Klára má čerstvých devätnásť, čerstvo zmaturovala na gymnáziu a má jasno v tom, že chce ísť na vysokú. Hoci ani náhodou nepochádza z dynastie Rotschildovcov a jej rodičom na účet chodí bežný priemerný plat, má jasno aj v tom, že na Slovensku určite študovať nebude. Načo, keď si môže vybrať univerzitu v západnej či severnej Európe? „Jednoducho si myslím, že by to pre mňa bola strata času. Dobre, na Oxford ani na Cambridge sa nehlásim, ale v zahraničí je stále dosť dobrých škôl. Oveľa viac ako u nás.“ Keď začiatkom roka rozposlala prihlášky na univerzity, kde sa dajú študovať ekologické odbory, dostala niekoľko „offerov“ čiže pozvaní. A tak ešte má čas rozhodnúť sa, či si vyberie univerzitu v Škótsku, Írsku, Dánsku alebo Holandsku, lebo do každej z týchto krajín je už prijatá. A čo školné, internát, prípadne peniaze na život? Hrozí jej rodičom, že budú musieť predať vlastnú obličku, prípadne očnú rohovku, aby to všetko zacvakali? „Zadarmo to nebude, ale na gympli som mala výborný priemer, takže som dostala aj slušné štipendium. Popri škole si nájdem brigádu tak, ako to robí väčšina študentov a keby bolo najhoršie, vezmem si študentskú pôžičku,“ vysvetľuje svoje plány. Nie je jediná, ktorá to má takto vymyslené, veď aj štatistiky hovoria, že čoraz viac našich maturantov za dobrým vzdelaním odchádza do sveta. Láka ich tam veľa možností a zaujímavé odbory, o akých naše univerzity môžu len snívať. Trebárs forenzná psychológia, na ktorú v Holandsku nastupuje Petra. Alebo dizajn obalov, ktorú v Spojenom kráľovstve plánuje študovať Ivana, prípadne módny biznis, ktorý v Taliansku od septembra čaká Lenku.

Mladí Slováci dnes radšej volia možnosť študovať v zahraničí, aj za cenu toho, že sa zadlžia.
Mladí Slováci dnes radšej volia možnosť študovať v zahraničí, aj za cenu toho, že sa zadlžia.
Zdroj: Shutterstock

Všade dobre, vonku najlepšie?

Aj Benedikt, ktorý je prvákom v odbore media relation na bratislavskej vysokej škole a všetky predmety má v angličtine, tvrdí, že veľa jeho kamarátov to tak spravilo. „Jednoducho majú pocit, že na slovenskej univerzite sa ani neoplatí študovať. Že sú to len premárnené roky a že im to nedá nič, čo by ich ako ľudí niekde vedelo posunúť,“ vysvetľuje devätnásťročný študent, ktorý od septembra tiež odchádza do zahraničia. Prešiel totiž konkurzom Erasmus a vzali ho na University od Applied Science v holandskom meste Enschede, kde si vybral odbor how to create a killer content, čiže niečo ako DIY video. „A to sa mi páči, rovnako ako to, že štúdium v Holandsku netvoria také odbory ako psychológia či história, ktoré by som sa učil u nás, ale majú trebárs predmety ako humor či kreativita. Fakt sa na školu aj na to učenie teším. Titul bakalára si chcem urobiť v Bratislave a potom sa uvidí,“ hovorí Benedikt, ktorý slovenské vzdelávanie na vysokých školách nevidí až tak ružovo. „Úprimne? Mne sa univerzity v Holandsku či Dánsku zdajú na kvalitatívne úplne inej úrovni ako tie naše, takže mi ani nenapadlo, aby som ich porovnával.“ Podobne to vidí Aneta z bilingválneho gymnázia v Sučanoch, ktorá si myslí, že väčšina slovenských vysokých škôl nedosahuje kredit zahraničných.

Študentka Aneta si myslí, že slovenské univerzity nedosahujú úroveň tých zahraničných. Aj preto sa chystá študovať vo svete.
Študentka Aneta si myslí, že slovenské univerzity nedosahujú úroveň tých zahraničných. Aj preto sa chystá študovať vo svete.
Zdroj: archív

