Broňa Duhanová

Teoreticky všetci vieme, že na YouTube sa to hemží odpadom, pseudoobsahom a pseudoodborníkmi. No prakticky rozoznať, kto tára čisté nezmysly a kto o tom, o čom tára, aj niečo vie, je už o niečo zložitejšie. Najzraniteľnejšia je, pochopiteľne, mladá generácia. Čím máte menej skúseností a vedomostí o svete okolo seba a menej vyvinuté kritické myslenie, tým ľahšie podľahnete charizmatickým a presvedčivým youtuberom, ktorí vás ochotne poučia. Čo je v móde, ako zbaliť toho pravého, zhodnotia, ktorá hudba je dobrá, ktorá brak, „vysvetlia“, ako funguje svet, prečo neočkovať deti aj koho platí George Soros (absolútne všetkých účastníkov protivládnych protestov – od pochodov Za slušné Slovensko cez demonštrantov na ukrajinskom Majdane po filipínsku Manilu a Washington D. C., vlastne je fascinujúce, že ten dedko ešte nezbankrotoval). Alebo vás presvedčia, že feminizmus je rakovina.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Gymnazistka Lívia má dlhé blond vlasy, nevinný, ale sebavedomý úsmev a vlastný YouTube kanál Kulturblog. Ultra spisovnou, priam archaickou slovenčinou, za ktorú by ju pochválil aj Viliam Záborský, sa prihovára: „Už nemôžem byť viac ticho, keď vidím, čo táto neomarxistická propaganda robí nášmu národu.“ Čo je nad slnko jasnejšie, že Kulturblog nemusí byť z Líviinej hlavy. Poznáte veľa gymnazistov, ktorých by trápila neomarxistická propaganda? Lebo ja nie. Líviine recitácie o nástrahách multikulturalizmu, migrácie, homosexuality a reklám na vodku by som ešte dokázala ignorovať, v konečnom dôsledku je to volebný program väčšiny slovenských politických strán, tak čo sa budem rozčuľovať, všakáno? No bohorovné tvrdenie mladej pipenky, že feminizmus je rakovina, mi, priznám sa, poriadne zdvihlo mandle. Jednak preto, že sa mi chudera babka otáča v hrobe, jednak preto, že nebyť feminizmu, Lívia by neštudovala na gymnáziu a s najväčšou pravdepodobnosťou ani netrepala takéto hovädiny na YouTube. Podľa Lívie „feministky žijú v bubline s množstvom neznámych pojmov, ktorými označujú neexistujúce alebo nezmyselné fakty“. Na aké neznáme pojmy a neexistujúce fakty naráža, nevysvetľuje. Žeby „za rovnakú prácu rovnaký plat“? Nasleduje vyjadrenie nakrátko ostrihanej Američanky, ktorá už nechce byť inkubátorom ľudských mláďat mužského pohlavia a tvrdí, že treba zabiť všetkých mužov. Aké má táto ašpirantka na masovú vrahyňu prepojenie na feministické hnutie alebo feminizmus, to Lívia opäť nevysvetľuje. Asi preto, že žiadne. Je to len ďalšia trúba s nafúknutým egom a so sklonmi k exhibicionizmu (dám ruku do ohňa, že žiadneho muža dodnes nezavraždila). Nasleduje prestrih na nejaké zbedačené bosé detičky hnedej pleti. Sedia na zemi v akejsi improvizovanej škole pod holým nebom a skandujú:

