Broňa Duhanová

Do nového roku 2020 som si dala predsavzatie, že budem viac negatívna. Niežeby som taká nebola prirodzene, napokon je to taká naša slovenská vlastnosť, ale rozhodla som sa konečne dať svojmu negativizmu voľný priechod, popustiť uzdu. Vyzvať na súboj mantru pozitívneho myslenia, ktorá zmanipulovala celý západný svet, a ufrflané Zdeny, ufňukané Ireny alebo, ako hovoria Američania, Negative Nancy a&nbsp;Debie The Downer ako ja vytlačila na okraj spoločnosti.

Američanov spomínam schválne, keďže hystéria pozitívneho myslenia prišla práve&nbsp;odtiaľ, aj&nbsp;tlačenie kalerábov do hlavy o viere v&nbsp;samu seba, že dokážete všetko, čo len chcete, stačí si veriť (čo je, samozrejme, absolútna hovädina, z&nbsp;väčšiny z&nbsp;vás nikdy nebudú primabaleríny Veľkého divadla ani hollywoodske hviezdy, ani ak na to máte, nehovoriac o&nbsp;tom, že väčšina z&nbsp;vás na to nemá). Ak som vás práve naštvala, ospravedlňujem sa, plním si novoročné predsavzatie.

<em><strong>Pokračovanie článku na ďalšej strane.&nbsp;</strong></em>

Nuž, ale odkedy sa celá Amerika hrnie, viete kam (do psej matere), ani oni už nemajú toľko dôvodov myslieť pozitívne a&nbsp;ceriť sa na svet svojimi vybielenému zubami (čo, pravdaže, môže byť aj dôsledok zhoršeného stavu amerického chrupu, keďže polovica národa nemá stomatologické poistenie ani peniaze na zubára). Aby ste sa nečudovali, keď sa v&nbsp;najbližších mesiacoch dočítate zaručené tutovky typu: „Americkí vedci prišli na to, že pozitívne myslenie je humbug,“ alebo „Americkí psychiatri zistili, že pozitívnym myslením si na Cadillac nezarobíte...“ alebo „Americkí sociológovia z&nbsp;univerzity v Hornom Opototomacu varujú pred blížiacou sa globálnou katastrofou v&nbsp;podobe pracovnej sily s&nbsp;nezdravo nafúknutým egom a&nbsp;nulovými schopnosťami...“ atď. Len tak na margo, americkí vedci v&nbsp;skutočnosti nie sú americkí, ale pochádzajú z&nbsp;Indie, Pakistanu, Iránu a&nbsp;nájde sa medzi nimi aj pár Číňanov a Rusov (keďže aj americké školstvo ide do&nbsp;psej matere), ale vráťme sa k podstate veci.

Podľa toho, čo čítam v&nbsp;zahraničných časopisoch, pozitívne myslenie nielenže prichádza o&nbsp;svoju globálnu prestíž, môže sa stať, že čoskoro bude oficiálne vyhlásené za šarlatánstvo, tak ako kedysi púšťanie žilou alebo terapia elektrickými šokmi. V&nbsp;situácií, keď hrozí, že v&nbsp;dôsledku klimatických zmien bude o&nbsp;50 rokov zatopená tretina planéty a&nbsp;ďalšia tretina v plameňoch, že sa udusíme vo vlastných odpadkoch a&nbsp;každé druhé dieťa sa narodí s&nbsp;civilizačným ochorením, je naozaj čoraz ťažšie vidieť budúcnosť pozitívne. I&nbsp;keď uznávam, ak by ste veľmi chceli, dá sa: Ak zatopí tretinu planéty, vašu polorozpadnutú chatu v&nbsp;Malej Fatre možno o&nbsp;päťdesiat predáte za niekoľko miliónov a&nbsp;dom pri Dunajskej Strede môžete ponúkať na Airbnb ako prímorskú vilku. No pokiaľ ide teroristické útoky každý druhý týždeň, masové streľby, panamské dokumenty, brexit, to už je horšie. Nehovoriac o&nbsp;Kočnerovi, vraždách a&nbsp;samovraždách, dokonca už aj na našom malom, mierumilovnom a&nbsp;stále tak trochu ospalom Slovensku (blesky hromu ho očividne dodnes neprebrali, čo je jasný dôkaz, že ani pozitívne myslenie autorov slovenskej hymny nemalo absolútne žiadny efekt). Predstava, že nejaký chaotický, niekoľkokrát zbankrotovaný dedo z&nbsp;televíznej reality šou chodí po svete s kufríkom s&nbsp;nukleárnymi kódmi, je takisto desivá, nielen pre Američanov (ak by svojimi oranžovými prstíkmi omylom postláčal nukleárne gombíčky namiesto Twitteru, viera v samého seba vás nezachráni a&nbsp;pozitívne myslieť môžete v&nbsp;atómovom bunkri, teda ak nejaký máte).

