Bože, to je aký trapas, ty si úplne ohlúpla alebo už máš alzheimera. Takto som si pred pár dňami sypala popol na hlavu. Zastavila som sa totiž v našom vydavateľstve. Po dlhom čase, lebo redakcie už vyše roka fungujú v domácich kanceláriách. Keď som vstúpila do budovy, pri recepcii ma pozdravil kolega a veselo na mňa zakýval. Mimochodom, starý a známy kolega. Poznáme sa celé roky, lenže ja som ho dlhé mesiace nevidela ani som o ňom nič nepočula, a tak mi úplne vypadlo, ako sa volá. Normálne ma vyplo a ani za svet som si nevedela spomenúť na jeho krstné meno. Zúfalo som dolovala v pamäti a nič. Tma. A potom prišlo zdesenie, že to už asi so mnou ide poriadne z kopca. Lenže na stareckú demenciu je pri mojom dátume narodenia ešte priskoro, tak kde je problém? Ešte aj doma som sa z toho spamätávala a hneď som začala zisťovať, či je to normálne. Našťastie, je to normálne a zjavne nie som jediná, kto má podobné problémy.

<h2>Nová diagnóza?</h2>
Pandemický mozog. Tak odborníci nazvali nový jav ľudskej psychiky, ktorý sa prejavuje spomalením myšlienkových pochodov aj operácií, ktorými si človek uvedomuje sám seba aj okolitý svet. A áno, môže za to práve pandémia, nekonečné lockdowny a celé mesiace, ktoré sme posledné mesiace strávili v domácej izolácii. Podľa prieskumov Univerzity v Berkeley síce obmedzenie sociálnych kontaktov zabrzdilo šírenie vírusu a spôsobilo, že vo svete sa ním nakazilo asi o 500 miliónov menej ľudí, ale napáchalo poriadne škody na našej psychike. „Koronakríza spôsobila najväčšiu sociálnu skúsenosť, akú ľudstvo za posledné storočia zažilo,“ myslí si kanadský vedec Danilo Bzdok, ktorý pracuje v neurologickom inštitúte Neuro v Montreali. Ako skúsený lekár tvrdí, že pocity samoty a izolácie na ľudskom správaní vyvolali obrovské zmeny. „Prejavili sa vo viacerých oblastiach mozgu, ktorý je ako orgán veľmi plastický a rýchlo sa dokáže prispôsobiť novej realite,“ upozorňuje a pripomína, že pandémia sa na tomto orgáne prejavila najmä v podobe stresu. Zvýšená hladina kortizolu, čiže stresového hormónu, vyvoláva poruchy spánku, úzkosti, depresie, a čo je ešte horšie, zmenšuje prefrontálnu kôru, ktorá má pod palcom pamäť, sústredenie aj schopnosť učiť sa.

Každá skúsenosť, ktorú počas života zažijeme, sa podpíše v rovine spomienok aj na fungovaní mozgu. Ten má veľmi rád stereotypy, pretože mu evokujú istotu a bezpečie, lenže počas pandémie sme zabehnuté stereotypy museli radikálne meniť a obmedziť. To vyvolalo depresívne stavy či vznik úzkostí aj preto, lebo človek na normálnu existenciu potrebuje sociálne kontakty. Chce prežívať prítomnosť a svoje skúsenosti aj s okolím. Mozog totiž pracuje na princípe rôznych zmyslov a nestačí, ak ľudí len vidíme alebo počujeme, my ich potrebujeme aj cítiť. A čuch alebo hmat ako dôležitý zmysel sme počas toho obdobia využívali oveľa menej.

<h2>Mozog reaguje po svojom</h2>
Samozrejme, každý tú ťažkú situáciu zvládal po svojom. Mamy, ktoré sa doma starali o školákov a zrazu sa z nich stali učiteľky na plný úväzok, to prežívali inak ako lekári v prvej línii alebo slobodná tridsiatnička, ktorej vyhovovalo, že môže pracovať z domu. Lenže aj u tých odolnejších sa zrazu začali objavovať problémy so sústredením, s pamäťou alebo príznaky depresie. Neuropsychológovia dokonca tvrdia, že pandémia zafungovala aj ako dokonalý študijný materiál, lebo vďaka nej sa dalo zistiť, ako mozog reaguje na dlhé časové obdobie bez sociálneho kontaktu. A výsledky nikoho nepotešia. Prieskum, ktorý urobila Harvardova univerzita na jeseň minulého roku, potvrdil, že až 36 percent ľudí v tomto období trpelo hlbokým smútkom a pocitom samoty.

Toto číslo sa ešte viac týka rodín s malými deťmi, pretože až 52 percent matiek prežívalo podobné pocity, rovnako ako 61 percent mladých vo veku 18 až 25 rokov. Aj psychológ Robert Krause, ktorý sa špecializuje na neurovedu, tvrdí, že prechádzajúce obdobie výrazne ovplyvnilo našu psychiku. „Každá skúsenosť, ktorú počas života zažijeme, sa podpíše v rovine spomienok aj na fungovaní mozgu. Ten má veľmi rád stereotypy, pretože mu evokujú istotu a bezpečie, lenže počas pandémie sme zabehnuté stereotypy museli radikálne meniť a obmedziť. To vyvolalo depresívne stavy či vznik úzkostí aj preto, lebo človek na normálnu existenciu potrebuje sociálne kontakty. Chce prežívať prítomnosť a svoje skúsenosti aj s okolím. Mozog totiž pracuje na princípe rôznych zmyslov a nestačí, ak ľudí len vidíme alebo počujeme, my ich potrebujeme aj cítiť. A čuch alebo hmat ako dôležitý zmysel sme počas toho obdobia využívali oveľa menej.“

