Vyliečte sa holotropným dýchaním

Košické jogové centrum. Ležím bez pohnutia na karimatke prikrytá dekami a obklopená ďalšími ležiacimi osobami. Snažím sa na nič nemyslieť a čakám, čo sa bude diať. Podľa inštrukcií terapeutky postupne zrýchľujem dych až takmer dychčím. Z veľkých reproduktorov pri mojej hlave sa odrazu ozve rytmický zvuk bubnov. Cítim sa ako v Matrixe – odpájam sa od vonkajšej reality a vnáram sa do hlbín vlastnej mysle. Akoby sa predo mnou otvárala ťažká kovová brána. Niekto v mojej hlave kričí: Dámy a páni, pripútajte sa, jazda sa začína! Strážny anjel Ak sa nechcem stratiť v zákutiach vlastnej mysle, potrebujem vedľa seba „anjela strážneho“, takzvaného sítera, ktorý bude so mnou celý proces prežívať. Môj síter Peter na mňa dohliada a keď je to potrebné, podá mi papierovú vreckovku, chytí ma za ruku, prikryje ma, pomôže mi napiť sa alebo ma odprevadí na toaletu. Keďže som nováčik, dýcham z našej dvojice ako prvá a na druhý deň si úlohy vymeníme. „Je vhodné, ak človek, ktorý s holotropným dýchaním ešte nemal skúsenosti, prežije tento zážitok ako prvý. Počas procesu dýchania totiž niektorí dýchajúci prejavujú svoje vnútorné prežitky navonok hlasom, plačom či rozličnými pohybmi, gestikuláciou, metaním sa či kŕčmi. Ak takéto prejavy vidí človek, ktorý nikdy nedýchal, môže ho to vystrašiť. Keď na druhý deň robí sítra on, už sa nedá vyviesť zmiery,“ vysvetľuje facilitátorka doc. Ing. Jana Jablonská, PhD., ktorá sa holotropnej terapii venuje už dvadsať rokov.

Po rukách a nohách sa mi rozlieva zvláštne teplo a o chvíľu mi celkom znecitlivejú. Stŕpne mi aj tvár a keď sa chcem neskôr usmiať, pery sú schopné vykriviť sa len do drobného úškľabku. Čakám, že dostanem kŕče do končatín alebo mi bude na vracanie, pretože aj to sa počas holotropného dýchania môže dýchajúcemu prihodiť. Okrem tŕpnutia a brnenia po celom tele sa však nič nepríjemné nedeje. Problémy mám len s dýchaním, pretože dýchanie v rýchlom tempe je nesmierne náročné a bolia z neho pľúca. Hoci som pri plnom vedomí, zdá sa mi, akoby som vstupovala do inej dimenzie. Odrazu mám pocit, že lietam! Podvedome upažím ruky a mávam nimi, napodobňujúc pohyb veľkých šuchotavých krídel. Predo mnou sa mihajú obrazy rôznych zvierat. Orla vystrieda hnedý kôň, ktorý sa vzápätí zmení na okrídleného tátoša. Mám pocit, že cválam a rútim sa prériou po nekonečnej ceste. Vzápätí stojím na prahu akýchsi dverí a skupina rozmazaných postáv zahalených v žltooranžovom svetle ma víta. Srdce mi skáče od radosti, zaplavuje ma eufória a všetko vo mne kričí: Ja som fakt tu! Dokázala som to! Bláznivo, šťastne sa rozosmejem a neviem prestať, až kým smiech plynulo neprejde do zúfalého, usedavého, nekontrolovateľného plaču. Moje vzlyky sa ozývajú po miestnosti a prehlušujú hudbu. Plačem tak, že to až srdce trhá, je mi šialene smutno, ale zároveň pociťujem nesmiernu úľavu, akoby sa z mojej duše odplavovali nánosy špiny. Plač po chvíli vystrieda neviazaný smiech a takto to ide dokola. Jeden čudný obraz strieda druhý a cítim, ako sa vnútorne očisťujem. Strach, ktorý ma na začiatku dýchania paralyzoval, celkom zmizol a už si svoj stav užívam. Druhá vlna dýchania je ešte silnejšia ako prvá. Telo si už vonkoncom necítim a nedokážem ani udržať v ruke fľašu, síter mi musí liať vodu rovno do úst. Cítim sa, ako keby mnou prenikali slnečné lúče šťastia. Presne uprostred hrude pocítim obrovské teplo a žiaru. Plynulo prejdem do fázy relaxácie. Spomalím dych a upokojujem sa. Pred vnútorným zrakom sa mihá akési neurčité, abstraktné mesto a vybaví sa mi moja prvá láska. Po chvíli sa preberiem s nutkaním okamžite si zaznamenať, čo som práve prežila. Poležiačky sa naťahujem po farebných ceruzkách a nakreslím svoje predstavy do mandaly. Keď neskôr urobím prvé kroky smerom k jedálni, mám pocit, že vážim aspoň o dvadsať kíl menej. Ruky sa mi trasú tak, že keď si chcem o pár minúť neskôr vložiť do úst lyžicu polievky, tekutina vyšpľachne na koberec. Cítim sa zvláštne čistá a celistvá, akoby posledný kúsok puzzle zapadol na svoje miesto v skladačke.

