V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Kúpala som sa už na Bora Bora, nakupovala v&nbsp;New Yorku i v&nbsp;Sydney, videla Eiffelovku aj šikmú vežu v&nbsp;Pise, no hanbila som sa, keď som niekde musela priznať, že som ešte nikdy nebola v&nbsp;Poľsku či na Ukrajine. Pritom len pár kilometrov od východných hraníc som vyrastala. Keďže som väčšinu úspor vrazila do nedávnej prestavby bytu, povedala som si, že na letnej dovolenke ušetrím a&nbsp;zároveň dobehnem staré resty. Všetci predsa tvrdia, že na Ukrajine je lacno. Vraj aj benzín. Tak štartujem auto, beriem kamošov a&nbsp;vyrážame smer východ. Ďaleký východ.

„Na Ukrajinu? A&nbsp;autom?!“ Môj otec sa len chytal za hlavu, keď som mu povedala o pláne prejsť západnú Ukrajinu, odtiaľ sa presunúť do Poľska a&nbsp;cez Tatry sa vrátiť späť domov na Slovensko. Pravdupovediac, zastavila som sa u&nbsp;rodičov pri Humennom, lebo som to mala po ceste, a odkedy si kúpili motorku, majú v zálohe aj skvelé <a href="https://miribord.com/sk/novinky/chata-pod-suchym-tip-na-vylet-v-prostredi-malej-fatry/" target="_blank" rel="noopener">tipy na výlety</a> po okolí. Už toho pochodili veľa a stále niekde „lietajú“. Pred tým, než prekročíme slovensko-ukrajinskú hranicu, som mala v&nbsp;pláne svojim bratislavským kamošom ukázať svoj rodný kraj. Niektorí nikdy neboli ďalej než v&nbsp;Tatrách či Košiciach. Oblasť Vihorlatských vrchov či rusínske dedinky považujú za totálny „Wild Wild East“, teda divoký divoký východ. Asi videli film Čiara s&nbsp;Tomášom Maštalírom. Áno, je to presne tá časť Slovenska, ale až také divoké to tu nie je, verte mi. Len sa tu ako neznalý turista nepúšťajte do bitky ani pretekov v pití. Nevyhráte. Radšej si užite trochu turistiky v&nbsp;sopečných Vihorlatských vrchoch. Tie sa rozprestierajú v&nbsp;okresoch Humenné, Snina, Michalovce a&nbsp;Sobrance a&nbsp;nad tunajšou prírodou už krútil hlavou nejeden návštevník.

My východniari pritom dobre vieme, aké prírodné poklady sú tu ukryté. Chránená krajinná oblasť Vihorlat aj Vihorlatský prales s&nbsp;vyše 240-ročnými bukmi, ktorý je zapísaný v&nbsp;Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Či v&nbsp;lete, alebo v&nbsp;zime, vyliezť môžete na 1 075 metrov vysoký Vihorlat – najvyšší kopec pohoria. Uznávam, pri vymýšľaní názvov veľmi kreatívni neboli. Vihorlat sem, Vihorlat tam. Pre úplných začiatočníkov, prípadne rodiny s&nbsp;malými deťmi je ideálna túra okolo Morského oka. Po Štrbskom a&nbsp;Veľkom Hincovom plese je to tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku a&nbsp;ide o&nbsp;prírodnú rezerváciu s&nbsp; piatym, a&nbsp;teda najvyšším stupňom ochrany.

Keď sem už prídete a budete mať dosť síl, vylezte aj na Sninský kameň. Je odtiaľ krásny panoramatický&nbsp;výhľad na celú kotlinu, dedinky Sninského a&nbsp;Humenského okresu aj okolité hory. Ak si nebudete istí, ktorý kopec je ktorý a&nbsp;kadiaľ sa vydať, miestni vám radi poradia. S&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou majú miestne hory pobehané. A keď som to zvládla ja, čo som vždy uprednostňovala pláže pred kopcami, a&nbsp;to nemám ani poriadne turistické topánky, zvládnete to určite aj vy. Cestou k&nbsp;slovensko-ukrajinskej štátnej hranici odporúčam zastaviť sa aj v&nbsp;bývalom travertínovom lome Beňatina pri Sobranciach, kde vzniklo unikátne jazero. Vďaka čistej tyrkysovej vode ho prirovnávajú k&nbsp;chorvátskym Plitviciam, Rýchle kúpanie, pár fotiek na Instagram a&nbsp;naberám smer pozemný hraničný priechod Ubľa.