„Feminism is cancer!“ Tu ma Lívia už úplne stratila. Na jednej strane chce ochrániť Európu pred migračnou vlnou tmavej pleti vrátane bosých detičiek, na druhej strane propaguje ich kultúrne dogmy. Pokračujeme videom, opäť americkej produkcie, v ktorom nejaká hysterická ženská huláka na chlapíka, ktorý si odkašľal, a obviňuje ho, že ju tým sexuálne obťažoval. Lívia zrejme nezachytila (alebo aj zachytila a úmyselne zamlčala), že v Amerike sa už dávno vie, že video je podvrh, dokonca skončilo na súde. Scénku nafilmovali šikovní filmári, aby vyzerala ako živá. Milá dospievajúca študentka teda šíri fake news. Možno netuší ani to, že ona sama je old news. Respektíve kópia. Originál je opäť z Ameriky (surprise suprise) a volá sa Tomi Lahren. Americká konzervatívna provokatérka a konšpirátorka je síce štíhlejšia, má belšie zuby a lepší „peroxid job“, no mám vážne podozrenie, že projekt Tomi a projekt Lívia vznikali podľa rovnakého scenára. Mladé pekné blondínky dostali za úlohu roznosiť na kopytách liberálne hodnoty – od rasovej znášanlivosti a rovnosti cez ochranu gejov po feminizmus, čím vraj bránia takzvané národné a kresťanské tradície svojich krajín. Obe bábiky sú zrejme primárne určené mužskému publiku – predovšetkým krčmovým lúzrom nahnevaným na celý svet. Ale aj určitému typu ľudských samičiek, ktoré sa chcú chlapom za každú cenu zapáčiť aj zavďačiť. Veď ktorá normálna baba by chcela mať niečo spoločné s tými jačiacimi šialenými kravami, čo chcú zabíjať mužov?

Poďme si teda vysvetliť, ako to s tým feminizmom je. Mám totiž vážne obavy, že feminizmu sa na Slovensku (na rozdiel od gejov a migrantov) nikto nezastane. Podľa encyklopédií a slovníkov feminizmus predstavuje politické, ideologické a sociálne prúdy, ktorých spoločným cieľom je dosiahnuť politickú, ekonomickú a spoločenskú rovnosť pohlaví a zabezpečiť ženám rovnaké vzdelávacie a profesionálne príležitosti, ako majú muži. Znie to šalamúnsky, ale skúste si to prečítať ešte raz, je to jednoduché. Kľúčovým slovíčkom je rovnosť. Feminizmus nikdy nebol o nenávisti k mužom. Ozaj, vedeli ste, že otcom myšlienky je muž? Termín féminisme ako prvý použil francúzsky filozof a utopický socialista Charles Fourier. Zrovnoprávnenie žien považoval za neodmysliteľnú súčasť nastolenia triednej a sociálnej spravodlivosti. Do slovníčka si teda môžete zapísať ďalšie kľúčové slovo, ktoré by sa s feminizmom malo spájať, a to spravodlivosť. Veď dnes by ste asi považovali za nefér, keby ste nesmeli študovať na vysokej škole alebo voliť v parlamentných voľbách, však? Keby ste sa nemohli rozviesť, hoci muž by tak urobiť mohol a automaticky mu pripadol nielen celý majetok, ale aj vaše deti. Rovnako nespravodlivé je, ak za rovnakú prácu ako váš mužský kolega dostávate menší plat, aj to, že v dôsledku celoživotne nižších zárobkov máte na staré kolená nižší dôchodok. Nespravodlivosť je aj to, že v krajinách, ktoré nepovoľujú interrupcie, muž môže z neplánovaného rodičovstva bez dôsledkov vycúvať, zatiaľ čo žena nie. A tu sa dostávame k tretiemu pojmu, ktorý si v súvislosti s feminizmom treba zapamätať. Sloboda.