No zhoršujúca sa reputácia pozitívneho myslenia má aj iné príčiny než globálny meltdown. Individuálnejšie. Žartíky bokom, americkí vedci naozaj na niečo prišli.

„Pozitívne myslenie vás odpája od reality,“ varuje profesorka psychológie na Newyorskej štátnej univerzite Gabrielle Oettingen (haha, je to Nemka!), ktorá sa zaoberá výskumom negatívnych dôsledkov pozitívneho myslenia. Okrem nádherného oxymoronu (negatívne dôsledky pozitívneho myslenia) jej výskum vzoriek obyvateľstva z&nbsp;rôznych lokalít sveta ukázal priamu súvislosť medzi pozitívnymi fantazmagóriami a&nbsp;úbohými výsledkami v&nbsp;reálnom živote. „Ak ste niečo dosiahli vo svojich predstavách,&nbsp; je menšia pravdepodobnosť, že podniknete konkrétne kroky, aby ste to dosiahli aj v&nbsp;realite. Ako všetci vieme, dosiahnuť nejaký cieľ vo svojej hlave nemá nič spoločné so skutočným dosiahnutím cieľa. Fantazírovanie vám nepomôže získať džob snov, nájsť si dobrého partnera na celý život či dostať výbornú z&nbsp;fyziky,“ napísala profesorka Oettigen v&nbsp;roku 2016 v&nbsp;prestížnom časopise Psychology Today. „Ľudia, ktorí majú o&nbsp;svojej budúcnosti bujaré predstavy, na sebe nepracujú až tak tvrdo ako ľudia so zdravými pochybnosťami a&nbsp;negatívnejším či realistickejším postojom k&nbsp;životu,“ píše profesorka Oettingen.

Preložené do slovenčiny, pokojne sa presviedčajte, že vyhráte v lotérií, no ak je to váš jediný finančný plán, môže sa ľahko stať, že v&nbsp;štyridsiatke budete stále bývať u&nbsp;rodičov alebo vyhlasovať osobný bankrot. Veriť si, že z&nbsp;vás bude hviezda šoubiznisu a&nbsp;víťazstvo v&nbsp;súťaži Dolná Potôň má talent z&nbsp;vás urobí druhú Kelly Clarkson, je úžasné, no oplatí sa mať aj plán B pre prípad, že by vám to nevyšlo. Snívanie o partnerovi, ktorý je chápavý, láskavý, stará sa o&nbsp;deti, pečie domáci chlieb,&nbsp;griluje homáre, zarába milióny a&nbsp;berie vás na dovolenku na Bora Bora, je tiež fajn. Ak to znamená len toľko, že máte vysoko nastavenú latku (a realistický plán, ako sa ho zbaviť v&nbsp;prípade, že až taký úžasný nie je), no zároveň si uvedomujete, že reálni muži z&nbsp;mäsa a&nbsp;kostí nie sú princovia na bielych koňoch, je to fajn. Drukovať si, že ak niečomu budete naozaj veriť, naozaj sa to aj stane, je iba zbožné želanie, nie životná stratégia.

