V EMME pracuje od roku 2020 a na jej stránkach i na webe vám prináša lifestylové a spoločenské témy a rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Zo všetkého najviac ju baví cestovanie a vždy sa rada podelí o skvelé dovolenkové tipy a užitočné rady.

Anna Onderková

Malá nezbedná sirota svojou nekonečnou dobrou náladou a&nbsp;schopnosťou vidieť v&nbsp;každej situácii len to pekné ovplyvnila celé generácie ľudí. A&nbsp;darí sa jej to dodnes. Postava z&nbsp;knihy Eleanor H. Porterovej si vyslúžila obdiv aj vo vedeckých kruhoch a&nbsp;pravidelne sa ňou zaoberajú psychológovia. Keby sa toho autorka dožila, iste by mala radosť, kam to až Pollyanna dotiahla.

Pollyanniným princípom sa totiž označuje tendencia ľudí ukladať si do pamäti skôr pozitívne zážitky a&nbsp;spomienky než tie zlé. Nájsť aj v&nbsp;negatívnej skúsenosti niečo dobré. Presne tak funguje Porterovej hlavná hrdinka.

Nech sa nám rôzne situácie v&nbsp;živote zdajú akékoľvek náročné či zúfalé, v&nbsp;konečnom dôsledku sa z&nbsp;nich so správnym prístupom dokážeme vyhrabať ako víťazi.

Dievčatko okolo seba šíri nekonečný optimizmus a&nbsp;dobrú náladu a&nbsp;jej tete, ktorá sa jej po smrti rodičov ujala, sa ju nedarí za jej šibalstvá ani len potrestať, lebo Pollyanna nájde aj v&nbsp;tom vždy výhodu. Túto hru na pozitívny prístup ju naučil jej nebohý otec, keď raz namiesto bábiky dostala na Vianoce barly. Jasné, že z&nbsp;toho nebola nadšená, veď ich vôbec nepotrebovala. 

Vtedy jej otec povedal: Vidíš, buď rada, že ich nepotrebuješ! Tak začala Pollyanna hľadať v&nbsp;každej, aj nepríjemnej situácii len to dobré. Obyvateľov mesta obšťastňovala veselou náladou a&nbsp;rozprávala im, za čo všetko je rada a&nbsp;vďačná. „Nakazila“ svojím optimizmom aj najväčších skeptikov a&nbsp;uhundrancov. V&nbsp;podstate na jej príklade chcela spisovateľka ukázať čitateľom, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Nech sa nám rôzne situácie v&nbsp;živote zdajú akékoľvek náročné či zúfalé, v&nbsp;konečnom dôsledku sa z&nbsp;nich so správnym prístupom dokážeme vyhrabať ako víťazi.

Tento Pollyannin postoj sa stal inšpiráciou pre amerického lingvistu Geoffreyho Leecha, ktorý po nej pomenoval svoj princíp pozitivizmu a spustil lavínu teórií na túto tému, ktorá dodnes nedá spávať mnohým vedcom. Veď kto by nechcel nájsť zázračný recept na šťastie, všakáno?

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Výskumy dokázali, že na podvedomej úrovni má naša myseľ tendenciu pamätať si pozitívne zážitky, zatiaľ čo na vedomej úrovni tie negatívne. Znamená to, že vo svojej podstate nie je nikto z&nbsp;nás primárne pesimistom. A&nbsp;čím viac do minulosti ideme, tým viac negatívne spomienky potláčame a&nbsp;vidíme ich prikrášlene. 

Preto máme občas nostalgiu napríklad za dávnou láskou, ktorá nám síce ublížila, ale náš mozog si chce pamätať viac to pekné, čo sme spolu prežili. A&nbsp;tak sme schopné vhupnúť do vzťahu s&nbsp;bývalým partnerom znova. A&nbsp;prípadne sa aj zase popáliť. Uznávaní psychológovia Andrew Reed a&nbsp;Laura Carstensen zo Standfordskej univerzity v&nbsp;Kalifornii tiež vo svojich dlhoročných štúdiách zistili, že miera našej pozitivity a&nbsp;negativity sa mení vekom. Čím sme starší, tým väčšiu máme schopnosť zamerať sa v&nbsp;živote na to pozitívne a&nbsp;vedome sa vyhýbať negatívnym myšlienkam.

Prirodzene máme optimizmus všetci v&nbsp;sebe, ide len o&nbsp;to, či a&nbsp;ako často ho pustíme na povrch a&nbsp;prestaneme ho v&nbsp;sebe dusiť. Jedinou výnimkou z&nbsp;Pollyanninho princípu sú ľudia, ktorí trpia depresiou a&nbsp;úzkosťami a&nbsp;je u&nbsp;nich medicínsky dokázaná prítomnosť skôr depresívnych a&nbsp;negatívnych myšlienok. To je skôr téma na iný článok, no ak ste z&nbsp;tejto stránky zdravá, nič vám nebráni vidieť svet okolo seba ružovejší.

Viete si však predstaviť, že by ste v&nbsp;súčasnosti na všetko okolo seba reagovali ako Pollyanna? Asi by ste svoje okolie pekne rozčuľovali, ba až vytáčali, tak ako knižná postava svoju tetu. Alebo ako by ste sa dívali na kamošku, ktorá by vám po tom, čo ste si zlomili nohu, povedala: Buď rada, že si si nezlomila obe! Asi by ste ju poslali do... no, veď viete kam. 