&nbsp;Sloboda rozhodovať o vlastnom tele, o veľkosti svojej rodiny, o svojej profesii a životnom štýle, to všetko sú benefity, ktoré zlepšujú kvalitu života nielen ženám, ale aj mužom. Či vás po šiestich mesiacoch na materskej žerú mrle a ponáhľate sa späť do práce, alebo sa rozhodnete už nikdy nezamestnať a ostať ženou v domácnosti, čiže ten fakt, že si môžete vybrať, je zásluhou feminizmu. Aj to, že je spoločensky prijateľné byť slobodnou matkou a vaše nemanželské dieťa nebude celý život pankhartom odsúdeným na šikanovanie. Mimochodom, keď už spomínam materskú dovolenku, aj tú v západnej Európe a Kanade vyštrajkovali feministky v rámci druhej vlny feminizmu. Dovtedy tehotné ženy jednoducho prepustili z práce. V našich podmienkach ju zaviedol socializmus, ktorému treba uznať, že pokiaľ ide o práva žien, bol pred Západom minimálne dvadsať rokov popredu. Zvyšok ľudských práv je však už iná kapitola. Neobstojí teda ani Líviin argument, že feministky nenávidia svoju ženskú identitu a nechcú mať deti. Takmer všetky feministky, ktoré poznám, sú niekoľkonásobné matky a žijú v šťastnom manželstve – čo asi nebude preto, že by svojimi partnermi pohŕdali alebo ich, nedajbože, plánovali zavraždiť. Naopak, obyčajne zodraté zúfalé chuderky, ktorým visí na krku celá domácnosť, tri decká a lenivý patriarcha, sú tie, ktoré nenávidia mužov a presviedčajú samy seba, že to,&nbsp;čo ony by chlapi nikdy nezvládli. Vygúglite si ikony svetového feminizmu Simone de Beauvoir, Doris Lessing, Hélène Cixous či Gloriu Steinman. Okrem svojich ostrých jazykov a názorov sú známe ako šarmantné a charizmatické ženy.

Prípad Lívie ma síce trochu štve, ale až tak veľmi neprekvapuje. V našich podmienkach to mal feminizmus od začiatku ešte ťažšie ako inde. Zatiaľ čo vo Viedni v roku 1911 pochodovali tisíce žien za volebné právo a v Čechách sa aspoň spisovali petície, Slovensko tvrdo spalo. Začiatkom 20. storočia sme mali len jednu oficiálnu feministku, spisovateľku Hanu Gregorovú. Svetozár Hurban-Vajanský ju verejne opľul, odsudzovali ju ženské spolky, kritizovala kolegyňa Ľudmila Podjavorinská, ktorá sa okrem poézie „preslávila“ tým, že si nepriala mať volebné právo a považovala „škodné pre rodinný život a výchovu dietok, keby žena prispievala zárobkom na existenciu rodiny“. Slovensko tvrdo spí ďalej aj o sto rokov neskôr v ére Me too. Slovenská Wikipédia venuje feminizmu jeden úbohý odstavček, navyše končiaci sa konštatovaním: „Na začiatku 20. storočia po prvej svetovej vojne mnoho západných krajín umožnilo ženám voliť. Po dosiahnutí zrovnoprávnenia s mužmi bolo feministické hnutie, čo do počtu prívržencov, značne oslabené a prešlo na menej výrazné témy.“ To vážne? Aby sme si rozumeli, tými „menej výraznými témami“ autor či autori odseku zrejme myslia prístup žien k univerzitnému vzdelaniu, k bankovým službám a pôžičkám, legalizáciu antikoncepcie a interrupcií a boj proti sexuálnemu násiliu. Lebo to všetko feminizmus po roku 1918 riešil a stále rieši.

Ak aj vy podliehate ilúzii, že získaním volebného práva získali ženy rovnoprávnosť, asi by ste mali vedieť, že právo študovať na univerzitách bolo ženám zákonne garantované až v 20. a 30. rokoch minulého storočia, že v USA bolo trestným činom predpisovanie hormonálnej antikoncepcie až do roku 1965 a aj potom ju mohli lekári predpisovať len vydatým ženám. Americký týždenník Newsweek za reportérov prijímal len mužov, až kým to v roku 1970 americké novinárky nedali na súd. Američanky až do roku 1974 nemohli samostatne bez mužského príbuzného požiadať o kreditnú kartu ani pôžičku. V Írsku zase bolo zakázané do toho istého roku predávať vaginálne pesary a antikoncepčné želé. Vo Francúzsku až do roku 1965 potrebovali vydaté ženy súhlas manžela, ak sa chceli zamestnať. V Austrálii až do roku 1983 zase súhlas manžela k žiadosti o cestovný pas. Umelé prerušenie tehotenstva sa zlegalizovalo vo väčšine západných krajín v 70. rokoch, no v Portugalsku až v roku 2007 a v Írsku minulý rok. Nuž, a pokiaľ ide o spomínané volebné právo, vo Švajčiarsku ho ženy získali až v roku 1971 a ženy v Andorre a San Maríne až v roku 1973! Ešte stále si dovolíme tvrdiť, že feministky žijú v bubline?

