Dovolenka s Robinsonom: Spoznajte s nami čaro ostrovov Kornati

Sú dve legendy, ktoré prezradia, ako sa z ničoho nič vynorilo v Jadranskom mori súostrovie Kornati, ktoré tvorí stoštyridsať ostrov a ostrovčekov. Podľa prvej Boh v posledný deň po stvorení sveta hodil za seba do mora množstvo kameňov. Keď sa na ne pozrel, usúdil, že je s výsledkom spokojný a nič netreba meniť.

Druhý príbeh hovorí o tom, že ostrovy sú korunovaním Božieho diela stvorenia Zeme. A tak zmiešal trošku svojich sĺz, pridal zopár hviezd, vdýchol hmote život a vznikli Kornati. Nech už veríte prvému alebo druhému variantu, vedzte, že Chorváti si ich prísne strážia.

Na Kornati, čo v preklade znamená Korunované ostrovy, sa najlepšie dostanete z ostrova Murter, ktorý je hlavnou východiskovou stanicou. Stačí zaparkovať auto v prístave a vydať sa napospas dobrodružstvu. Od námorníka Zorana na lodi hneď dostávam manuál, čo všetko je na ostrovoch dovolené a za čo by som mohla dostať mastnú pokutu. Nerobiť žiaden hluk, nezakladať oheň a na individuálne potápanie tu treba zabudnúť. Neriskujem ani odtrhnutie žiadnej zelene či kvetiny, ktorú by som si doma mohla zasadiť.

Prísne pravidlá platia nielen pre návštevníkov, ale aj pre všetkých vlastníkov, ktorí tu nesmú stavať nijaké apartmánové ani iné domy, musia si vystačiť s tými, ktoré tu už stoja. A kto chce svoje bývanie vylepšiť, toho čaká tortúra papierovačiek a chodenia po úradoch, aby dostal povolenie. Potom mu chorvátske úrady nedajú dýchať a pozorne sledujú každý krok, lebo vlastniť kúsok zeme v tejto časti planéty je pre domácich obrovská prestíž. Nedostane sa k nej hocikto. Majiteľmi sú rodiny z dvoch ostrovných miest Murter a Betina. Môžete mať však všetky peniaze sveta, nie sú na predaj.

Dedia sa z generácie na generáciu a hranice pozemkov oddeľujú od seba malé kamenné múriky. V čase hlavnej turistickej sezóny tu nie je problém stretnúť majiteľov, ktorí obývajú svoje rybárske osady. Najväčšia je Piškera, ktorá nesie názov podľa ostrova, na ktorom stojí, a pýši sa dvoma unikátmi. Najhlbším útesom spomedzi všetkých ostrovov, má vyše deväťdesiatdva metrov. Druhým je kostolík, ktorý tu postavili v sedemnástom storočí. Ako jediný v Chorvátsku je zasvätený rybárom a ich rodinám.

Ľudia sa počas leta od roboty nezastavia. Najmä na najzelenšom ostrove Smokvica Vela. Okopávajú vinohrady, starajú sa o olivové háje a ženú ovce na pašu. Všetko ostatné, čo potrebujú zjesť alebo piť, si dopravia z pevniny loďou. Ešte aj vodu. Čo sa nezmestilo na ich palubu, to dopĺňajú z pojazdného lodného obchodu. Ten každý deň počas leta obopláva všetky ostrovy, na ktorých niekto býva. Iba na ostrove Žut nemajú problém s pitnou vodou.

Vďaka mechanizmu odsoľovania morskej vody získavajú vodu na pitie a zavlažovanie. Počas plavby mi Zoran ukazuje niekoľko prírodných skalnatých úkazov. Napravo je zamračená tvár muža, neskôr mám pocit, že som sa teleportovala do Egypta, a fotím obludu pripomínajúcu sfingu. Podobných úkazov počas plavby nájdete viac.

Závisí to len od vašej fantázie a možno tak trochu aj od pohárikov vína, ktorými si budete dlhú plavbu po mori krátiť. Tesne pred cieľom míňame ostrov Levrnaka. V útulnej zátoke kotví pätica jácht. Niektorí zaháňajú horúčavu kúpaním v azúrovom mori, iní si našli skalu a chytajú bronz. Tí, ktorí ani na pravé poludnie nepohrdnú turistikou, už šliapu po vyznačených turistických chodníčkoch do kopca, aby si odfotili okolie z čo najlepšieho uhla.

Takmer po troch hodinách ma posádka lode upozorňuje na najväčšiu pevninu obkolesenú morom. Ostrov Kornat môže svojou veľkosťou vyše tridsaťdva štvorcových metrov strčiť do vrecka všetkých susedov. Kto by ho náhodou prehliadol pre jeho veľkosť či skôr malosť, tomu určite udrie do očí biely trojuholník na jeho najvyššom kopci. Má to na svedomí posledné zemetrasenie, pri ktorom sa odtrhol kus vápencovej skaly.

Inak je to raj na zemi, kde vás nikto nenájde. Mobil môžete rovno zahrabať na dno kufra, pretože signál tu nie je. Keby majiteľka miestnej taverny netrávila zimu na pevnine, určite by ani netušila, čo je internet. Nenadarmo volajú domáci skromné ubytovanie aj Robinsonova turistika.

