Ak máte v práci krízu alebo len pocit, že vám život uniká pomedzi prsty a nestíhate si plniť sny, je aj iné riešenie, ako dať výpoveď. Takzvaný sabatikal, čiže dlhé pracovné voľno, vo svete poznajú a vo veľkom využívajú už dávno, no v posledných rokoch sa s ním stretávame aj na Slovensku. Svojim zamestnancom ho ako benefit ponúkajú väčšinou veľké medzinárodné spoločnosti, pretože vedia, že táto výhoda sa oplatí aj zamestnávateľovi. Spokojný, šťastný a oddýchnutý zamestnanec nepôjde hľadať prácu inde, bude plný nápadov a začne podávať ešte lepšie výkony.

Nie je to leňošenie

Základ slova sabatikal znamená oddych alebo premýšľanie. Údajne ho vymysleli katolícki kňazi, ktorí dostali tesne pred
vysvätením rok na to, aby si dobre rozmysleli, či chcú túto službu robiť. Od nich to prebrali americké vysoké školy, keď
dali učiteľom siedmy rok neplatené voľno, aby mohli cestovať a získať nové zážitky. Psychológovia v ňom vidia skvelý nástroj, ktorý môže zabrániť vyhoreniu v práci. „Nie je to ničnerobenie, leňošenie ani dovolenka. Zvyčajne ide o oddych
zameraný na tvorivé aktivity, ktoré môžu mať priamu súvislosť s profesionálnym rozvojom. Každý z nás má určité
množstvo tvorivej energie, ktorú neprestajne treba obnovovať. Práve sabatikal je na to veľmi dobrý nástroj,“ hovorí psychológ František Skokan. Najviac ho podľa neho potrebujú tí, ktorí pracujú vo vede či výskume alebo učia, prípadne
robia povolania, na ktoré je vyvíjaný neustály tlak, a majú zodpovednosť za plnenie náročných úloh.

Nie je to ničnerobenie, leňošenie ani dovolenka. Zvyčajne ide o oddych zameraný na tvorivé aktivity, ktoré môžu mať priamu súvislosť s profesionálnym rozvojom.
Nie je to ničnerobenie, leňošenie ani dovolenka. Zvyčajne ide o oddych zameraný na tvorivé aktivity, ktoré môžu mať priamu súvislosť s profesionálnym rozvojom.
Zdroj: Shutterstock, Archív

Určite si cieľ

Koľko by malo také voľno trvať, aby sa človek dostatočne zregeneroval a zároveň nezlenivel? Ideálne jeden rok, ale v realite, hlavne tej slovenskej, sme vďační aj za niekoľko mesiacov. Psychológ František Skokan však upozorňuje, že okrem dĺžky je dôležitý konkrétny cieľ sabatikalu. „Mali by sme si určiť, čo chceme dosiahnuť, či nám ide o to, aby sme nabrali nové skúsenosti, či chceme napísať knihu, alebo sa len potrebujeme vrátiť k veciam, na ktoré popri práci nemáme čas ani energiu.“ Niektorí takéto „prázdniny“ využijú na to, aby mohli pomáhať iným ako dobrovoľníci, ďalších napĺňa viac času stráveného s rodinou. Sabatikal si však určite nezamieňajte s materskou či rodičovskou dovolenkou. Je to síce rovnako pracovné voľno a určitý únik z reality, ale ich účel je iný.

Zuzana Kopecká, (36): Dopriala si svadobnú cestu snov

Svojich vytúžených šesť mesiacov neplateného voľna si práve užíva aj Zuzana, vedúca oddelenia v nadnárodnej korporácii so zameraním na outsourcing. Po vyše piatich rokoch v práci si dopriala sabatikal. Plánuje ho celý precestovať. Nie však sama. „S mojím dnes už manželom sme sa o tejto možnosti rozprávali veľmi dlho. Cestovanie a objavovanie, to je naša vášeň, ale na tento krok sme asi museli dozrieť. Minulý rok sa odohralo viacero udalostí, ktoré viedli k rozhodnutiu ísť do toho. Zorganizovali sme svadbu a potom ostávalo už len pár „drobností“, aby sme mohli vyraziť na svadobnú cestu našich snov. Napríklad sme museli dokončiť veci do práce, vymyslieť, čo s bytom a autom, a rozlúčiť sa s kamarátmi.“

Svojich vytúžených šesť mesiacov neplateného voľna si práve užíva aj Zuzana, vedúca oddelenia v nadnárodnej korporácii so zameraním na outsourcing.
Svojich vytúžených šesť mesiacov neplateného voľna si práve užíva aj Zuzana, vedúca oddelenia v nadnárodnej korporácii so zameraním na outsourcing.
Zdroj: Shutterstock, Archív

Počas voľna Zuzana s manželom plánujú robiť všetko, k čomu sa doma nedostali. „Čítať knihy, veľa sa hýbať, tráviť čas na vzduchu, chodiť peši, rozprávať sa s ľuďmi, objavovať miesta a kultúru a hlavne neplánovať.“ Z obmedzeného rozpočtu si nerobí ťažkú hlavu, lebo dvojica si na luxus nepotrpí a ich plány sú veľmi otvorené. Navyše, chystajú sa vyskúšať aj dobrovoľnícke práce, a tak môžu zostať na jednom mieste dlhšie. „Výhoda je, že máme po celom svete kopu priateľov, s ktorými sa stretneme na Novom Zélande, v Austrálii aj na Filipínach. A možno nás cesty dovedú až ku kamarátom, ktorí žijú v USA, alebo ku kolegom v Indii. Ktovie? Zbalili sme sa naľahko, aby sme sa vedeli jednoducho presúvať,“ dodáva Zuzka. V ich firme je neplatené voľno jedným z benefitov, nie však automaticky pre každého. „Dĺžka je maximálne šesť mesiacov. Každú žiadosť nadriadení posudzujú samostatne a keď som požiadala o sabatikal na pol roka ja, všetci boli nadšení a spoločne sme dali dokopy plán na zastupovanie. Môžem sa naplno venovať objavovaniu sveta a seba a nemyslieť na prácu.“

