Andrei ešte ani nestihol uschnúť atrament na vysokoškolskom diplome z ekononomickej univerzity, keď si našla džob. Taký ten prvý ozajstný, nielen obyčajnú brigádu, v akých si vylepšovala vreckové počas výšky. Poslala životopis do banky a hoci jej chýbala prax, mala šťastie. Prešla konkurzom, takže už pár mesiacov zarezáva v pobočke známej banky. Sedí pri okienku, stará sa klientom o bankové účty, zamieňa eurá za cudzie meny. A hoci tu pracuje len pár mesiacov, v jednom má jasno. Že ak jej po roku budú chcieť predĺžiť pracovnú zmluvu na neurčito, odmietne. Andrea si totiž povedala, že viac ako rok tam určite nezostane.

„Prečo by som to robila? Veď dnes je toľko možností a ja ich chcem vyskúšať čo najviac. Len tak zistím, čo ma naozaj baví. Určite nechcem zostať tvrdnúť na jednom mieste tak ako moji rodičia,“ hovorí sebavedomá absolventka, ktorá má celkom iné plány. Túži si nájsť prácu, kde bude perfektne zarábať, dostane šancu pracovať z domu a ešte ju ten džob musí aj baviť. Nie ako to nudné vysedávanie v banke nad tabuľkami a číslami, kde musí trčať od ôsmej do piatej, šéfka ju večne kontroluje a ešte aj obedovú prestávku musí dodržiavať na minútu presne. Nie, toto si dvadsaťpäťročná Andrea naozaj neprosí. A ani náhodou nie je jediná.

Generácia Y udáva pravidlá

Minulý rok sa uskutočnil na najväčšom slovenskom internetovom pracovnom portáli prieskum, ktorý sa týkal mileniálov a ich pracovných preferencií. Táto veková skupina (24– 34) aktuálne hľadá najčastejšie novú prácu v oblasti zákazníckej podpory, techniky a rozvoja, manažmentu, personalistiky a bankovníctva. Naopak, nemá takmer žiadny záujem o džob v poľnohospodárstve, službách, textilnom priemysle, cestovnom ruchu a gastronomickej oblasti. Verili by ste tomu? „Keď sme zisťovali, čo je pre uchádzačov pri zmene práce najdôležitejšie, pri každej jednej vekovej kategórii bola odpoveď jasná – výška mzdy,“ hovorí Nikola Richterová, PR manažérka spoločnosti Profesia. Až na ďalšie miesta sa dostali kritériá ako meno spoločnosti, charakter pozície či zodpovednosť.Doteraz sme boli zvyknutí, že nám firmy niekoľko rokov ponúkali zákonom stanovenú dovolenku a zamestnanci chodili do práce na osemhodinovky od ôsmej do pol piatej. No zdá sa, že to bude len spomienka na minulosť. Požiadavky mladej generácie sú totiž úplne inde.

„Generácia Y si chce svoj pracovný čas organizovať podľa vlastných predstáv. Od zamestnávateľov preto vyžaduje
veľkú flexibilitu či možnosť pracovať aj z domu. Čoraz viac firiem tiež ponúka zamestnancom dovolenku navyše a tento
benefit si získal veľkú popularitu. Často sa stretávame aj s tým, že títo zamestnanci majú krátko po škole, a preto sa ťažko vyrovnávajú s tým, že dostali k dispozícii len obmedzené dni voľna,“ pokračuje Nikola Richterová. A práve veková skupina, ktorá ešte nedávno drala školské lavice, zmenila za posledný rok prácu najčastejšie. Najvyššia fluktuácia zamestnancov tak vznikla pri veku od 20 do 24 rokov. Naopak, čím sú ľudia starší, tým je ich túžba po zmene menšia, čo spôsobuje najmä rodinná či finančná viazanosť. „Trend smerujúci k zmene práce však vidieť pri všetkých vekových skupinách. Spôsobuje to najmä nižšia nezamestnanosť a skutočnosť, že firmy pridávajú viac pracovných ponúk a majú väčší problém nájsť nových ľudí. Aj preto si ľudia môžu zabezpečiť lepšie podmienky na zmenu práce práve dnes. Najmä v hlavnom meste platí, že si môžu často doslova vyberať. Situácia je úplne iná v porovnaní s tou spred desiatich rokoch, keď sa zamestnanci o svoju prácu doslova báli.“

