Danka Vilhanová

Klára má čerstvých devätnásť, čerstvo zmaturovala na gymnáziu a má jasno v tom, že chce ísť na vysokú. Hoci ani náhodou nepochádza z dynastie Rotschildovcov a jej rodičom na účet chodí bežný priemerný plat, má jasno aj v tom, že na Slovensku určite študovať nebude. Načo, keď si môže vybrať univerzitu v západnej či severnej Európe? „Jednoducho si myslím, že by to pre mňa bola strata času. Dobre, na Oxford ani na Cambridge sa nehlásim, ale v zahraničí je stále dosť dobrých škôl. Oveľa viac ako u nás.“ Keď začiatkom roka rozposlala prihlášky na univerzity, kde sa dajú študovať ekologické odbory, dostala niekoľko „offerov“ čiže pozvaní. A tak ešte má čas rozhodnúť sa, či si vyberie univerzitu v Škótsku, Írsku, Dánsku alebo Holandsku, lebo do každej z týchto krajín je už prijatá. A čo školné, internát, prípadne peniaze na život? Hrozí jej rodičom, že budú musieť predať vlastnú obličku, prípadne očnú rohovku, aby to všetko zacvakali? „Zadarmo to nebude, ale na gympli som mala výborný priemer, takže som dostala aj slušné štipendium. Popri škole si nájdem brigádu tak, ako to robí väčšina študentov a keby bolo najhoršie, vezmem si študentskú pôžičku,“ vysvetľuje svoje plány. Nie je jediná, ktorá to má takto vymyslené, veď aj štatistiky hovoria, že čoraz viac našich maturantov za dobrým vzdelaním odchádza do sveta. Láka ich tam veľa možností a zaujímavé odbory, o akých naše univerzity môžu len snívať. Trebárs forenzná psychológia, na ktorú v Holandsku nastupuje Petra. Alebo dizajn obalov, ktorú v Spojenom kráľovstve plánuje študovať Ivana, prípadne módny biznis, ktorý v Taliansku od septembra čaká Lenku.

Aj Benedikt, ktorý je prvákom v odbore media relation na bratislavskej vysokej škole a všetky predmety má v angličtine, tvrdí, že veľa jeho kamarátov to tak spravilo. „Jednoducho majú pocit, že na slovenskej univerzite sa ani neoplatí študovať. Že sú to len premárnené roky a že im to nedá nič, čo by ich ako ľudí niekde vedelo posunúť,“ vysvetľuje devätnásťročný študent, ktorý od septembra tiež odchádza do zahraničia. Prešiel totiž konkurzom Erasmus a vzali ho na University od Applied Science v holandskom meste Enschede, kde si vybral odbor how to create a killer content, čiže niečo ako DIY video. „A to sa mi páči, rovnako ako to, že štúdium v Holandsku netvoria také odbory ako psychológia či história, ktoré by som sa učil u nás, ale majú trebárs predmety ako humor či kreativita. Fakt sa na školu aj na to učenie teším. Titul bakalára si chcem urobiť v Bratislave a potom sa uvidí,“ hovorí Benedikt, ktorý slovenské vzdelávanie na vysokých školách nevidí až tak ružovo. „Úprimne? Mne sa univerzity v Holandsku či Dánsku zdajú na kvalitatívne úplne inej úrovni ako tie naše, takže mi ani nenapadlo, aby som ich porovnával.“ Podobne to vidí Aneta z bilingválneho gymnázia v Sučanoch, ktorá si myslí, že väčšina slovenských vysokých škôl nedosahuje kredit zahraničných.