Problém s&nbsp;pozitívnym myslením spočíva aj v&nbsp;potláčaní prirodzených ľudských emócií ako smútok, strach a&nbsp;hnev. Skúste sa smiať, keď vás práve prepustili z&nbsp;práce, alebo zozbierať pozitívne myšlienky, ak vám práve diagnostikovali nádorové ochorenie. Alebo hľadať pozitíva vo fakte, že denne na svete zomrie 16-tisíc detí od hladu, hm? Napadajú vám nejaké?

Smútok, žiaľ, hnev a&nbsp;strach sú prirodzené ľudské obranné mechanizmy, ktoré nám pomáhajú vyrovnávať sa so stresovými situáciami. Negatívne myšlienky a&nbsp;emócie sú často hybnou silou, ktorá nás donúti pretransformovať frustráciu do konkrétnej akcie, napríklad brániť sa. Alebo urobiť zásadnú životnú zmenu, ktorú už dlhšie potrebujeme. Môžete veriť v&nbsp;silu pozitívnych myšlienok, koľko chcete, násilný partner vás mlátiť neprestane. Ak sa vám chce až do smrti celej modrej meditovať na joga matraci a&nbsp;odriekať pozitívne mantry (namjohorengékjó je na domáce násilie zvlášť účinné) a&nbsp;zoznamy, za čo ste vďačná (napríklad, že naposledy vás zbil predvčerom a&nbsp;včera vám dal pokoj), nech sa páči. No obyčajne je to práve starý dobrý a negatívny hnev alebo strach, alebo oba dokopy, ktoré vás donútia konečne si zbaliť si kufre, prípadne vytočiť 112.

„Pozitívne myslenie nemáme geneticky zakódované. Nepotrebujeme ho totiž na to, aby sme prežili,“ píše vo svojej knihe o&nbsp;negatívnych myšlienkach a&nbsp;ako ich využiť vo svoj prospech ďalšia americká vedecká pracovníčka (cudzieho pôvodu), klinická psychologička Tamar Chansky. „Jaskynní ľudia si na poľovačke nepískali. Mohlo by ich to totiž prezradiť a ušli by im všetky mamuty. Negatívne myšlienky, všetky tie životné čo ak a&nbsp;och, nie, v&nbsp;sebe, naopak, geneticky zakódované máme. Je to taká naša neurologická rýchla záchranná služba, ktorá nás nabáda na opatrnosť, aby sme ostali v&nbsp;jaskyni, keď vonku niečo zapraská, veď čo ak je to hladný vlk.“ Tieto inštinkty nám podľa Tamar Chansky ostali aj v&nbsp;modernej industriálnej dobe. „Nemali by sme byť prekvapení, že ich máme, ani mať pocit, že nám nejakým spôsobom bránia v&nbsp;šťastí.“ Práve naopak. „Pozitívne myslenie je glukózovo-fruktózový sirup filozofického sveta. Osladí vám život, ale nie je prírodné a&nbsp;extenzívny výskum dokázal, že vo vysokých dávkach ľuďom škodí,“ trefne upozorňuje doktorka Chansky.

Apropo, pozitívne myslenie a&nbsp;zdravie. Takmer každý onkológ, s&nbsp;ktorým som kedy robila rozhovor, povedal, že najlepšie vážne ochorenie zvládajú ľudia s&nbsp;realistickými očakávaniami. Nie panikári, čo v&nbsp;duchu umreli už pri prvom CT. Ale ani blúzniaci überoptimisti, presvedčení, že ich vylieči číra sila pozitívnych myšlienok. Úspešná česká podnikateľka Bára Rektorová, prezývaná Kráľovná suši, napísala knihu o&nbsp;svojom boji s&nbsp;rakovinou mozgu, ktorej, žiaľ, medzitým pred pár mesiacmi podľahla. Píše v nej, že najviac jej prekážali dobre mienené rady: Neboj, to zvládneš. Hlavne mysli pozitívne! V&nbsp;rozhovore pre Denník N povedala, že do nepríčetnosti ju vytáčali aj „ezoterické reči a&nbsp;rady typu: Čo do vesmíru vysielaš, to sa to vráti. Žiadalo by si to trochu pokory, povedať si: Som smrteľný človek a&nbsp;môže sa stať, že mimo svojej kontroly ochoriem a&nbsp;zomriem na to.“

Takže, vážení, okamžite som si prikúpila poistenie pre prípad kritického ochorenia. Veď, čo ak? Z&nbsp;pozitívneho volania do vesmíru sa&nbsp;v&nbsp;prípade, ak vážne ochoriem, moja rodina nenaje.

