi to znamená, že ak by sme sa usilovali vyhadzovaniu potravín vyhnúť, ročne by sme ušetrili okolo 565 eur. A to naozaj nie je málo. Podľa aktivistov, ktorí sa zaoberajú plytvaním potravín a snažia sa robiť osvetu, však nejde len o to, že si takto ruinujeme rodinný rozpočet. Plytvanie potravinami má obrovský vplyv na životné prostredie aj na hlad vo svete.
„Treba si uvedomiť, že takmer miliarda ľudí na celom svete trpí podvýživou, hoci potraviny, ktoré sa ročne vyhodia, by zasýtili až tri miliardy ľudí. Preto sa plytvanie potravinami stalo aj etickým problémom. Na svete skončí v kontajneroch obrovské množstvo potravín, lenže na to, aby sa vyrobili, sa spotrebuje veľké množstvo energie a prírodných zdrojov. Takmer rovnaké sa zas spotrebuje na likvidáciu potravinového odpadu. A pritom stále žijú ľudia, ktorí doslova nemajú čo jesť. Pripadá mi to absurdné, a preto hľadáme spôsoby, ako tomu zbrániť,“ vysvetľuje aktivista občianskeho združenia Free Food Peter Fröhlich. Podľa neho je problém aj v tom, že takto doslova ničíme pôdu a plytváme vodou aj energiou, ktoré sa spotrebujú pri pestovaní, spracovaní a distribúcii potravín. Tých istých potravín, ktoré aj tak nikto nezje.
„Iba na Slovensku ročne vyprodukujeme asi 0,86 milióna ton potravinového odpadu. To je asi toľko, koľko v Maďarsku, lenže táto krajina má dvojnásobný počet obyvateľov. Veľa ľudí si myslí, že najviac vyhadzujú veľké obchody a reťazce, no fakt je, že najviac odpadu pochádza práve z bežných domácností.“ Začať by sme vraj mali najskôr od seba. Jednoduchými krokmi, ktoré však majú významný efekt.
Čítajte viac:
Ciao, bella! Oslaďte si život podľa talianskej receptúry
Prvé kroky
Možno aj vo vašom smetnom koši skončilo tento týždeň prezreté avokádo, rôzne mliečne výrobky alebo primrznutá uhorka. A to najmä preto, že veľa domácností stále nevie, ako správne skladovať potraviny. Mnohé zlozvyky pritom môžeme raz a navždy eliminovať, ak sa začneme zaujímať o takú banalitu, ako je naša chladnička.
„Je to drobnosť, ale správne umiestnenie potravín v chladničke má vplyv na ich životnosť. Na vrchnej poličke je iná teplota ako na spodnej, a tak tomu treba prispôsobiť ukladanie potravín z nákupu. Zásadnou chybou je aj to, keď ideme nakupovať hladní,“ radí Peter Fröhlich a dodáva, že by sme mali raz a navždy privrieť oči nad estetikou potravín. Obchody a spotrebitelia si vraj už tak zvykli na dokonalé tvary zeleniny a ovocia, že im všetko ostatné pripadá škaredé a nejedlé.
„Ľudia automaticky očakávajú najväčšie a najkrajšie plody, aj keď sú kvalitatívne a chuťovo na tej istej úrovni ako ich škaredší kolegovia. Preto ani obchody nedávajú do ponuky škaredšiu zeleninu a ovocie. Vraj by sa nepredalo. Každý si do košíka podvedome vloží krajšie jabĺčko či baklažán. My v združení berieme od farmárov jablká, ktoré sú vraj príliš škaredé na to, aby išli do obchodov. Robíme z nich pekné džemy, džúsy a pyré, aby sme upozornili, že estetické normy, ktoré určuje Európska únia a do veľkej miery aj samotné reťazce, sú zbytočne prísne. Aj „škaredé“ jablko je jablko, aj krivá uhorka je uhorka. A menšia slovenská paradajka z trhu chutí oveľa lepšie ako zmrazená z dovozu a bez chuti.“
Čítajte viac:
Vyskúšaj kreatívny detox: Zmení ti život
Spapaj to, lebo...
… lebo mrkvička je zdravá, lebo deti v Afrike hladujú, lebo inak nepôjdeš von. Spomeňte si sama na argumenty, ktoré vám ako dieťaťu vtĺkali do hlavy, keď ste nechceli jesť kelový prívarok. Dnes vám je asi jasné, že aj keď nenávidíte granadír a kel, nikto preto na opačnom konci sveta nehladuje, no fakt je, že nemusíte cestovať tisícky kilometrov zo Slovenska, aby ste našli ľudí, pre ktorých je trochu jedla malým sviatkom. A Free Food sa snaží pomôcť práve im.