„Práve úroveň vysokej školy je pre mňa dôležité kritérium, pretože mi záleží na kvalite a myslím, že to budú brať do úvahy aj moji budúci zamestnávatelia. Preto chcem študovať v zahraničí odbor computer science. Krajinu ani školu som si ešte nevybrala, pretože maturujem o rok, ale budem sa rozhodovať podľa recenzií študentov, zistím si, či je škola medzinárodné uznávaná a či ponúka zaujímavý program výučby. Určite bude záležať aj na životných nákladoch, ktoré sú v zahraničí oveľa vyššie.“ Jej spolužiačka Rebeka je, naopak, presvedčená, že s našimi univerzitami to nie je také hrozné, ako sa o nich hovorí. „Slovensko má vzdelanie na slušnej úrovni, ak sa bavíme o teórii a učení poučiek, no zlyháva v systéme skúšania a v tom, ako teóriu použiť v reálnom živote. Naši študenti vedia toho veľa, ale pri tom množstve predmetov sa musia učiť nárazovo, všetko si potrebujú zapamätať a nehrá tu úlohu, či tomu rozumejú. Preto skôr oceňujem zahraničný systém, kde musia robiť veľa výskumov a ukázať, že to, čo sa naučili, dokážu použiť v praxi,“ tvrdí gymnazistka, ktorá sa v lete chystá do Dánska okuknúť si možnosti. „Ja maturujem až o rok, ale v tejto krajine sú skvelé školy zamerané na technické aj umelecké smery. V porovnaní so Slovenskom majú kopu kvalitných odborov, o ktorých u nás nikto ani nevie. V zahraničí sa dá naozaj študovať úplne všetko. Môj výber veľmi ovplyvňuje to, že chodím na bilingválne gymnázium, kde sa všetko učíme v angličtine, a asi by pre mňa bolo teraz náročné začať študovať po slovensky. Smutné je, že ak si niekto chce u nás spraviť vysokú školu v angličtine, platí za to nenormálne peniaze. Za to isté štúdium.“

Naozaj platí, že na tunajších univerzitách už nikto nechce drať lavice a každý, kto má len trochu lepší priemer a odvahu vziať si pôžičku na školné, odchádza do sveta? Profesorka Dana Hanesová, ktorá pôsobí na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, na to má vysvetlenie. „Mladí ľudia odchádzajú na zahraničné školy, lebo túžia po nových skúsenostiach, ale často aj preto, že s našimi univerzitami nie sú spokojní. Majú kritické výhrady voči systému vzdelávania, prípadne sa u nás ich vysnívaný odbor študovať nedá. Do značnej miery sa to dá pochopiť, veď aj ja sama viem, ako môj spôsob výučby neustále potrebuje inovácie a možno to nemusí napĺňať predstavy študentov. Práve preto sa snažím počúvať ich potreby a zlepšovať spôsoby, akým vediem svoje hodiny. Lebo je fakt, že mnohé študijné programy majú čo zlepšovať, či už v prístupe k študentom, alebo v metódach.“

Výsledky prieskumu Centra edukačného manažmentu pri Fakulte manažmentu UK v Bratislave hovoria, že až 58 percent mladých radšej bude znášať väčšie náklady na štúdium, ak by to znamenalo lepšiu kvalitu. A čo znamená lepšia kvalita? Rebríček QS World University Rankings, ktorý skúma úroveň vysokých škôl po celom svete, priradil našej najlepšej univerzite, čiže Univerzite Komenského, hodnotenie niekde na úrovni 651. až 700. miesta.

Ani Klaudia Bednárová, zakladateľka anglickej jazykovej školy the Bridge, ktorá sa venuje vzdelávaniu učiteľov, pravidelne pre nich organizuje konferencie a pomáhala zakladať Slovenskú komoru angličtinárov, sa tomuto trendu nečuduje.„Naše vysoké školy nie sú veľmi kvalitné. Odliv dobrých študentov je taký výrazný, že aj tí, ktorí tam zostali, nakoniec často odchádzajú, pretože ich už nemotivujú ani spolužiaci. Lebo už tí, ktorí sú len trochu lepší, idú aspoň do Česka.“ A kde sú dôvody? „Chýbajú kvalitní učitelia a máme príliš veľa vysokých škôl. Keďže školy potrebujú zaplniť učebné odbory, znižujú kritériá náročnosti. Na univerzitách potom končia aj žiaci, ktorí titul ani diplom nikdy nemali získať. Osobne poznám mladú ženu, ktorá má nielen vysokú školu, ale urobila si aj doktorát PhD., pritom jej vedomosti a schopnosti reálne stačili len na to, aby skončila maximálne štvorročné učilište s maturitou,“ vysvetľuje a pripomína, že na našich univerzitách často študujú aj takí, ktorí na to nemajú alebo predmetom nerozumejú. „Niečo sa naučia, prejdú skúškami, ale reálne neštudujú a koncept celoživotného vzdelávania im nič nehovorí. Profesori to často na svojich hodinách vidia, no študentov vyhodiť nemôžu, pretože škola dostáva príspevok podľa ich počtu. Lenže žiadneho učiteľa nebaví pracovať v takomto prostredí a keď sú sami demotivovaní, ako môžu motivovať študentov? Práve preto si tí, ktorým záleží na vzdelávaní, nielen na diplome, radšej vyberajú iné možnosti. Ak už nie do sveta, tak aspoň do neďalekého Brna či Prahy. Prípadne využijú možnosti zahraničného štipendia prostredníctvom programov Erasmus,“ odkrýva začarovaný kruh, z ktorého sa na najbližšie roky asi ťažko nájde nejaké východisko.

