Urobila som chybu. Urazila som kamošku. Naša spoločná známa organizovala akciu v novej brazílskej reštaurácii, mňa pozvala, no kamošku, s ktorou sme už pár rokov susedy, nie. Dozvedeli sme sa to v momente, keď sme sedeli na spoločnej susedskej kávičke. Ups, trápny moment. Keďže však známa večne niečo organizuje a vždy pozve iných ľudí, neriešila som to a išla som, bez ohľadov na susedu. Pravdupovediac, bola som po dlhšej chorobe vyčerpaná, blížili sa moje narodeniny, a tak som chcela mať iba svätý pokoj. So susedou sme dobré parťáčky už pár rokov. Strávili sme dosť času hlbokými rozhovormi, máme deti v rovnakom veku, naši manželia si radi spolu sadnú na pivo, v lete v ich záhrade grilujeme. Možno by bolo vhodné podotknúť, že je Španielka. Snažím sa tento fakt zakomponovať do dôkladnej štúdie fenoménu priateľstva. Inak si totiž neviem vysvetliť tornádo, ktoré sa po našom nedorozumení rozpútalo.

Iba nedorozumenie? Neexistuje!

Na druhý deň po akcii som si na WhatsAppe našla od susedy správu, že na moju oslavu narodenín nepríde. Nechápala som, čo sa deje, ale začala som tušiť. Asi som bez nej na tú večeru nemala ísť. Ale to už sa na mňa valili správy. Ona vraj už dávno tušila, že sme všetci proti nej, že ju ohovárame za jej chrbtom. Že je asi príliš silná osobnosť, ktorá sa stále dostáva do spoločnosti nesprávnych ľudí. A toto s ňou nikto robiť nebude. NIKTO!!! Chcete vedieť, ako som sa cítila? Ako keď vás niekto pri pokojnej prechádzke mestom zrazu spoza rohu prefliaska mokrým vechťom. Pozrite si scénu z filmu Vicky Cristina Barcelona, ako Penélope Cruz (temperamentom veľmi podobná mojej susede) kričí v španielčine na Scarlett Johansson, a tá jej nerozumie ani slovo. Niečo také sa mi odohrávalo v hlave. Šancu všetko si vykričať a vysvetliť som nedostala. Suseda postavila múr a obvinenia mi iba pípali na displeji. Akúkoľvek žiadosť o stretnutie odrazila. Verte mi, že za tie intenzívne dva roky, čo sa poznáme, som si nič vážnejšie v jej správaní nevšimla.

Pokračovanie na ďalšej strane.