Erotická poviedka #1: ...keď ho uspokojila na nemocničnom lôžku!

Sedela som v čakárni plná očakávania. Fajn, nebolo to prvýkrát, čo by som šla za nejakým mužom, ale tento bol iný. Poznal ma, poznal môj hlas, to, čo mám rada, čo sa mi páči...Tým, ako veľa sme si písali a komunikovali, som ani nemala obavy z toho, že ho konečne uvidím. Chcela som, aby sa cítil príjemne. 

,,Nech sa páči slečna, ale nech to netrvá viac ako hodinu," oznámila mi milá sestrička, ktorá sa na mňa spoza dverí usmiala. 
Až som mala pocit, že to bol mierne lišiacky úsmev. 
,,No ahoj, tebe to trvalo! To fakt si šla 3 hodiny vlakom? Neblázni," začal podpichovať a vedela som, že je dobre. 

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Usmial sa a zadíval sa mi do očí. Uprene a intenzívne. Neviem, čím to bolo a ako to robil, ale mal v sebe neskutočnú energiu. Sebavedomo som pristúpila k nemu, zložila si na stoličku veci a sadla si rovno na posteľ. 
,,Na dobré sa čaká zlatko," nenechala som sa vyviesť z miery a obrátila situáciu na vtip. 

Už ani neviem, koľko prešlo času. Smiali sme sa, doberali, počúvali hudbu a vymýšľali milión verzií programu, čo by sme mohli podniknúť. V nemocničnej izbe nebol sám, no starší pán vedľa, za plentou, chrapkal odkedy som prišla, ani nás nevnímal. Vedela som, že to medzi nami je, že je tam chémia a že to obaja chceme rovnako. Ani jeden však nepovedal nič.

Keď sme sa len letmo dotýkali, prechádzali mnou zimomriavky a vzala som situáciu do vlastných rúk. Odmietala som čakať a v hlave som mala absolútne prázdno. Nebolo v tom žiadne racio, len chuť a príťažlivosť. 

Ako som ležala vedľa neho a telá sa nám dotýkali, jeho hlasný tlkot srdca by som počula na kilometre. Bol nervózny, možno aj trocha hanblivý. Pobozkala som ho. Jemne, pomaly...Tvár mi chytil do rúk, mierne som ho uhryzla za spodnú peru a potichu vzdychla. Rukou som mu hladkala hruď, tú krásnu hruď, ktorú som si všimla už na začiatku. Bozkávali sme sa intenzívnejšie a ja som rukou prechádzala nižšie. 
Bol tvrdý a...

Odtiahla som sa a chcela spraviť niečo, čo mám najradšej. Chcela som, aby si to užil, aby sa uvoľnil a aby bol zo mňa úplne hotový. Odhrnula som si vlasy z tváre a špičkou jazyka som prechádzala najprv po žaludi, potom po celej dĺžke...

Zdvihla som tvár, pozrela sa na neho a prstom mu naznačila, aby bol ticho. Obaja sme sa usmiali a ja som vedela, čo bude nasledovať...Vložila som si ho celý do úst, najprv pomaly, postupne som zrýchľovala. Aj pre mňa bolo náročné byť potichu, chcela som vzdychať na celé oddelenie. Slinami som nešetrila, krásne kĺzal... po chvíli mi vzal hlavu do rúk a prirážal mi ho do úst úplne celého, až ku koreňu.

Nemohla som dýchať, no páčilo sa mi to. Keď spomalil, pomáhala som si rukou a venovala sa mu nižšie...a nižšie...Dlaňou si zakrýval ústa a chcel vybuchnúť. Triaslo sa mu celé telo, vedela som, že to príde...vzala som si ho opäť do úst a prehltla všetko, čo som mohla. Chutil mi. Veľmi. 

Keď som sa posadila, upravila si vlasy a obaja sme sa upokojili po tom, čo sme práve zažili... vošla sestrička. 
,,Nerada ruším, ale čas návštev skončil. Poprosím vás, aby ste opustili izbu." 
Naklonila som sa k nemu a zašepkala mu: ,,Ešte prídem..." 
Vo dverách som naposledy žmurkla a odišla. 
Nestihla som ani prísť k výťahom, keď mi blikla správa...,,Bolo to skvelé...môžem ti nabudúce uvariť? :D"