„Ide o projekt verejných chladničiek a poličiek na frekventovaných miestach. Ktokoľvek do nich môže vložiť jedlo, ktoré by on sám už nezjedol, a ktokoľvek si ho zasa môže vziať. Podobné projekty fungujú už po celom svete, iba na Slovensku nám stále chýba. Pred dvomi rokmi sme verejné chladničky otestovali a mali obrovský úspech. Snažíme sa ich rozbehnúť znovu, no nie je to také ľahké, hoci sa my sami vieme postarať o všetko – od čistenia chladničiek cez údržbu až po kontrolovanie darovaného jedla. Najväčší problém je zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a aj preto je zatiaľ skoro nemožné, aby mal do chladničiek prístup každý, ako je štandard napríklad v Nemecku či v Česku. Ale snažíme sa nájsť cestu, aby verejné chladničky mohli fungovať aj u nás. Ľudia by potom mohli doniesť najmä trvanlivejšie potraviny, ako sú cestoviny, ryža alebo ovocie a zelenina,“ dodáva aktivista a vysvetľuje, že ak budete mať prebytok ryžového nákypu, pravdepodobne vám ho do verejných chladničiek nedovolia dať. Prečo? Pre kontrolu.
Čítajte viac:
Šťastné žienky domáce: Rodina alebo kariéra? Tieto ženy v tom majú jasno!
„Pri hotových varených jedlách sa nedajú vystopovať potraviny ani presné suroviny a prípadné alergény. Je to škoda, no také podmienky u nás sú. Určite však vymyslíme dobrý spôsob, ako pomôcť ľuďom v núdzi a zároveň zabrániť plytvaniu potravín.“
Každý môže pomôcť
Združenie už v minulosti organizovalo zbierku potravín pre Nocľaháreň sv. Vincenta de Paul, spoločné varenie z potravín, ktoré by inak skončili v koši, hoci boli jedlé, alebo premietanie dokumentu o dumpster divingu – teda životnom štýle, keď sa ľudia stravujú „lovením“ stále dobrých a kvalitných potravín z kontajnerov hypermarketov. Oceňujú aj vplyv sociálnych sietí na spotrebiteľov, hoci si myslia, že na Slovensku ešte stále nie je rozšírený „food sharing“, čiže „zdieľanie“ jedla.
„Ale aspoň existujú na Facebooku skupiny, kde si ľudia medzi sebou vymieňajú prebytky zo záhrad, radia si, ako menej plytvať potravinami alebo kde zohnať zadarmo ovocie a zeleninu z obchodov. Robíme si prehľad o tom, čo funguje v zahraničí a čo sa dá alebo nedá zrealizovať na Slovensku. V budúcnosti by sme chceli otvoriť malé bistro, kde sa varia jednoduché jedlá z potravín, ktoré by inak skončili v koši, a predávali by sme ich za dobrovoľný príspevok. No a vydali sme príručku o tom, ako doma neplytvať potravinami. A ak nám niekto vie pomôcť, budeme radi, ak sa ozve. Veď to, že chránime planétu, robíme všetci pre seba, nie?“
Foto: Profimedia.sk
Čítajte viac:
Superfood 2015: Jedlé TOPtrendy skvele chutia a nabíjajú energiou
6 tipov, aby vám potraviny vydržali dlhšie
- Teplota v chladničke by sa mala pohybovať od 1 °C do 5 °C.
- Pri novom nákupe presuňte staršie potraviny dopredu a novšie dozadu.
- Na vrchnú poličku v chladničke patria mliečne výrobky, mlieko či nedojedené varené potraviny. Na najspodnejšiu poličku zasa mäso a ovocie.
- Mäso skladujte v pôvodnom balení, aby sa zabránilo kontaminácii baktériami. Ak ho nespotrebujete do troch či piatich dní, zamrazte ho.
- Exotické plody ako mango, ananás, avokádo a banány neskladujte v chladničke, sú totiž citlivé na chlad. Rovnako ani paradajky, uhorky, papriku, cuketu a baklažán.
- Jablká zásadne skladujte oddelene od ostatného ovocia. Etylén, ktorý sa z nich uvoľňuje, spôsobuje rýchlejšie dozrievanie.
Čítajte viac:
Namiesto kávičky trávička: Aj kultivované mamičky si rady dajú šluka
10 vecí, ktoré sa naučte od Talianok: SUPER rady pre krásu a spokojný život
