Danka Vilhanová

Genetika je komplikovaná veda, ale skutočne nám môže pomôcť nájsť lásku alebo vhodného partnera? Lebo v šou Svadba na prvý pohľad ste sa o to ako skúsená genetička pokúšali...

Isté vzory správania máme v génoch určite zapísané, ale nedá sa vďaka nim nájsť láska. To by bolo príliš jednoduché. Gény obsahujú chemické látky, ktoré sa pri láske a pri vzplanutí vyplavujú, je v nich aj základ prežívania, no nie samotná láska. Genetika je totiž niečo ako program, ktorý ovplyvňuje naše fungovanie, a tak sa aj hľadanie správneho muža riadi nejakým mechanizmom, doslova biologickou silou.

Gény to teda nie sú, tak čo potom ovplyvňuje spôsob, akým si žena vyberie toho správneho muža?

Ak sa veľmi zjednodušene porovnáme so zvieratami, tie to robia inštinktívne. Majú to jednoduchšie, lebo sú oslobodené od toho, či si nájsť partnera, ktorý dostatočne zarába, má dobrú prácu alebo pekné auto. Zvieratá si hľadajú partnera len pudovo, príroda nás totiž naprogramovala tak, aby sme plodili potomstvo. To je jediný biologický cieľ všetkých živých organizmov a, áno, aj ľudí. Rozmnožovať sa, zachovať rod a šíriť svoje gény ďalej. Aj preto si zvieratá hľadajú partnera tak, že si ho vyňuchajú. Robia to trebárs myši, ktoré si pachom potrebujú overiť, aby sa nepárili s nejakým príbuzným, sú tak geneticky naprogramované. Našťastie, človek je tvor rozumný, dokáže rozlíšiť, kto je jeho príbuzný, no aj tak sa pri zoznamovaní intuitívne riadi biológiou.

Ako presne si to mám predstaviť v reálnom živote?

Že svojho partnera si doslova musíme vyčuchať. Čuch je zmysel, ktorým nájdeme niekoho, kto nám vonia. Presne tak sme to urobili v televíznej šou, kde sme dávali dokopy dvojice, ktoré si boli sympatické na prvý čuch.Súťažiaci spali v čistých tričkách, ktoré potom opačné pohlavie ovoniavalo, a tých, ktorí si boli podľa vône sympatickí, sme spojili, keď nám tú zhodu potvrdili aj DNA analýzy. Z týchto výsledkov vyšli dvojice, ktoré sú najviac zhodné a kompatibilné, teda geneticky dostatočne odlišné.

Ženy často hovoria, že už po pár hodinách alebo po pár stretnutiach s mužom vedeli, či je to on. Ten pravý. A na to nemusia študovať ani vysokú školu, ani sa nechať testovať. Úplne stačí, ak sa sústredíme na intuíciu, na prvotný inštinkt, ktorý v sebe máme.

Mohli by si trebárs ľudia pred vstupom do manželstva robiť podobné testovanie?

To by bolo čudné aj dosť zbytočné, pretože ak chcem vedieť, či sa mi niekto páči, nepotrebujem žiadnu analýzu. Ženy často hovoria, že už po pár hodinách alebo po pár stretnutiach s mužom vedeli, či je to on. Ten pravý. A na to nemusia študovať ani vysokú školu, ani sa nechať testovať. Úplne stačí, ak sa sústredíme na intuíciu, na prvotný inštinkt, ktorý v sebe máme. Samozrejme, môže sa stať, že žene budú voňať a budú sa k nej hodiť viacerí muži, ale každé partnerstvo je voľba. A príde otázka, či okrem biologickej atraktívnosti dokážeme skĺbiť aj ostatné dôležité veci. Trebárs to, či máme spoločné záujmy a či navzájom dokážeme robiť kompromisy.

Sama ste vydatá mama dvoch malých detí, ovplyvnilo vás pri zoznámení s manželom to, že sa tak vyznáte v biológii aj v genetike?

Pracujem síce vo vede a vždy sa spolieham na dáta, no v súkromí som taká nikdy nebola. Som dosť emotívna, všetko veľmi prežívam a pri stretnutí so svojím budúcim mužom som okamžite zabudla na vedu. My sme si najskôr pracovne písali, po čase sme sa streli, lebo si čosi potreboval overiť, a keď som ho uvidela, povedala som si – panebože, toto by mohol byť on. Aj moje manželstvo zafungovalo najskôr na biologickej podstate, o to viac som presvedčená, že žena musí počúvať najmä svoje telo a zmysly. Lebo keď si hľadá partnera podľa iných kritérií, keď trebárs rieši peniaze alebo sociálny status, väčšinou sa to nekončí úspešne.

Takže ženám radíte, aby sa pri hľadaní lásky spoliehali len na prvú signálnu, čiže na prvotnú biologickú príťažlivosť?