Laxný, ba priam nevďačný postoj nás Sloveniek k feminizmu je možno dôsledkom toho, že pokiaľ ide o presadzovanie vlastných práv, nikdy sme neboli nútené vyvinúť vlastnú iniciatívu. Volebné právo sme si nevybojovali v uliciach, vďačíme zaň prvému československému prezidentovi T. G. Masarykovi a jeho americkej manželke. Právo na umelé prerušenie tehotenstva nám v roku 1957 potichu šupli do Zbierky zákonov komunisti. Nepotrebovali sme si vypapuľovať ani to, aby sme mohli byť traktoristkami, rušňovodičkami či banskými inžinierkami. Dostali sme to príkazom zo Sovietskeho zväzu v rámci budovania krajších zajtrajškov a priateľstva na večné časy. Pár súdružiek muselo povinne sedieť na národných výboroch aj v parlamente. Fakt, že sme sa k rovnoprávnosti dostali tak trochu ako slepé kura k zrnu či v rámci totalitného režimu, však nie je ospravedlnenie na ignoráciu histórie. Za to, že dnes môžeme voliť a byť volené, že máme po rozvode nárok na polovicu majetku, že tehotné a čerstvé mamičky už nikto nevyhodí z práce, že môžeme byť pilotkami, chodiť v nohaviciach či behať maratón, vďačíme trom vlnám feminizmu a ženám, ktoré boli ochotné demonštrovať, hladovať, blokovať cesty, nechať sa urážať, zosmiešňovať, sprchovať vodnými delami, biť a zatvárať do väzenia.

Tváriť sa, že všetky tie príkoria a krivdy sú minulosť, je tiež chybná stratégia. V Saudskej Arábii aktivistky za právo žien získať vodičský preukaz stále sedia v base, hoci korunný princ ženám šoférovanie povolil ešte minulý rok. V mnohých krajinách subsaharskej Afriky, v Jemene a niektorých provinciách Afganistanu a Pakistanu sa až 90 percent dievčat nikdy nenaučí čítať a písať. Fundamentalizmus a spiatočníctvo – dvaja najväčší nepriatelia žien – však nečíhajú len z moslimských krajín, ako by sme na Slovensku radi verili. Do kuchyne a večného kolotoča tehotenstiev a pôrodov by nás rady vrátili aj mnohé bigotné kresťanské sekty či politické hnutia s páčivými sloganmi o rodinných hodnotách, no v skutočnosti s totalitnými ambíciami. Mladučká youtuberka Lívia operuje argumentom, že v našej spoločnosti ženy už všetky práva majú a feminizmus je póza. Tak by možno stálo za to opýtať sa jej, čo mladá sedemnástka plánuje urobiť pre to, aby nám tie práva aj ostali. Lebo nakrúcanie takýchto podivných videí a šírenie nezmyslov typu, že feminizmus je rakovina, určite nie je správna cesta.

&nbsp;3 dôvody prečo Slovensko potrebuje viac feminizmu

Platová nerovnosť. Podľa posledných štatistík slovenské ženy zarábajú takmer o štvrtinu menej ako muži. Čiastočne je to spôsobené tým, že ženy pôsobia v horšie platených pozíciách. No aj v rámci jednej profesie či pozície majú muži platy vyššie až o 9 percent. Na základe toho majú ženy aj nižšie dôchodky a nižšiu podporu v nezamestnanosti, čiže sú viac ohrozené chudobou

Sexizmus v reklame a médiách. Polonahá žena na všetkých štyroch prilepená o podlahu v reklame na sekundové lepidlo alebo ženská v tango nohavičkách v reklame na vŕtačku je nielen nevkus a prežitok z doby ľadovej (svetová reklama totiž už dávno prišla na to, že sex nepredáva, a posunula sa do inteligentnejších sfér). Ak na vedľajšom bilborde nevisí polonahý chlap so žehličkou v ruke, je to aj prejav pohŕdania ženami, čiže sexizmu. Objektivizáciu a rodové stereotypy typu „mama varí, ocko číta noviny“ nám naďalej vnucujú prvácke šlabikáre, televízne seriály, dokonca aj periodiká určené ženám.