Žiaľ, aj štatistiky hovoria, že tento trend naberá na obrátkach a počas posledných desiatich rokov prišli slovenské vysoké školy o štyridsať percent slovenských študentov. Keď na istom bratislavskom gymnáziu moderátor jednej diskusie položil maturantom otázku, kto plánuje po strednej škole študovať doma, nezdvihla sa ani jedna ruka. Aj výsledky rieskumu Centra edukačného manažmentu pri Fakulte manažmentu UK v Bratislave hovoria, že až 58 percent mladých radšej bude znášať väčšie náklady na štúdium, ak by to znamenalo lepšiu kvalitu. A čo znamená lepšia kvalita? Rebríček QS World University Rankings, ktorý skúma úroveň vysokých škôl po celom svete, priradil našej najlepšej univerzite, čiže Univerzite Komenského, hodnotenie niekde na úrovni 651. až 700. miesta. Dobré číslo, či ani nie? Záleží na uhle pohľadu, finančných možnostiach a určite aj mieste bydliska. Lebo pravda je taká, že na zahraničné školy sa väčšinou chystajú maturanti z Bratislavy a väčších miest, tým ostatným stačia aj domáce školy. Finančné možnosti jednoducho nepustia. Rebeka, ktorá študuje na gymnáziu v Sučanoch, však takýto rebríček hodnotenia svetových univerzít nevidí až tak tragicky. „Určite sa podľa neho nebudem rozhodovať, pretože ten skôr ukazuje hodnotenie školy, nie samotného odboru,“ pokračuje a dodáva, že ona aj jej spolužiaci si skôr vyberajú zahraničné školy kvôli systému vzdelávania. „Nie som typ, ktorý sa dokáže naučiť naspamäť celú encyklopédiu, musím veci pochopiť a to je aj zámer škôl v zahraničí. Moji starší spolužiaci si takýto systém veľmi pochvaľujú a sú s ním spokojní.“

Podľa Klaudie Bednárovej náš vzdelávací systém trošku zaspal dobu. „Na mnohých katedrách sa dodnes učí štýlom, že profesor študentom diktuje poznámky ako v piatej triede základnej školy, prípadne im pošle prezentáciu, z ktorej si poznámky stačí prečítať. Na vysokých školách chýbajú kvalitní odborníci. Nie sú zaplatení a keďže nemajú podmienky ani na výskum, vo svojom odbore sa neposúvajú dopredu a sami sa prestávajú vzdelávať. Samozrejme, všade sa nájdu aj vzácne výnimky, čiže výborní učitelia, lenže je ich tak málo, že sa potom cítia ako sám vojak v poli.“ Presne tak si kedysi pripadala univerzitná profesorka angličtiny Dana Hanesová, ktorá má dva tituly pred menom a jeden za ním. Keď sa celá nadšená vrátila zo svojho pracovného pobytu v zahraničí, chcela svoje zážitky aj skúsenosti posunúť ďalej, ale zostala demotivovaná. „Vtedy v deväťdesiatych rokoch zostali na mojom pracovnom stole ležať poznámky aj diapozitívy so všetkým tým, čo zaujímavé som odpozorovala v iných krajinách a čo by sme v systéme učenia mohli zmeniť my. Zostali u mňa, lebo sa nenašlo žiadne ucho ochotné počúvať, a tak som svoje nové skúsenosti ani nemala komu zveriť.Takéto postoje dnes mladých často odrádzajú od toho, aby študovali na Slovensku. Ale v posledných rokoch si všímam aj pozitívne zmeny, pretože aj u nás na Univerzite Mateja Bela sme zaregistrovali nárast zahraničných študentov z USA, Nemecka, Portugalska či Česka. Sú to prvé lastovičky, ale dávajú nádej, že to s kvalitou nášho vzdelania nie je až také zlé.“

Na vysokých školách chýbajú kvalitní odborníci. Nie sú zaplatení a keďže nemajú podmienky ani na výskum, vo svojom odbore sa neposúvajú dopredu a sami sa prestávajú vzdelávať. Samozrejme, všade sa nájdu aj vzácne výnimky, čiže výborní učitelia, lenže je ich tak málo, že sa potom cítia ako sám vojak v poli.