<h2>Pamäť a sústredenie dostali zabrať</h2>
Barbara Sahakianová, ktorá je profesorkou klinickej neuropsychológie na Univerzite v Cambridgei, spolu s kolegami skúma dôsledky pandémie na fungovanie mozgu a pre časopis The Guardian priznala, že sú väčšie, než si dokážeme pripustiť. „V čelovej časti mozgu, v záhlavných aj podkôrnych oblastiach ako amygdala a hipokampus, vidieť výrazné zmeny u ľudí, ktorí zažívali ťažkú sociálnu izoláciu. Ovplyvňuje to ich správanie aj fungovanie s okolím,“ vysvetľuje odborníčka. Amygdala je tá oblasť mozgu, ktorá pomáha spracovať emócie ako strach, hnev či radosť, ale zároveň zodpovedá za pamäť a to, aké spomienky a ako hlboko sú v ňom uložené. Hipokampus má pod palcom aj usporiadanie informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej a priestorovú orientáciu. A tak sa nikto nemôže čudovať, že aj zdraví a mladí ľudia zrazu oveľa viac zabúdajú a všímajú si na sebe poruchy koncentrácie.

Fyzická aktivita zvyšuje plasticitu mozgu aj jeho schopnosť adaptovať sa na zmeny, mení sa po nej neurochémia mozgu, vďaka čomu má telo viac energie a cíti sa v lepšej psychickej pohode,

Americký časopis Atlantic si vo svojom článku tiež na túto tému posvietil a použil v ňom aj výraz „hmla zabúdania“. Ten opisuje, že ľudská psychika celé mesiace počas pandémie riešila nekonečnú neznámu aj neistú budúcnosť, čo sa prejavilo stratou pamäti a doslova dierami v spomienkach. Jen George, vysokoškolská učiteľka z Maine, sa v článku priznala, že sa čosi podobné stáva aj jej. Často aj v strede vety stratí niť a zrazu si uvedomí, že zabudla, čo chcela povedať. Svoje o tom vie aj Rachel Kowert, výskumná psychologička z Ottavy, ktorá pred vypuknutím vírusu pravidelne trávila so svojimi susedmi piatkové večery, no koronakríza ich stretávanie na dlhé mesiace stopla. V článku pre Atlantic priznáva, že nedávno jeden zo susedov tento milý zvyk spomenul a ona zostala v šoku sama zo seba. „Tie naše stretnutia boli niečo, čo som mala naozaj rada, robili sme ich dlho a ja som na ne počas tých mesiacov, keď sme všetci sedeli doma, zabudla. Úplne mi vyfučalo z hlavy, že sme kedysi mali takýto rituál.“

Ale je takéto správanie v poriadku? Naozaj sa nemusíme obávať demencie, senility alebo alzheimera, ak sme si podobné príznaky všimli aj na sebe? Dostane sa vôbec ľudská psychika do normálneho stavu pred koronou? „Rád by som na to dal jasnú odpoveď, ale je to zložitejšie, ako sa zdá,“ uvažuje kanadský vedec Danilo Bzdok. Podľa neho mozog túto kapacitu má, ale skúsenosti, ktoré momentálne ľudstvo zažíva, zatiaľ neboli dôkladne preskúmané, takže sa to nedá s istotou potvrdiť. Doktor Robert Krause pripomína, že takéto dôsledky pandémie dokáže zmierniť najmä správna psychohygiena. „Fyzická aktivita zvyšuje plasticitu mozgu aj jeho schopnosť adaptovať sa na zmeny, mení sa po nej neurochémia mozgu, vďaka čomu má telo viac energie a cíti sa v lepšej psychickej pohode,“ odporúča neuropsychológ.

Zaberá aj počúvanie obľúbenej hudby, znižuje hladinu stresového hormónu kortizol a zároveň zvyšuje v tele hladinu hormónu oxytocín, ktorý vyvoláva príjemné pocity. Aj meditácie, vedomé dýchanie alebo metódy mindfulness, čiže cielené a sústredenie mysle na detaily v štýle tu a teraz, s problémami dokážu zatočiť. „Pomáhajú aj neurobické cvičenia, čiže akýsi aerobik pre mozog, ktorý môže spočívať v tom, že si do obchodu nevezmem zoznam s napísanými potravinami, ale skúsim si na ne spomenúť. Alebo si s partnerom napíšeme na papier desať slov a budeme sa ich snažiť zapamätať. A mozgu výrazne prospieva, keď digitálny kontakt nahradíme tým osobným. Dnes totiž už ľudia často ani nevedia vyjadriť svoje emócie a radšej na to využijú emotikony v správe,“ uvažuje doktor Robert Krause. Podobne ako iní experti predpokladá, že návrat do normálu ešte chvíľu potrvá, no dobrá správa je, že zlepšenie je aj v našich rukách. Uf, neviem, ako ste na tom vy, ale mne celkom odľahlo.
&nbsp;
&nbsp;
&nbsp;
&nbsp;
&nbsp;
&nbsp;
&nbsp;

Pandemický mozog: Začali ste zabúdať? Hľadáte v pamäti slovíčka? Potom ho máte tiež

Výber pre vás

Pandemický mozog: Začali ste zabúdať? Hľadáte v pamäti slovíčka? Potom ho máte tiež

Súvisiace články

Pracovné benefity za všetky prachy! Že vy také nemáte? A opýtali ste sa na ne zamestnávateľa?

Najlepší recept na štíhlosť? Ranná rýchlovka: Má 12 benefitov pre krásu aj zdravie

Len práca a žiadny život: Ako si nastaviť hranicu medzi prácou a súkromím? Takto!

Sú vaše vajíčka v záruke? Ak máte dilemu kariéra či dieťa, choďte na test plodnosti

Výber pre vás