Danka Vilhanová

Ako sa z bežného dievčaťa, ktoré žije v Liptovskom Mikuláši, stane špičková snoubordistka? Predsa len, mala si iba šestnásť, keď si na majstrovstvách sveta juniorov získala bronz vo freestyle...
Ja som bola odmalička živé dieťa. Nikde som neobsedela, lozila som po stromoch, potom ma naši prihlásili na gymnastiku. Mala som asi štyri roky, keď ma prvýkrát postavili na lyže. Žijem na Liptove, kde lyžuje každý, takže aj ja som sa to naučila veľmi rýchlo. A potom som chcela skúsiť niečo nové. Chcela som prekonávať samu seba, tak som sa v desiatich skúsila postaviť na dosku. Najskôr som jazdila na svahu, potom po žľaboch a keď som si našla partiu kamarátov, ktorí ma ťahali dopredu, už nebolo cesty späť. Pochopila som, že snoubord je moja láska.
Stále však mohol byť len tvojím koníčkom, tak kedy si si povedala, že by si to mohla robiť aj súťažne? A reprezentovať v ňom Slovensko?
V tomto športe každý ide za seba, je totiž individuálny. Aj ja som spontánne začala chodiť na rôzne súťaže po Slovensku, potom aj do Česka a v šestnástich som sa vybrala na Nový Zéland. Na juniorské majstrovstvá sveta. Letenky aj pobyt mi zaplatili rodičia a keď som skončila tretia, napadlo mi, že to skúsim robiť profesionálne. Trénovala aj súťažila som popri škole a keď som konečne zmaturovala na gymnáziu, zrazu som mala na šport viac času. Odvtedy sa mu venujem naplno.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Dá sa to vôbec? Pretože to večné cestovanie za snehom asi ide do peňazí…
Dá, ale len preto, že som si našla sponzorov. Bez nich by som bola stratená , trebárs poisťovňa Dôvera ma finančne podporuje už roky. Pri zimných športoch je to ešte ťažšie, lebo sneh máme len pár mesiacov v roku, takže som večne na cestách. Vlastne, skoro jedenásť mesiacov z roka som preč z domu. Najviac času trávim na Novom Zélande,v kempoch v Rakúsku či vo Švajčiarsku a veľmi mi sadlo aj Colorado, tam sa dá jazdiť skoro celý rok. Aj keď dnes sa už časy zmenili a trénovať môžem aj bez snehu.
To sa dá ako, prosím ťa?
Sezóna sa mi končí v máji, ale aj medzitým každý deň chodím do fitka, behávam, behávam, plávam alebo hrám tenis. A chodím aj do špeciálneho centra v Rakúsku, kde trénujem nasucho. Na trampolíne aj na umelých plochách, kde pri skákaní nepadám na zem, ale do vankúšov, ktoré sa podobajú na airbagy. Je to bezpečnejšie, ako skúšať to na svahu. Pretože vo freestyle, ktorý robím ja, ide najmä o hlavu.
Na snoubordovej doske robíš rôzne skoky, otočky vo vzduchu, premety, takže si skoro ako gymnastka. Podľa čoho si skladáš svoju jazdu, ktorú predvádzaš na súťažiach?
Už teraz viem, aké triky musím v novej sezóne urobiť, aby som sa na súťažiach dostala do finále. Sú to rôzne dvojité saltá, otočky, triky na zábradliach, rotácie cez hlavu. My snoubordisti máme na to aj svoje názvy, napríklad frontside 1080 alebo double cork. A čím viac som vo vzduchu kreatívna a odvážna, tým viac sa to páči aj rozhodcom. Ale radí mi aj môj tréner, on vie, na čo mám a čo si môžem na súťažiach dovoliť.