V prvej fáze zoznamovania určite. Vtedy treba počúvať hlas prírody, ktorý v sebe máme. Dnes je síce hlas utlmený, ale stále v nás zostal. Navyše, ženy sú od prírody veľmi empatické a ak sa stíšia, ak ich vnímanie nie je ovplyvnené hormonálnou antikoncepciou, veľmi rýchlo vedia odhadnúť, s ktorým mužom si sadli a s ktorým nie. Samozrejme, v ďalšej fáze prichádzajú na rad aj iné kritériá. Príroda totiž dokáže spojiť mnohých, ale potom je už na tých dvoch, aby zistili, či si budú rozumieť, či dokážu znášať reakcie toho druhého, či im vyhovuje jeho povaha. Nikde nemáme záruku, že aj keď to biologicky dokonale klapne, tak pár spolu vydrží do zlatej svadby. Práve preto je dôležité starať sa o vzťah. Ak ho nepestujem, nezveľaďujem, nikdy nebude rásť.

Hovorí sa, že existuje aj čosi ako gén vernosti, súhlasíte?

Špekuluje sa, že istú úlohu v promiskuitnom správaní človeka môže hrať gén, ktorý kóduje hormón vazopresín. Ten sa spolu s oxytocínom považuje za hormón väzby a puta. Jedna vedecká štúdia ukázala, že rôzne zmeny v tomto receptore môžu mať súvislosť s tým, či je muž verný alebo nie. Ide však len o štatistickú asociáciu a zatiaľ sa nedá potvrdiť, ako to v skutočnosti funguje. Tá štúdia vyšetrila 525 párov a zisťovala u nich možnosti v receptore pre hormón vazopresín, pričom u mužov sa môže objaviť 0,1 alebo 0,2 kópie tohto génu. Čím viac kópií v sebe majú, tým je väčšia šanca, že sa z nich stanú záletníci a budú sa menej viazať. Nikto však jednoznačne nepotvrdil, či gén vernosti skutočne existuje. Predsa len, my ľudia sme najvyvinutejší druh živočíšnej ríše a ak je niekto chronicky neverný, nemôže sa vyhovárať na gény.

Nikto jednoznačne nepotvrdil, či gén vernosti skutočne existuje. Predsa len, my ľudia sme najvyvinutejší druh živočíšnej ríše a ak je niekto chronicky neverný, nemôže sa vyhovárať na gény.

Do akej miery genetická výbava ovplyvňuje trebárs to, či budem mať šťastie v láske alebo budem viesť šťastný a príjemný život?

Genetika je veda, ktorá sa nedá opísať pár slovami. Niektoré naše vlastnosti, najmä tie fyzické, ovplyvňuje jeden gén a keď sa prejaví, dokáže to na sto percent. Trebárs existuje gén pre farbu očí, teda pre to, koľko pigmentu sa vytvorí v dúhovke, čo spôsobí, či bude mať človek tmavé oči a tmavú pleť. Na tento gén vonkajšie prostredie nemá žiadny vplyv. Potom existujú gény, ktoré ovplyvňuje zákon dedičnosti, ale aj vonkajšie prostredie a je to také komplikované, že vznikajú rôzne kombinácie. Aj preto by sa pokojne mohlo stať, že keby jednovaječné dvojičky žili v rôznom prostredí, vyrastú z nich úplne iní ľudia. Takže sa nedá vedecky potvrdiť, do akej miery ovplyvnia gény lásku alebo šancu na šťastný život.

Dá sa teda povedať, že my svoju genetickú výbavu dokážeme premôcť, že sme vlastne silnejší ako príroda?

Áno, v génoch sú naše schopnosti a kapacity, niekto má v nich trebárs takto zapísanú vlastnú genialitu alebo výnimočný talent. To všetko súvisí aj s počtom hormónov a neurónov. Ak má niekto skvelý genetický základ a žije v prostredí, ktoré mu dáva priestor aj možnosti, môže dokázať naozaj veľké veci. Lenže v nevhodnom prostredí aj nádejný génius, ktorý mal potenciál, zakrpatie. Mozog si jednoducho zvykne na to, že nedostal žiadne podnety, že sa netrénoval, a postupne tú komnatu zaklapne. Ale platí to aj opačne. Ak niekto nemá biologickú kapacitu, čiže schopnosti alebo talent, ani vhodné prostredie mu nepomôže. Svoje kapacity jednoducho neprerastie. Aj preto je také dôležité, aby sa v prírode spájali úplne odlišní ľudia. Vtedy sa genofond výborne namixuje.

Vo veciach lásky je podľa vás dôležitá vôňa a prvotné sympatie, no ako zistím, či je to vzájomné? Či to on cíti rovnako ako ja?

Opäť je to jednoduchšie, ako sa zdá. Predstavme si, že sa mi páči muž, ktorý mi je sympatický, pekne mi vonia a tak celkovo sa mi pozdáva. Čo príde potom? Ďalší kontakt, trebárs to, že sa ho dotknem. Takto si dvaja medzi sebou vymieňajú ďalšie informácie pomocou hormónov. No a potom príde bozk. Ten je veľmi dôležitý, ním totiž získavame ďalšie informácie.