Ani dvadsaťročná Adriána nad našimi školami nezlomila palicu a dobrovoľne zostala študovať doma. Asi preto, že žurnalistika sa najlepšie učí v rodnom jazyku. „Ja som si školu vybrala podľa dobrého mena, a to Univerzita Komenského má. Navyše, v Bratislave má sídlo väčšina veľkých redakcií, takže nebolo o čom rozmýšľať. Ale mám kamarátov, ktorí si na zahraničných školách pochvaľujú najmä tímovú prácu a viac praktických skúseností,“ tvrdí nádejná novinárka.

Aby sme našim univerzitám až tak nekrividili, maturantov pri dileme, či zostať doma alebo odísť von, lákajú aj iné možnosti. Najmä možnosť cestovať, čo potvrdzuje aj Benedikt. „Nejde len o kvalitu škôl, ktoré netreba hádzať do jedného vreca. Aj tie slovenské vedia študentovi veľa dať, ak tomu venuje čas a je ochotný fungovať na samoštúdiu. Nám ide aj o to, že chceme vidieť svet, osamostatniť sa, dokázať si, že sa o seba vieme postarať. Sme predsa mladí, tak kedy inokedy by sme mali skúmať a objavovať, ak nie teraz? Aj ja chcem získavať skúsenosti, ktoré len tak cestou v električke na prednášku nenaberiem.“ A to je pravda. Dokonca aj Klaudia Bednárová, ktorá sa snaží, aby sme tu mali čo najviac kvalitných učiteľov, tvrdí, že keby dnes maturovala alebo mala dieťa v tomto veku, určite sa rozhodne pre zahraničné štúdium. Lebo je to tá najlepšia devíza, akú tínedžer môže dostať do života.„Ja som za to, nech mladí cestujú. Nech sa osamostatnia, nech sa naučia starať sami o seba a vyskúšajú si, či to zvládnu. Získajú tým rozhľad, sebavedomie a cudzie jazyky sú pridanou hodnotou, ktorá často nemusí súvisieť s úrovňou školstva.“ Profesorka Dana Hanesová, ktorá na Univerzite Mateja Bela pripravuje budúcich učiteľov angličtiny, tento fenomén podporuje.

Študentom hovorím, aby využili všetky možnosti na výmenné pobyty. Na nejaký čas. Nech naberú skúsenosti, pohnú sa ďalej než som ja a prídu späť. Hoci aj ja vidím trend, že mnoho študentov si dnes vyberá zahraničné školy, nevnímam to až tak tragicky. Pretože poznám veľa mladých, ktorí majú za sebou študijný pobyt v zahraničí a vrátili sa odhodlaní využiť svoje skúsenosti a zmeniť veci k lepšiemu. Rada ich pozývam na svoje hodiny, aby hovorili o tom, ako to funguje inde. O výhodách aj rizikách.

„Ako jazykárka hovorím študentom, aby využili všetky možnosti na výmenné pobyty. Na nejaký čas. Nech naberú skúsenosti, pohnú sa ďalej než som ja a prídu späť. Hoci aj ja vidím trend, že mnoho študentov si dnes vyberá zahraničné školy, nevnímam to až tak tragicky. Pretože poznám veľa mladých, ktorí majú za sebou študijný pobyt v zahraničí a vrátili sa odhodlaní využiť svoje skúsenosti a zmeniť veci k lepšiemu. Rada ich pozývam na svoje hodiny, aby hovorili o tom, ako to funguje inde. O výhodách aj rizikách. A keď sú to ľudia, ktorí sa nehanbia za Slovensko, môžu byť skvelým príkladom pre ostatných,“ hovorí Dana Hanesová a hovorí múdro. Ale keďže ako autorka článku mám právo posledného slova ja, zakončím ho po svojom. Takto. Áno, pokojne choďte do sveta, pokojne sa tam naučte čo najviac, ale vráťte sa domov. Nech si o pár rokov Slovensko nepovie, že táto krajina je len pre starých.

Študovať na Slovensku? Ani náhodou: Prečo maturantom naše univerzity nie sú dosť dobré?

Výber pre vás

Študovať na Slovensku? Ani náhodou: Prečo maturantom naše univerzity nie sú dosť dobré?

Súvisiace články

Na čo nám je vysoká škola? Naozaj sa dnes oplatí drať lavice kvôli titulu a diplomu z univerzity?

Sama v cudzom meste: Tak sa cítia mladé vysokoškoláčky, keď odídu od rodičov, pamätáte?

Prihlásite sa do školy sexu? Učia tam všetko, aj z vás spravia tú NAJ milenku pod slnkom

Výber pre vás