Snoubordový freestyle nepatrí práve k bezpečným športom, bojíš sa viac lavíny alebo tvrdých pádov?
Lavíny som sa vždy bála a aj dnes mám pred ňou rešpekt. A keď s partiou jazdím mimo svahov a cez žľaby, vždy si so sebou nosím protilavínovú výbavu. A pády? Keď sa mi tie skoky a rotácie vryjú pri tréningoch do svalovej pamäti, potom už ani na snehu veľmi nepadám. Našťastie, zranenia sa mi zatiaľ vyhýbajú, doteraz som si nič nezlomila, dokonca ani modriny nemávam.
A čo rada robíš, keď práve nemusíš trénovať?
Ak som doma, stretávam sa s partiou kamarátov, ideme do kina, zahráme si tenis, lebo ja neobsedím a stále sa musím hýbať. Aj keď som v tréningových kempoch, od rána do tretej som na svahu. Snoubord nerobím&nbsp; len kvôli súťažiam, ale chodím si zajazdiť len tak pre radosť. Sama pre seba. Najväčší relax pre mňa je, keď sa môžem dobre vyspať. Alebo si pozriem dobrý seriál a idem vyhriať do sauny.

Na kopcoch si vždy zababušená do zimného oblečenia, ale čo nosíš v súkromí? Ako žena sa s módou kamarátiš?
<a href="https://www.newfitshop.sk/oblecenie/" target="_blank" rel="noopener">Športové oblečenie</a> dostávam od sponzorov, v tom som naozaj len na svahu, ale v súkromí sa obliekam podľa nálady. Nosím skôr klasiku ako tričká, tenisky, džínsy, ale v lete milujem šaty o občas dostanem chuť aj na podpätky. Len v nich veľmi neviem chodiť. Mojou slabosťou je kozmetika, všetky tie lesky, očné tiene, krémiky, to je moje.
Máš dvadsaťpäť rokov, zatiaľ ťa živí snoubording, dokedy môžeš vrcholovo súťažiť?
Mohla by som jazdiť, dokedy chcem, ale vo freestyle aj v U rampe idú mladí chalani aj baby výkonnosťou veľmi rýchlo hore. Až tak, že sa ich jazdy začínajú meniť na gymnastiku. Najstaršia snoubordistka, ktorá súťažila na olympiáde, mala tridsaťpäť rokov, ale dnes konkurencia silnie. Najmä z Japonska prichádzajú mladé dvanásťročné dievčatá, ktoré pre vek ešte nemôžu jazdiť na Svetovom pohári, ale už ich pozývajú na X Games. Ja som mala šestnásť, keď som sa do Aspenu dostala prvýkrát.
Ale pár rokov kariéry ešte pred sebou máš, aké sú tvoje športové sny?
Nad tým veľmi nerozmýšľam. Keď sa mi podarí vyhrať nejakú medailu, teší ma to, ale vždy mi ide o to, aby som pri jazdení mala dobrý pocit. Aby ma to tešilo. Samozrejme, bolo by fajn stáť na stupienku napríklad na súťaži X Games alebo sa dostať na ďalšiu olympiádu.
A čo nejaké zadné dvierka pre prípad, že raz končíš so športom?
Zatiaľ nemám. Verím, že tam hore je niekto, kto dáva na mňa pozor a kto to nejako zariadi.

Kráska zo zasnežených svahov: Snoubord je môj životný štýl

Výber pre vás

Kráska zo zasnežených svahov: Snoubord je môj životný štýl

Súvisiace články

Tipy na cestovanie? Silvia Kušnírová vás prevedie najlepšími výletmi za umením!

Moderátor Michal Sabo: Ľudia strácajú pojem o tom, čo je v dnešnom svete dokonalé!

Ako sa dožiť stovky? Meda Mládková dokázala, že nikdy nie je neskoro začať si plniť sny

Chcete navštíviť top európsku destináciu tohto roka? Máme ju pod nosom a v zime je rozprávková

Po pôrode opäť fit: Prečítajte si praktické tipy priamo od lekárky a fitness trénera

Výber pre vás