Chvíľu vydržím a pôjdem ďalejČasy sa jednoducho menia aj na pracovnom trhu. Kedysi si každý úzkostlivo strážil svoje miestečko získané pohovormi či projektmi, prípadne vďaka dobrým kontaktom. Dnes? Ak sa vyskytne prvý menší problém či pocit nepohodlia, ľudia, najmä tí mladí, odchádzajú inam. Za lepším flekom. Tak ako moja známa Vanda, ktorá svoj život po skončení vysokej školy venovala, ako to sama nazvala, hľadaniu životných príležitostí. Brala všetko, čo jej prišlo pod ruku, vôbec jej neprekážalo, že v tej predchádzajúcej práci mala o dve stovky viac, desať minút z domu do práce alebo stabilitu v podobe pracovnej zmluvy na neurčito. Držala sa hesla, že ak sa niekde usadí, už nebude mať príležitosť vyskúšať všetky ponuky, ktoré sa jej zapáčia. A keď jej jedného krásneho dňa zavolal kamarát, že rozbieha v Barcelone svoj vlastný biznis v reklamnej agentúre a či to nechce skúsiť, zareagovala vetou – Jasné, kedy môžem nastúpiť?

Pri tom telefonáte som vtedy bola a neveriacky som krútila očami, čo je to za hlúpy nápad. „V tejto firme som už desať mesiacov, dokázala som, čo som chcela, naučila som sa od druhých, čo som mohla, a ak mám byť úprimná, už som aj trošku stratila motiváciu. Veď kam by som sa mohla posunúť?“ vysvetľovala mi s nadšením, keď som sa ju snažila presvedčiť, že to nie je najlepší nápad. „Ty nevidíš tie pozitíva? Budem žiť v novej krajine, spoznám novú kultúru, nových ľudí, veď je to perfektná výzva,“ nedala sa odradiť. A po pár týždňoch si Vanda naozaj zbalila kufre, aby mohla začať pracovať v Španielsku.

Raz za rok a viac

Áno, pracovať v jednej firme pokojne aj celý život kedysi znamenalo predovšetkým lojalitu, prestíž a určite aj motivačné
benefity. Nové trendy na trhu práce však nastavujú úplne iný smer. „Ukázalo sa, že najväčšia časť Slovákov považovala
tri až päť rokov za ideálny čas strávený v jednej spoločnosti. Množstvo mladých ľudí má dnes dokonca problém, lebo
menia prácu častejšie ako raz za rok. Spôsobuje to enormný nárast pracovných pozícií, asi najvyšší v histórii Slovenska,
čo ponúka viac možností, život bez záväzkov a s tým súvisiacu slobodu.“ Svoje však robí aj túžba po kariérnom postupe.
Lebo aj dvadsiatnici si uvedomujú, že na to, aby si udržali dobrú pozíciu na trhu práce, sa musia stále učiť nové veci
a posúvať sa. Tento trend však má aj druhú stranu mince. Tú negatívnu. Tým, že mladí ľudia zostávajú v jednej práci približne rok, chcú všetko vyskúšať, prípadne sa túžia čo najlepšie zabezpečiť, aby sa nemuseli spoliehať na náš sociálny systém, veľmi skoro im hrozí riziko vyhorenia. Áno, aj v takom mladom veku. „Čoraz viac mileniálov má problém s tým, že si toho na svoje plecia vezmú viac, ako zvládajú. A potom príde preťaženie, únava a pocit, že je toho na nich zrazu príliš,“ varuje Nikola Richterová. Inak, presne to sa stalo aj Vande. Z Barcelony sa po roku vracia domov. Zničená, vyšťavená, no na druhej strane bohatšia o mnoho skúseností.