Dá sa vôbec tento princíp, ktorý skúmajú už od 70. rokov minulého storočia, aplikovať aj na súčasnosť? Dá sa naučiť? Odborníci tvrdia, že áno, a&nbsp;ľudia, ktorí týmto spôsobom myslia a&nbsp;prežívajú rôzne situácie, vraj žijú šťastnejší život. Ak totiž situáciu spracujete pozitívne, dostavia sa pozitívne emócie, budete sa cítiť lepšie a&nbsp;adekvátne k&nbsp;tomu sa budete aj správať a&nbsp;pôsobiť na svoje okolie. Samozrejme, všetko s&nbsp;mierou, nech zase nepôsobíte ako na nejakých veselých drogách alebo ako úplná naivka.

Ako sa teda stať modernou Pollyannou a&nbsp;užitočne využiť tento princíp tak, aby hral vo váš prospech? Základom je uvedomiť si, že naše správanie nie je vždy dôsledkom nejakej situácie či nepriazne osudu, ale toho, ako sa na to dívame vlastnými očami a&nbsp;ako to náš mozog spracuje. A&nbsp;keďže každá sme jedinečná, tak je pochopiteľné, že sa na veci dívame rôzne. Jedna vidí pohár poloplný a&nbsp;druhá zase poloprázdny. To, ako ho vidíte práve vy, spôsobuje takzvaná kognitívna schéma a&nbsp;tú si formujete vy sama. Chcete vedieť ako?

Kognitívne alebo v&nbsp;bežnej reči myšlienkové schémy si vy­tvárame na základe životných skúseností už od raného detstva. To, ako interpretujeme rôzne situácie, ako vnímame seba a&nbsp;svet okolo nás a&nbsp;aké máme vzorce správania, si budujeme roky a&nbsp;veľký podiel na tom majú aj naši rodičia. Ak ste boli vychovávaná ako jednotkárka a&nbsp;každá horšia známka bola považovaná za zlyhanie, je možné, že máte vybudovanú extrémne sebakritickú schému. 

Žijete v&nbsp;presvedčení, že úspešná budete len vtedy, ak všetko vo vašom živote bude dokonalé. Alebo ak sa snažíte schudnúť, tak každý prehrešok v&nbsp;podobe zmrzliny či koláča budete vnímať extrémne sebaobviňujúco. To je ďalšia z&nbsp;mnohých dis­funkčných schém, ktoré vedú k&nbsp;negatívnemu prežívaniu. Ak to máte v&nbsp;sebe hlboko zakorenené, je jasné, že pre vás môže byť ťažké mávnuť nad tým rukou a&nbsp;povedať si: „Aspoň som si ten koláč vychutnala, necítim sa za to vinná, veď som už v&nbsp;živote dokázala toľko iných skvelých vecí.“ Necítili by ste sa lepšie, keby ste sa na to pozreli optimistickejšou optikou?

Cieľom kognitívnej terapie, ktorú môžete do istej miery zvládnuť aj sama, je negatívne myšlienky, ktorých nás denne zahlcujú stovky a&nbsp;ovplyvňujú naše emócie aj správanie, zachytiť a&nbsp;uvedomiť si ich. Vtedy s&nbsp;nimi môžete pracovať, meniť a&nbsp;dokonca pretvárať na funkčné schémy. 

Ak sa vám najbližšie zase prihodí niečo, čo váš mozog vyhodnotí v&nbsp;prvom momente ako negatívne, či už vo vzťahu k&nbsp;vám samotným, druhým ľuďom, k&nbsp;jedlu alebo k&nbsp;práci, skúste sa na chvíľu zastaviť, venujte tej myšlienke pár sekúnd a&nbsp;zamyslite sa, či je to, čo sa deje, naozaj až také hrozné. Skúste sa na kritickú situáciu pozrieť trochu ako Pollyanna. Možno to nie vždy vyjde, aj optimisti si musia občas poplakať, no za skúšku to stojí, ak to môže do vášho života vniesť o&nbsp;niečo viac pohody a&nbsp;spokojnosti. A&nbsp;to sa dnes celkom hodí, no nie?

Ľudia, ktorí poznajú Pollyannin princíp, žijú šťastnejší život. TAKTO to môžete dosiahnuť aj vy

Autor článku

Anna Onderková

Výber pre vás

Ľudia, ktorí poznajú Pollyannin princíp, žijú šťastnejší život. TAKTO to môžete dosiahnuť aj vy

Autor článku

Anna Onderková

Súvisiace články

Domček, kto v tebe býva? Videli sme zblízka vilu svetovej star, tu žije rocková hviezda!

O láske sa nehovorí, láska sa žije

Celulitída? Neuveríte, ale tento TRIK na ňu vážne zaberá, máme to odskúšané

Uprednostniť vlastné zdravie alebo silnú túžbu po deťoch? Príbeh Michaely vás chytí za srdce

V týchto krajinách žijú najšťastnejší ľudia na svete! V čom spočíva tajomstvo ich úspechu?

Výber pre vás