Nechcem, pravdaže, povedať, aby sme ako ľudstvo prešli do opačného extrému, čiže do hlbokej depresie. Nenahováram vás, aby ste so všetkým sekli, zabarikádovali sa v posteli, zatiahli závesy a podľahli zúfalstvu a beznádeji. Ani aby ste si na Nový rok pripili s tým, že je to určite naposledy, keďže nielen Amerika, ale celý svet ide do psej matere. Ale pokojne zúrte, ak sa vám to žiada, alebo plačte. A ak to naozaj nejde inak, tak sa občas aj vzdajte – sna, muža aj svojich ambícií. Nuž a pokiaľ ide o tie globálne katastrofy,&nbsp; nie je od veci poslúchať svoju neurologickú rýchlu záchrannú službu, teda strach, hnev a smútok. Skúste začať chodiť so železnou disciplínou k volebným urnám alebo prestať za svoje ťažko zarobené peniaze skupovať tony polyesterovej fast fashion, ktorá je zodpovedná za 10 percent svetových emisií kysličníka uhličitého. Možno tá budúcnosť hneď začne byť o niečo ružovejšia.

V konečnom dôsledku ľudstvo prežilo hladomory, genocídy, dve svetové vojny, tak sa zdá, že prežijeme aj brexit a klimatickú zmenu. No s falošným peroxidovým úsmevom amerických bejbybúmerov (ktorým za tú klimatickú zmenu vďačíme najviac a ktorí sa aj uprostred požiaru v Kalifornií tvária, že všetko je v najlepšom poriadku) to asi nepôjde. Ani recitovaním motivačných citátov, ktoré nám tlačia do hlavy kadejakí guruovia, influenceri, lajfkoučovia a ďalší magori alebo demagógovia. Bára Rektorová mi azda odpustí, ak si od nej požičiam jej slová. Žiadalo by si to trochu pokory, prestať veriť ezoterickým hlúpostiam a vyhrnúť si rukávy.

Nie som negatívna, ako tvrdím v&nbsp;úvode, bola to tak trochu autorská hyperbola. Nazvala by som sa skôr večnou pesimistkou. Nepostávam na rohu so Strážnou vežou a&nbsp;nekuvikám, že bude koniec sveta, no celý život fungujem v&nbsp;operačnom systéme čo ak. Čo ak NEbudem slávna a&nbsp;bohatá. Čo ak NEstretnem pána dokonalého. Čo ak NEvyhrám v&nbsp;lotérií ani Pulitzerovu cenu. Čo ak ma uštipne vretenica alebo šliapnem na škorpióna? Napriek tomu, že ma zo všetkých strán bombardoval pozitivizmus a&nbsp;svojim blízkym idem občas na nervy, mám pocit, že ma to ochránilo pred mnohými sklamaniami,&nbsp;možno aj škorpiónmi. Nuž a&nbsp;teraz to mám potvrdené dokonca aj od amerických vedcov. S pozdravom negatívna Nancy Broňa.

Prečo je pozitívne myslenie hlúposť? Vedci hovoria jasnou rečou...

Výber pre vás

Prečo je pozitívne myslenie hlúposť? Vedci hovoria jasnou rečou...

Súvisiace články

Mladé a podnikavé Slovenky: Prezradili, aký je ich recept na úspech!

10 zaujímavých faktov o cestovaní, ktoré prekvapia aj skúsených svetobežníkov

NAJ kamošky: Aké typy BFF vo svojom živote potrebuje každá žena? Máme zoznam

Slovenská uznávaná parfumérka prezradila, v čom spočíva tajomstvo štýlových Francúzok!

Kde zmizla mužnosť? Svet valcuje nový druh chlapov: Sú posadnutí vlastným výzorom

Výber pre vás