Bojím sa len dvoch vecí. Nekonečného čakania na hranici a&nbsp;faktu, že mi budú chcieť skontrolovať, či mám v&nbsp;aute hasiaci prístroj. Na Ukrajine totiž patrí do povinnej výbavy auta. Aj keď som stála po ceste na štyroch pumpách, nikde som ho nezohnala. Ani na našej, ani na ukrajinskej strane. Tak som si povedala, že sa budem u&nbsp;východných susedov spoliehať na šťastie. Ak by ste ho náhodou nemali toľko, čo naša posádka, pre istotu si ten hasiaci prístroj zožeňte už pred cestou. Na hranici čakanie netrvalo viac ako pätnásť minút a že ste v inej krajine, spoznáte aj bez pečiatky v&nbsp;pase. Mimochodom, ten si nezabudnite, občiansky preukaz nestačí. Také rozbité cesty ako od hranice do Užhorodu ani u&nbsp;nás nemáme, a to viem, že Slováci na kvalitu ciest radi nadávajú. Až ten, kto dorazí na Ukrajinu, &nbsp;uvidí, čo je to tankodróm. Ako na správnom roadtripe mala by som aj vietor vo vlasoch, keby som mala kabriolet. Ale stiahnuté okienka sa do tejto atmosféry hodili viac. Z&nbsp;rádia hrá ukrajinská ľudovka, lakte máme vystrčené vonku z&nbsp;okien ako miestni a&nbsp;ja v&nbsp;kostiach cítim, že tento výlet bol dobrý nápad.

Užhorod bol našou prvou zastávkou na Ukrajine. Pri väčšej dávke predstavivosti mi trošku pripomínal Banskú Štiavnicu. Mesto, ktoré sa snaží byť aj moderné, aj si zachováva historický ráz, kde úzkymi uličkami stúpate hore a dole po mačacích hlavách. Nájdete tu príjemné vinárne aj tradičné reštaurácie, kde som, samozrejme, ochutnala miestne špeciality. Boršč, kapustňak, pilaf či vareniky, ukrajinská kuchyňa sa skutočne veľmi podobá na tú ruskú. Nie celé mesto je však také romantické. Natrafíte tu na staré socialistické budovy, v ktorých dodnes sídlia úrady či divadlo, a hlavný mestský život sa sústreďuje okolo rieky Uh. Na jej nábreží je množstvo reštaurácií a cez rieku vedie most, na ktorom tiež zaviedli tradíciu pripínania zámkov lásky o zábradlie. Aj náboženské stavby mestu dodávajú zvláštnu čarovnú atmosféru. Z pravoslávnych, keďže väčšina obyvateľov sa hlási práve k tejto cirkvi, je to modrý Chrám Krista Spasiteľa. Z gréckokatolíckych zase žltá Katedrála Povýšenia svätého kríža, ktorú naša posádka denne míňala, keďže len kúsok od nej stál hotel, v ktorom sme bývali. Priamo v meste stojí aj Užhorodský hrad a aj on má svoje legendy. Tá miestna hovorí o bielej panej, dcére bývalého panovníka, ktorú otec zavrel do veže a jej duch tu vraj dodnes straší.