V rybárskom domčeku na brehu je malá kuchyňa s jedálňou, spálňa a kúpeľňa. Na záchod už akosi nebol priestor, tak ho postavili za domom. Elektrinu získavajú zo solárnych panelov, chladnička funguje na plyn a pred vchodom je obrovský sud plný vody. Pred pár dňami pršalo, a tak pani domáca ušetrí nejaké kuny za pitnú vodu. Podľa nej je totiž tá dažďová aj tak lepšia. To všetko vás vyjde približne na sto eur. Za ďalších päťdesiat vám požičajú motorový čln, ak by ste mali chuť zavítať aj na iné okolité ostrovčeky. Pri troche šťastia vás budú sprevádzať i delfíny.

Krásy súostrovia Kornati chodia obdivovať turisti z celého sveta. A nie hocijakí. Jednoduchosť tunajších apartmánov si vyskúšal aj americký milionár Bill Gates či ruský magnát Roman Abramovič. V reštaurácii Opat zas ochutnal menu z rybích špecialít sám Tom Cruise. Medzi nenápadných návštevníkov patrila aj Eva Longoria, ktorá sem pred pár rokmi prišla s vtedajším partnerom Tonym Parkerom.

Ozaj, vedeli ste, že práve na ostrovoch Kornati urobil anglický kráľ Eduard VIII. pred sedemdesiatimi deviatimi rokmi jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote? Len mesiac po svojom nástupe do funkcie totiž požiadal o ruku rozvedenú Američanku Wallis Simpson. Aj keď z legislatívneho hľadiska neporušil žiadny paragraf, pre Veľkú Britániu to bol škandál.

Preto mu dal britský premiér ultimátum – buď od svadby ustúpi, alebo sa vzdá trónu. Vzal si čas na rozmyslenie a vyplával práve do týchto končín, kde padol konečný verdikt. Stal sa jediným panovníkom kráľovstva Commonwealthu, ktorý sa dobrovoľne vzdal trónu. Do dejín sa tak zapísal aj ako jeden z najkratšie vládnucich britských panovníkov, pretože na tróne sa ohrial len tristodvadsaťpäť dní.

Po dvoch dňoch odrezaných od sveta sa vraciam do civilizácie. Spoznávanie Strednej Dalmácie končím v Rogoznici, pokojnom stredomorskom meste. Ráno však miestny prístav pripomína skôr rušný pražský Václavák. Domáci si pochutnávajú na káve, ale v kaviarňach vidieť samých mužov. Horlivo debatujú o športe, politike i o ženách. Niektorí čítajú noviny a fajčia pritom jednu cigaretu za druhou. Kým do jedenástej sa čašníci nezastavia, potom zrazu nemajú čo robiť. Ženy zatiaľ nakupujú na miestnom trhovisku. Čerstvú zeleninu a ovocie sem chodia predávať ľudia z okolitých dediniek a rybári vystavujú čerstvé úlovky.

Foto: profimedia.sk

„Je to náš rituál. Takto začíname takmer každý deň v roku. Potom ideme za svojimi povinnosťami. V meste nie je veľa práce, preto väčšina domácich zarába v turizme a prenajíma svoje domy. Každý si potrebuje zarobiť čo najviac, aby mal v zime z čoho žiť,“ hovorí turistický sprievodca Tomislav Karabatić. Pri prechádzke prístavom mám pocit, akoby som sa ocitla na výstave jácht, plachetníc i menších lodí. Kotvia tu naozaj tie najdrahšie kúsky. Už štvrtý rok po sebe marínu Frapa označili v Moskve za najlepší prístav v Stredomorí. Dôvod? Poskytované služby, čistota, úroveň reštaurácií a promenáda dlhá asi kilometer. Kúpať sa nemusíte len v mori. Kúsok od prístavu je slané jazero Dračie oko. Ľudia veria legende, ako sa jazero ocitlo uprostred pevniny. Na tomto mieste bolo kedysi pole, ktoré patrilo miestnemu roľníkovi. Ten mal dvoch synov a jeden z nich bol slepý. Otcovým želaním bolo, aby si po jeho smrti potomkovia pôdu spravodlivo rozdelili. Ak k tomu nedôjde, nech sa radšej prepadne pod zem. Keďže zdravý brat slepého podviedol, zem sa zatriasla, prepadla sa a vzniklo toto jazero.

San Francisco budete hľadať márne, ale Kaliforniu nájdete v samom centre Rogoznice. Ide o vychýrenú reštauráciu, o ktorej majiteľ Dinko Radić hovorí: „Keď chcete ochutnať to najlepšie z Chorvátska, všímajte si, čo pijú čašníci, jedia kuchári, a objednajte si to isté.“ O chvíľu teda predo mnou pristala misa čerstvo grilovaných morských plodov, šalát zo zeleniny z majiteľovej záhrady, jeho vlastnoručne lisovaný olivový olej a domáce biele víno. Spôsob, ako ho pijú domáci, však nie je moja šálka kávy. Miešajú ho s vodou ako vínny strek, takzvaný gemišt. Keď zmixujete červené s vodou, bude z toho bevanda. „Takto pili víno naši predkovia, ktorí ťažko pracovali na poli. Vtedy si miešali pol litra vína s litrom vody. Osviežili sa a zároveň mali dostatok energie,“ hovorí Dinko, ktorého starý otec emigroval do Kalifornie.

Po návrate si otvoril reštauráciu, ktorú teraz vedie jeho vnuk. A nemusí sa báť o klientov, lebo ľudí, ktorí si chcú vychutnať robinsonovský relax bez vody, elektriny a mobilov, sa v tomto kúte Chorvátska každý rok nájde dosť.