Barbora Grmanová, (25): Využila ho na štúdium

Hoci na sabatikal majú zamestnanci nárok väčšinou až po niekoľkých odpracovaných rokoch, dizajnérka spoločnosti
Swiss Re Barbora zistila, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Vo firme pracovala len vyše roka, z toho pár mesiacov na súčasnej pozícii grafickej dizajnérky, keď jej umožnili vycestovať na štvormesačný študijný pobyt. „Keď som zmenila pozíciu a kariérny smer, uvedomila som si, že by bolo skvelé zlepšiť sa v tom, čomu se venujem. Grafickému dizajnu. Tiež som si chcela vyskúšať čosi nové a vylepšiť si životopis. Preto som sa prihlásila na kurz na umeleckej škole Parsons v New Yorku, ktorý bol prvý semester online. Veľmi ma to chytilo a chcela som v tom pokračovať v štúdiu, no to už online nešlo. Kvôli škole bolo treba vycestovať priamo do New Yorku,“ spomína Barbora. Jediná možnosť, ako svoj nápad zrealizovať, bolo vziať si neplatené voľno, no nedávala tomu veľké nádeje. Jej nadriadení si však povedali, že by nebolo dobré brzdiť ju v osobnom rozvoji a že jej skúsenosti môžu mať výhody pre celý tím. Preto súhlasili. Štyri mesiace v metropole USA využila naozaj naplno. „Škola mi zabrala dosť času, každú voľnú chvíľu som sa však snažila využiť a niekam vycestovať alebo aspoň viac spoznať New York. Je to skvelé a šialené mesto, stále sa tam niečo deje. Spoznala som novú kultúru, množstvo skvelých ľudí a utužila aj vzťahy doma,“ hovorí Barbora o svojom zážitku, ktorý odporúča každej žene, hlavne, ak ešte nemá veľké záväzky.

Hoci na sabatikal majú zamestnanci nárok väčšinou až po niekoľkých odpracovaných rokoch, dizajnérka spoločnostiSwiss Re Barbora zistila, že kde je vôľa, tam je aj cesta.
Hoci na sabatikal majú zamestnanci nárok väčšinou až po niekoľkých odpracovaných rokoch, dizajnérka spoločnostiSwiss Re Barbora zistila, že kde je vôľa, tam je aj cesta.
Zdroj: Shutterstock, Archív

A či to nebolo málo? „Štyri mesiace boli pre mňa úplne ideálny čas na to, aby som sa stihla niečo naučiť, poskúšať nové veci, vytvoriť si portfólio aj cestovať. Spoznala som samu seba a posunula som sa niekam ďalej. Teraz má pre mňa oveľa väčší zmysel používať v práci to, čo som sa naučila počas voľna. Niekedy v ďalekej budúcnosti si však viem predstaviť, že by som šla do toho opäť.“

Lenka Petríková, (35): Precestovala štyri krajiny

Vedúca administratívy logistického centra Lenka už jedenásť rokov pracuje pre rovnakého zamestnávateľa– Lidl Slovenská republika. V práci postupne vystriedala tri pozície a zažila aj sabatikal, ktorý síce trval len mesiac a pol, ale aj tak ju nabil energiou. „Čerpala som ho po odpracovaní 6,5 roka práve v období, keď som z inej pozície prechádzala na tú súčasnú. Vtedy som patrila medzi prvých zamestnancov, ktorým to firma povolila, no dnes je to bežná súčasť našej firemnej kultúry. O sabatikal môže požiadať každý zamestnanec, ktorý odpracuje viac ako päť rokov,“ približuje Lenka a dodáva, že dĺžka pracovného voľna je v ich spoločnosti jeden až tri mesiace, no v špeciálnych prípadoch ho udelia aj na pol roka. Svoje neplatené voľno využila dušou cestovateľka Lenka naplno a splnila si naraz hneď niekoľko snov.

Vedúca administratívy logistického centra Lenka už jedenásť rokov pracuje pre rovnakého zamestnávateľa.
Vedúca administratívy logistického centra Lenka už jedenásť rokov pracuje pre rovnakého zamestnávateľa.
Zdroj: Shutterstock, Archív

„Navštívila som Čínu, Tibet, Nepál a Indiu. Stretla som sa s vyše siedmimi náboženstvami a výrazne rozdielnymi životnými štýlmi a kultúrami. Mojím cieľom bolo byť v kontakte s domácimi a čo najviac spoznať skutočnú kultúru a život v týchto krajinách,“ hovorí o svojich nezabudnuteľných zážitkoch. „V Číne som ochutnala príšerky a chrobáčiky od výmyslu sveta, bicyklovala som sa po starých hradbách mesta Si-an, navštívila som bývalé sídlo dalajlámov v tibetskej Lhase. V Nepále som zase zažila najväčší kultúrny šok, rafting na divokej vode aj plavbu v kmeni stromu po rieke plnej krokodílov. V Indii ma dostala obrovská pestrosť, rôznorodosť a hlavne cestovanie vlakmi spolu s domorodými obyvateľmi,“ spomína na čas, ktorý využila skutočne naplno. Výrazne jej rozšíril obzory aj upravil životné hodnoty. „Vďaka sabatikalu som dokázala naplniť svoje sny a zároveň som mala istotu, že sa môžem vrátiť do práce, ktorá ma baví a napĺňa. Takéto voľno jednoznačne odporúčam každému.“