<em><strong>Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;</strong></em>

Cieľom môjho výletu po Ukrajine však bolo mesto Ľvov. Po troch dňoch v&nbsp;Užhorode, ktoré na prehliadku mesta a&nbsp;okolia bohato stačia, ešte odporúčam krátku zastávku v Mukačeve. Má pekné historické centrum a kto si to vyšliape na kopec nad mesto k hradu Palanok, nebude ľutovať. Hrad je tunajšia najväčšia atrakcia, vnútri je schované zaujímavé historické múzeum a&nbsp;ako som sa na vlastné oči presvedčila, žiadny turista pri prehliadke neobíde sochu panovníka Fedora Korjatovyča na nádvorí. Každý sa pri nej pristaví, chytí Fedora za prst, ktorý sa ligoce do diaľky, taký je vyleštený od obchytkávania, a&nbsp;povie mu svoje tajné prianie. Vraj sa vyplní. To moje sa splnilo. Žiadni policajti nás totiž nezastavili ani počas následnej štvorhodinovej cesty z&nbsp;Mukačeva do Ľvova. Aj kvalita ciest, po ktorých sme jazdili, sa výrazne zlepšila.

Úprimne priznávam, z&nbsp;Ľvova som ostala šokovaná. Vedela som, že toto mesto má na konte veľa ukrajinských prvenstiev. Konal sa tu prvý hokejový zápas, tlačili prvé noviny či stál prvý pivovar aj ukrajinská univerzita. Čakala som teda všeličo, ale také kozmopolitné mesto s&nbsp;nádherným historickým centrom, meštianskymi budovami, so štýlovými reštauráciami, s hipsterskými kaviarňami a&nbsp;muzikantmi na každom rohu mi doslova vyrazilo dych. V&nbsp;meštianskych domoch na Rynku, ako nazývajú hlavné námestie, nájdete malé múzeá, galérie a&nbsp;obchodíky. V&nbsp;každom rohu Rynku stojí fontána zobrazujúca antické postavy Dianu, Adonisa, Neptúna a Amfitritu. Na terase kaviarne pri Dianinej fontáne sa každý víkend konajú tanečné večery. Ľudia tu hromadne tancujú tango či salsu a&nbsp;zábava vibruje celým námestím. Rynok často prirovnávajú k&nbsp;slávnym námestiam v&nbsp;Krakove či v&nbsp;Prahe a&nbsp;myslím si, že sa im pokojne môže rovnať. V&nbsp;jeho strede stojí historická radnica, a&nbsp;keď vykráčate 400 schodov až do jej veže k&nbsp;zvonici a&nbsp;zbadáte ten úžasný výhľad, určite neoľutujete. Vraj ide o najvyššiu vežu podobného typu na celej Ukrajine. Ďalšie prvenstvo pre Ľvov! A bez toho, aby ste opustili 700-tisícovú metropolu západnej Ukrajiny, si môžete užiť aj pravú vidiecku atmosféru. V Ľvovskom skanzene, ktorý patrí k najväčším v Európe a je tiež zapísaný na Zozname svetového dedeičstva UNESCO, stoja jedinečné drevené domčeky, kostoly, dokonca škola a mlyny dovezené z celej Ukrajiny. Toto mesto má skrátka šarm a nájdete v ňom takú akurátnu kombináciu histórie aj moderných prvkov.

Dokonca vám viem čo-to porozprávať o&nbsp;miestnom zdravotníctve. Neplánovane som sa totiž vo&nbsp;Ľvove ocitla na pohotovosti. Ukrajina neostala nič dlžná svojej povesti, lekár mi rovno povedal, že poistenie tu s&nbsp;nami nikto riešiť nebude. Čo by ste robili vy, keby ste mali krvácajúcu ranu, ktorá nevyhnutne potrebuje šitie? Zaplatila som „keš“, nič iné mi neostávalo. Ale v&nbsp;konečnom dôsledku to bol milý lekár, svoju robotu odviedol dobre a&nbsp;zážitok z&nbsp;ukrajinskej nemocnice predsa nemá hocikto, však?