Teror v slovenských pôrodniciach. Dokument Medzi nami síce rozčúlil slovenských pôrodníkov, no konečne otvoril diskusiu o tom, ako sa slovenská medicína správa k rodičkám a čerstvým matkám. Iracionálne démonizovanie epidurálnej anestézie, necitlivé poznámky či urážky personálu pri pôrode, šikanovanie žien, ak nemôžu alebo nechcú dojčiť, a absolútny nezáujem o fyzickú a psychickú pohodu matky po pôrode, to všetko sú neakceptovateľné praktiky, ktoré vyháňajú Slovenky rodiť do zahraničia alebo na súkromné kliniky. Nášmu pôrodníctvu a neonatológií očividne stále uniká, že vyčerpaná, nevyspatá a ubolená mama rovná sa nešťastný novorodenec v nepohode.

Prvá vlna sa začínala v polovici 19. storočia a sústredila sa na volebné právo pre ženy, suffrage. Ako prvé získali ženy právo voliť na Novom Zélande v roku 1893. Ani slovo sufražetka nie je nadávka. Je to pani v dlhej sukni na vyblednutých čiernobielych fotografiách, ktorá bola ochotná ísť do väzenia a nechať na seba striekať z vodného dela, aby ste dnes mohli voliť a byť zvolené. Nadávať si do sufražetiek má asi takú logiku, ako nadávať: „Ty odporný zakladateľ povinnej školskej dochádzky alebo ty odporný vynálezca penicilínu!“ Samotný fakt, že napriek tomu sa toto slovo dodnes používa v pejoratívnom zmysle slova, je jasný dôkaz, že sexizmus žije a dobre sa mu darí.

Druhá vlna prebiehala v 60. a 70. rokoch minulého storočia a sústredila sa na rovnosť ženy na pracovisku a v rodine. Jej výsledkom boli antidiskriminačné zákony, rovné delenie majetku po rozvode a legalizácia antikoncepcie a interrupcií. Druhá vlna feminizmu sa postarala o vyššie počty žien v politike a na riadiacich pozíciách, priniesla éru Margharet Thatcherovej a Indiry Gándhiovej.

Tretia vlna sa začala v 90. rokoch minulého storočia a pokračuje dodnes. Otvorila otázku sexuálneho obťažovania (harašenia), čo vyvrcholilo minuloročným hnutím Me too aj otázku rodových stereotypov. Ženy sa začínajú ohradzovať proti takzvanej objektivizácii (vnímania ženy len ako sexuálneho objektu) a „mýtu krásy“ (marketingovej stratégii, ktorá ženám vnucuje, ako majú vyzerať). Muži začínajú hrať aktívnejšiu úlohu pri výchove detí a starostlivosti o domácnosť. Ústrednou témou feminizmu v novom miléniu je násilie páchané na ženách a zmeny v krajinách, kde sú ženy stále občanmi druhej kategórie.

Byť či nebyť feministka? Baby, toto sú tie najväčšie výhody!

Výber pre vás

Byť či nebyť feministka? Baby, toto sú tie najväčšie výhody!

Súvisiace články

Tieto honosné domy celebrít boli v roku 2018 na predaj. Omdliete od luxusu!

Objavte čaro cestovania: Toto by ste mali robiť vždy, keď sa vydáte spoznávať svet!

Svieže drinky, bez ktorých si leto nevieme predstaviť

NAJ LETNÉ DŽOBY: Na prvý pohľad vyzerajú lákavo, ale čo vás čaká, ak ich fakt vyskúšate?

Potrebujem voľno: Máte plné zuby práce? Zoznámte sa s trendom meno sabatikal

Výber pre vás