Aké informácie tým myslíte?

Pri bozku dochádza ku kontaktu s kožou, so sliznicou, so slinami. Trebárs slina je obrovský mediátor, pretože hovorí o zdravotnom stave, je to akýsi filtrát tela a odraz metabolizmu. Dokonca prezrádza aj to, či je ústna dutina zdravá. Bozkom sa všetko začína a podľa neho sa dá posúdiť, či mi partner chutí alebo nie. Na to je každá žena citlivá, každá to hneď dokáže odhadnúť a dokonca sú také, ktoré po prvom bozku stopnú vzťah ešte v zárodku. Lebo to jednoducho nefungovalo. Aj preto hovorím, že bozk je dôležité hodnotiace kritérium, čosi ako vstupná brána. A pre budúcnosť vzťahu je dôležitejší, než si myslíme.

Vy ako genetička ste bozkávanie dokonca skúmali aj v práci. O čo išlo?

Študovala som mikrobiálnu genetiku na prírodovedeckej fakulte, ale po škole som skončila v tíme na lekárskej fakulte, kde moji kolegovia skúmajú vplyv testosterónu na mozog. Zisťujú, či tento mužský hormón nie je zodpovedný aj za vznik autizmu. A keďže testosterón súvisí s láskou, pozrela som sa naň z rôznych uhlov a zistila, že keď má muž v sebe príliš veľa tohto hormónu, správa sa menej romanticky. A naopak, muži s nižšou koncentráciou dokážu emócie viac prežívať. Keď sme pre tento výskum v laboratóriu analyzovali ľudské sliny, v tých ženských sa objavovala prítomnosť mužskej DNA a nešlo nám to do hlavy. Až jednému z kolegov napadlo, či za to nemôže práve bozk. Tak sme skúsili experiment, do ktorého sa zapojili študenti aj doktorandi a v ktorom sa muži a ženy intenzívne bozkávali. Výsledky potvrdili, že po bozku naozaj zostáva mužská DNA v ženskej sline ešte viac ako hodinu. Dokonca sme za tento vtipný experiment dostali Ig Nobelovu cenu. Boli sme si ju prebrať v Bostone.

Tak vidím, že aj taká náročná veda ako genetika môže byť zábavná. Nejde mi však do hlavy, prečo príroda chce, aby sa v nej spájali a rozmnožovali diametrálne odlišní ľudia. Aj vy predsa tvrdíte, že takto sa genonfond prepojí najlepšie...

Poznám veľa dvojíc, ktoré sú také rozdielne, až sami nerozumejú tomu, ako spolu môžu vydržať. Biologické procesy ich jednoducho spojili, v tele prebehla chémia, no to bol iba prvý krok. A to, že napriek rozdielom spolu dokážu žiť, už je záležitosť psychológie. Sama som názorný príklad, lebo ja a môj muž sme neuveriteľne odlišní, sme ako plus a mínus, a preto sa tak dopĺňame. Ale nemusí to fungovať vždy, niekomu vyhovuje práve plus a mínus, inému zase to, keď sú si trošku podobní. U ľudí sú vzťahy komplikovanejšie ako u zvierat, preto sú mnohí stratení a nevedia si nájsť partnera. Ak sa dvojica spoľahne iba na prvotný inštinkt, vzplanie osudová láska, no dlho nevydrží. Na hlas prírody však pri zoznamovaní nesmieme zabúdať. Ten je zmyslom života aj ľudskej existencie, lebo ak si muž a žena navzájom voňajú, ich genetická informácia je natoľko rozdielna, že majú šancu splodiť zdravé potomstvo.

Vyštudovala genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, titul PhD. získala na lekárskej fakulte, kde sa zaoberala úlohou testosterónu v oplyvňovaní mozgu a jeho funkcií. Dnes sa venuje skúmaniu DNA a za objav mužskej DNA v ústach ženy dostala v roku 2015 Ig Nobelovu cenu. V televíznej šou Svadba dokázala na prvý pohľad podľa vzoriek DNA vytypovať spomedzi prihlásených súťažiach dvojice, ktoré sú biologicky kompatibilné na spoločné fungovanie. V súkromí je vydatá mamička dvoch detí.

Ako zistím, že ON je ten pravý? Genetička pri zoznamovaní odporúča jednoduchý test: BOZK

Výber pre vás

Ako zistím, že ON je ten pravý? Genetička pri zoznamovaní odporúča jednoduchý test: BOZK

Súvisiace články

Koľko pravdy znesie láska? Nemyslite si, že aj on vám povie všetko...

Vzťah na kilometre: Niekedy láska zvládne aj väčšie výzvy ako obyčajnú vzdialenosť

Ako chutí láska po španielsky? Čítajte erotickú poviedku, ktorá vám urobí sexi večer

Toto sú 4 najsexi páry slovenského šoubiznisu: Láska z nich srší na každom kroku. Ako to robia?

Výber pre vás