S&nbsp;piatimi čerstvými stehmi som opúšťala Ukrajinu a&nbsp;mierila do Poľska. Krakov som mala na svojom cestovateľskom zozname už roky, a&nbsp;keď som sa prechádzala cez Sukiennice, najstarší obchodný dom sa svete uprostred Główneho rynku, kde sa v minulosti obchodovalo s&nbsp;korením, hodvábom a&nbsp;exotickým tovarom z&nbsp;východu, v&nbsp;duchu som si búchala hlavu o&nbsp;stenu, prečo som tento výlet tak dlho odkladala. Najväčšiemu stredovekému námestiu v Európe dodáva krásnu atmosféru Mariánsky kostol s dvomi vežami. Z&nbsp;tej vyššej každú hodinu hrá trubač do štyroch svetových strán typickú poľskú melódiu hejnal a ja som si metropolu južného Poľska na Visle okamžite zamilovala. V Krakove sa nachádza až 6 000 historických objektov. Slávny gotický Wawelský hrad, ktorý má prívlastok architektonický skvost Európy, je len jedným z nich. Pod hradom netreba obísť sochu draka, ktorá chrlí oheň a spája sa s legendou. Tá hovorí, že drak vraj ohrozoval hrad a jeho obyvateľov, až kým mu princ Krak neprešiel cez rozum a nezabil ho. Ja som auto nechala odparkované počas celého pobytu v Krakove pri hoteli, pretože medzi pamiatkami sa po meste oveľa ľahšie dá presúvať pešo alebo chodiť električkou. Najradšej som sa však túlala po tunajšej židovskej štvrti Kazimierz. Tá je dnes plná štýlových kaviarní, z&nbsp;ktorých znie živá muzika, na námestiach stoja food-trucky s&nbsp;rýchlym občerstvením a&nbsp;doslova to tu dýcha hipstersko-umeleckou atmosférou.

Keď už v Krakove po pár dňoch uvidíte, navštívite a ochutnáte všetko, čo ste mali v pláne, určite by ste cestou domov nemali vynechať Wieliczku. Je to povinná zastávka pre všetkých, ktorí sa na Slovensko vracajú južným Poľskom. Stovky metrov pod zemou tu leží jedna z&nbsp;najstarších soľných baní na svete. A keď som zistila, že aj lustre sú v nej zo soľných kryštálov, bolo rozhodnuté. To musím vidieť.

Prehliadku si treba vopred objednať, bez sprievodcu sa dovnútra nedostanete, no a ten vás potom prevedie kľukatými tmavými šachtami, popri podzemných jazerách, soľných sochách, sálach aj spomínaných soľných lustroch. Áno, zažili sme presne ten vau efekt, oplatilo sa sem merať cestu. Mimochodom, soľ sa vo Wieliczke ťažila ešte v roku 1992, čo nie je zas tak dávno.

Cez Zakopané sa potom naša posádka vracala na Slovensko a&nbsp;v&nbsp;aute sme bilancovali. Na výlete s vlastným autom je skvelé, že ste pánmi svojho času a nič dopredu nemusíte veľmi plánovať. Ak sa vám niekde zapáči, zostanete dlhšie, ani predĺžiť si ubytovanie nie je problém, možností všetkých cenových kategórií bolo v&nbsp;každom meste viac než dosť Navyše, ak cestujete s partiou kamošov či kamošiek, máte spoločné nielen zážitky, ale aj náklady. Tankovať sa oplatilo hlavne na Ukrajine. Mimochodom, ak máte obavy o&nbsp;bezpečnosť, strach je zbytočný. Ani na sekundu som nemala u&nbsp;našich východných susedov pocit ohrozenia. A&nbsp;z&nbsp;ukrajinskej aj poľskej kuchyne sme si všetci prsty oblizovali. Aj preto som si predsavzala, že na takéto dobrodružné výlety autom musím vyraziť častejšie. Len tú prehliadku ukrajinskej nemocnice radšej vynechám.

Na tento výlet nezabudnete: Bude jeden z najlacnejších, aký ste kedy zažili!

Výber pre vás

Na tento výlet nezabudnete: Bude jeden z najlacnejších, aký ste kedy zažili!

Súvisiace články

Rozpočet pod kontrolou: Tieto tipy vám pomôžu šetriť doma, pri nákupoch aj na cestách

Dobrodružná Natália! Potápa sa so žralokmi, zvládla túru k Everestu, aj sa stretla s dalajlámom

Milujem Slovensko: Andrea sa rozhodla vrátiť zo sveta domov a spustila tu super biznis

Toto je môj hood: Ktoré slovenské mestá milujú naše celebrity?

Výber pre vás