Po krátkej prestávke si všetci účastníci kurzu posadajú do kruhu a vymieňame si dojmy. Spracovanie zážitkov, rozprávanie o nich a relaxovanie je totiž rovnako dôležité ako samotné dýchanie. Dozvedám sa, že každý dýchajúci prežíva zážitok holotropného dýchania inak. Peter sediaci vedľa mňa vnímal zmenu vedomia len na telesnej úrovni. Hoci počas dýchania bojoval proti neviditeľnému démonovi a hlboko meditoval v lotosovej pozícii, tvrdil, že nemal žiadne farbisté duševné zážitky. Naopak, mladý tmavovlasý Maďar po mojej pravici mal veľmi živé vízie. Ocitol sa na intergalaktickej diskotéke, so zatvorenými očami vyskočil z karimatky a s dekou na hlave sa roztancoval po miestnosti. „Ako prežívame zmeny vedomia, závisí od toho, akým spôsobom prijímame informácie. Niekto vníma farby, iný vízie či udalosti, obrazce, alebo pocity. Veľký vplyv na prežívanie má aj to, či je človek racionálny alebo emocionálny typ,“ vysvetľuje nám facilitátorka Jana Jablonská. „Racionálne založení ľudia majú väčšie ťažkosti preniknúť do hlbín svojho podvedomia, pretože stále niečo riešia, rovnako ako opatrní začiatočníci. Ale aj začiatočníkom sa neraz prihodí veľmi hlboký zážitok,“ hovorí. Opäť nás upozorňuje, že vnemové spektrum holotropného dýchania je nepredvídateľné. „Namiesto toho, aby ste vyriešili pálčivý problém, môžete mať pokojne kozmický zážitok alebo sa stretnúť so zosnulými príbuznými. Preto by ste nemali na holotropné dýchanie prísť s očakávaním konkrétnej vízie alebo vyliečenia určitej boľačky. Nemôžete rátať ani s tým, že ak ste na prvom sedení mali len pozitívne zážitky, budete ich mať aj na ďalších. Z vášho podvedomia sa na povrch môže vyplaviť hocijaký jeho obsah. Vnútro človeka vyberá to, čo je aktuálne pre neho,“ hovorí Jablonská. „Najlepšie je preto prísť na dýchanie so zámerom zažiť niečo zo svojich vnútorných procesov a dať tomu voľný priebeh.“

Holotropné dýchanie má aj terapeutický účinok. Môže pomôcť odblokovať traumy, ktoré v minulosti človek prežil a dodnes sú v ňom uložené v skrytom stave. Presne to sa prihodilo útlej tmavovláske Anikó, ktorá rovnako ako ja dýchala prvýkrát. Počas dýchania sa znovu mentálne ocitla v maternici svojej matky a prechádzala všetkými vývojovými štádiami. Pretože sa narodila svojej mame predčasne a musela osamelo pobudnúť v inkubátore, trpela nevysvetliteľným strachom zo samoty. Počas opätovného prežívania týchto udalostí ju v kritickom okamihu jej síter chytil za ruku a dal jej pocítiť, že už nie je sama, čím jej pomohol zbaviť sa tejto traumy v každodennom živote. Následky a účinky holotropného dýchania vo mne doznievajú ešte niekoľko dní a týždňov po terapii. Som citlivejšia a vnímavejšia na vonkajšie podnety a dokáže ma rozhádzať aj obyčajná hádka medzi taxikárom a kolegom, ktorej som svedkom. Hlavu mám plnú myšlienok a nápadov. Dokonca sa mi vyjasní, prečo si všetko beriem osobne a trápia ma pocity viny. „V dôsledku holotropného dýchania ste zraniteľnejší, preto by ste sa mali asi týždeň vyhýbať citovo vypätým situáciám, rušným miestam či hororom. Môžu na vás naskákať podobné problémy, akých ste sa chceli dýchaním zbaviť,“ hovorí na rozlúčku Jana Jablonská.

Ako je možné, že človek si dokáže navodiť zmenený stav mysle „obyčajným“ dýchaním, ktoré všetci robíme automaticky po celý život? Metódu zmeny vedomia vynašiel americký psychiater českého pôvodu Stanislav Grof, ktorý skúmal účinky psychotropných látok, najmä drogy LSD, na ľudskú psychiku. Jeho manželka Christine, ktorá sa venovala joge, istý čas pobudla v ášrame známeho indického jogína a spoznala, že to, ako dýchame, má na nás obrovský efekt. Keď Grofovci dali hlavy dohromady, zistili, že halucinogénne psychedelické stavy ako pod vplyvom niektorých drog možno navodiť zámerne aj technikou kontrolovaného dýchania a využívať ich v psychoterapii na liečenie určitých diagnóz. Na metódu holotropného dýchania sa dnes obracajú najmä ľudia, ktorí chcú lepšie spoznať samých seba a duchovne sa rozvíjať. Alebo im niečo v živote chýba či sa chcú zbaviť hlboko zakorenených vnútorných strachov, pre ktoré opakujú stále tie isté chyby.

Modifikáciou klasického holotropného dýchania „na suchu“ je holotropné dýchanie vo vode, keď dýchate vo vode zohriatej na 37 stupňov Celzia a prežitky sú oveľa rýchlejšie a intenzívnejšie. Holotropnému dýchaniu sa podobá aj takzvaný re-birthing, teda „znovuzrodenie“, zamerané len na prežitok vlastného narodenia, tibetská meditácia, ktorá tiež pracuje s dychom, alebo regresná terapia, ktorá vás uvedie do minulých životov.

Tak ako iné metódy, aj holotropné dýchanie má svoje zdravotné obmedzenia, o ktorých by ste sa mali informovať predtým, než sa pustíte do dýchania. Ak koketujete s myšlienkou, že kurz vyskúšate, dajte si pozor a nenaleťte hocijakému šarlatánovi. Na Slovensku praktizujú holotropné dýchanie v chránenom terapeutickom prostredí len traja certifikovaní terapeuti, ktorí sa školili u samotného Stanislava Grofa v Kalifornii.