Zoja Janevová: Nedám dopustiť na slovenskú prírodu a hory

Sympatická Bratislavčanka žije v zahraničí od sedemnástich rokov, keď začala študovať v USA. „Univerzitu som hľadala aj podľa štipendií a podpory Európskej únie. Za dobrý prospech a kredit z americkej školy som sa dostala na vysokú školu do Dánska, kde mi veľmi vyhovoval školský systém.“ Zoja študovala medzinárodný hotelový manažment, pretože v sebe nezaprie vášeň k  cestovaniu. Počas školy stážovala na Malorke v rôznych hotelových sieťach, dokonca bez nároku na plat, neskôr pracovala aj pre hotelovú sieť Hilton, ale nakoniec zakotvila v úplne inej brandži. „Len tak zo zvedavosti som išla na konkurz do leteckej spoločnosti a po dvojdňovom výberovom kole ma vybrali. Spomedzi dvesto uchádzačov som sa dostala medzi desať tých, ktorých prijali. A tak som už o mesiac s veľkým kufrom cestovala do Dubaja,“ opisuje svoj kariérny zlom. Zoja však tvrdí, že nič nedostala zadarmo a všetko si musela pekne odmakať. „Ľudia, ktorí v zahraničí nikdy nežili, vidia len pozitíva, najmä tie pekné fotky na Instagrame a zaujímavé statusy na Facebooku. Lenže realita je často iná.“ Sama žila štyri roky v Arabských emirátoch a lietala v komerčných letoch pre prestížnu svetovú spoločnosť.

Sympatická Bratislavčanka žije v zahraničí od sedemnástich rokov, keď začala študovať v USA.
Sympatická Bratislavčanka žije v zahraničí od sedemnástich rokov, keď začala študovať v USA.
Zdroj: Archív

„Nikto by mi v živote neumožnil precestovať a spoznať toľko krajín a miest. Vo svojom cestovateľskom denníku mám vyše šesťdesiat destinácií.“ Práca letušky má však aj svoje slabé stránky, najhoršie sú časové rozdiely, čiže jet lag a práca s ľuďmi. O to viac, že išlo o rôzne národnosti. Veď na palube boli trebárs Pakistanci, ktorí jedli rukami a s nohami vyloženými na sedačke. Žiada si to veľa trpezlivosti a presviedčania, aby sa správali slušne. Napriek tomu, že červený klobúčik leteckej spoločnosti Emirates nosila rada, rozhodla sa vyskúšať šťastie v privátnej leteckej spoločnosti. Dôvod? „Ponúkala zamestnancom možnosť vybrať si miesto, kde budú mať svoju základňu. Mesto, kde môžem fungovať a v prípade potreby hneď flexibilne odcestovať za prácou. A to pre mňa bolo veľké lákadlo, pretože Slovensko mi veľmi chýbalo. Ja totiž milujem prírodu aj šport. „Lesy, kopce, jazerá, to sú veci, ktoré doma máme, ale neuvedomujeme si ich, kým o to neprídeme. Nie je nič príjemné, keď sa z okna bytu pozeráte na suchú púšť alebo na vysokánske mrakodrapy a rušné mesto. A tak som sa vrátila domov a presťahovala do Bratislavy, ktorú milujem. Som veľkou fanúšičkou Slovenska, lebo u nás žijeme dobre a hlavne bezpečne. Naša krajina naozaj má čo ponúknuť.

Pokračovanie článku na ďalšej strane.