„Práve úroveň vysokej školy je pre mňa dôležité kritérium, pretože mi záleží na kvalite a myslím, že to budú brať do úvahy aj moji budúci zamestnávatelia. Preto chcem študovať v zahraničí odbor computer science. Krajinu ani školu som si ešte nevybrala, pretože maturujem o rok, ale budem sa rozhodovať podľa recenzií študentov, zistím si, či je škola medzinárodné uznávaná a či ponúka zaujímavý program výučby. Určite bude záležať aj na životných nákladoch, ktoré sú v zahraničí oveľa vyššie.“ Jej spolužiačka Rebeka je, naopak, presvedčená, že s našimi univerzitami to nie je také hrozné, ako sa o nich hovorí. „Slovensko má vzdelanie na slušnej úrovni, ak sa bavíme o teórii a učení poučiek, no zlyháva v systéme skúšania a v tom, ako teóriu použiť v reálnom živote. Naši študenti vedia toho veľa, ale pri tom množstve predmetov sa musia učiť nárazovo, všetko si potrebujú zapamätať a nehrá tu úlohu, či tomu rozumejú. Preto skôr oceňujem zahraničný systém, kde musia robiť veľa výskumov a ukázať, že to, čo sa naučili, dokážu použiť v praxi,“ tvrdí gymnazistka, ktorá sa v lete chystá do Dánska okuknúť si možnosti. „Ja maturujem až o rok, ale v tejto krajine sú skvelé školy zamerané na technické aj umelecké smery. V porovnaní so Slovenskom majú kopu kvalitných odborov, o ktorých u nás nikto ani nevie. V zahraničí sa dá naozaj študovať úplne všetko. Môj výber veľmi ovplyvňuje to, že chodím na bilingválne gymnázium, kde sa všetko učíme v angličtine, a asi by pre mňa bolo teraz náročné začať študovať po slovensky. Smutné je, že ak si niekto chce u nás spraviť vysokú školu v angličtine, platí za to nenormálne peniaze. Za to isté štúdium.“

Benedikt sa teší, že ide študovať do Holandska. Úroveň vysokých škôl v zahraničí je aj podľa neho vyššia
Benedikt sa teší, že ide študovať do Holandska. Úroveň vysokých škôl v zahraničí je aj podľa neho vyššia
Zdroj: archív

Najlepší odchádzajú

Naozaj platí, že na tunajších univerzitách už nikto nechce drať lavice a každý, kto má len trochu lepší priemer a odvahu vziať si pôžičku na školné, odchádza do sveta? Profesorka Dana Hanesová, ktorá pôsobí na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, na to má vysvetlenie. „Mladí ľudia odchádzajú na zahraničné školy, lebo túžia po nových skúsenostiach, ale často aj preto, že s našimi univerzitami nie sú spokojní. Majú kritické výhrady voči systému vzdelávania, prípadne sa u nás ich vysnívaný odbor študovať nedá. Do značnej miery sa to dá pochopiť, veď aj ja sama viem, ako môj spôsob výučby neustále potrebuje inovácie a možno to nemusí napĺňať predstavy študentov. Práve preto sa snažím počúvať ich potreby a zlepšovať spôsoby, akým vediem svoje hodiny. Lebo je fakt, že mnohé študijné programy majú čo zlepšovať, či už v prístupe k študentom, alebo v metódach.“

Výsledky prieskumu Centra edukačného manažmentu pri Fakulte manažmentu UK v Bratislave hovoria, že až 58 percent mladých radšej bude znášať väčšie náklady na štúdium, ak by to znamenalo lepšiu kvalitu. A čo znamená lepšia kvalita? Rebríček QS World University Rankings, ktorý skúma úroveň vysokých škôl po celom svete, priradil našej najlepšej univerzite, čiže Univerzite Komenského, hodnotenie niekde na úrovni 651. až 700. miesta.
 

Ani Klaudia Bednárová, zakladateľka anglickej jazykovej školy the Bridge, ktorá sa venuje vzdelávaniu učiteľov, pravidelne pre nich organizuje konferencie a pomáhala zakladať Slovenskú komoru angličtinárov, sa tomuto trendu nečuduje.„Naše vysoké školy nie sú veľmi kvalitné. Odliv dobrých študentov je taký výrazný, že aj tí, ktorí tam zostali, nakoniec často odchádzajú, pretože ich už nemotivujú ani spolužiaci. Lebo už tí, ktorí sú len trochu lepší, idú aspoň do Česka.“ A kde sú dôvody? „Chýbajú kvalitní učitelia a máme príliš veľa vysokých škôl. Keďže školy potrebujú zaplniť učebné odbory, znižujú kritériá náročnosti. Na univerzitách potom končia aj žiaci, ktorí titul ani diplom nikdy nemali získať. Osobne poznám mladú ženu, ktorá má nielen vysokú školu, ale urobila si aj doktorát PhD., pritom jej vedomosti a schopnosti reálne stačili len na to, aby skončila maximálne štvorročné učilište s maturitou,“ vysvetľuje a pripomína, že na našich univerzitách často študujú aj takí, ktorí na to nemajú alebo predmetom nerozumejú. „Niečo sa naučia, prejdú skúškami, ale reálne neštudujú a koncept celoživotného vzdelávania im nič nehovorí. Profesori to často na svojich hodinách vidia, no študentov vyhodiť nemôžu, pretože škola dostáva príspevok podľa ich počtu. Lenže žiadneho učiteľa nebaví pracovať v takomto prostredí a keď sú sami demotivovaní, ako môžu motivovať študentov? Práve preto si tí, ktorým záleží na vzdelávaní, nielen na diplome, radšej vyberajú iné možnosti. Ak už nie do sveta, tak aspoň do neďalekého Brna či Prahy. Prípadne využijú možnosti zahraničného štipendia prostredníctvom programov Erasmus,“ odkrýva začarovaný kruh, z ktorého sa na najbližšie roky asi ťažko nájde nejaké východisko.