Byť herečkou, to ma vážne nikdy nelákalo. Nepripadala som si na to dosť výrečná ani talentovaná, ani dosť pekná a&nbsp;jednoducho som vedela, že toto nie je cesta pre mňa. Lenže vidieť zblízka, ako to funguje na pľaci? Ocitnúť sa za kamerami, sledovať hercov v&nbsp;akcii? Áno, áno, to je presne moja šálka kávy, a&nbsp;preto mi napadlo, že sa pôjdem pozrieť na nakrúcanie veľkého seriálového hitu Nemocnica. Tej Nemocnice, ktorou televízia JOJ najnovšie valcuje sledovanosť, lebo ju pozerá vyše pol milióna Slovákov. „Keď tam už strávim pol dňa, nenašla by sa nejaká rola aj pre mňa? Aspoň niečo malé, kde nič netreba hovoriť?“ prosíkala som Katarínu Noskovú, PR manažérku televízie, a&nbsp;voilà, podarilo sa. No dobre, rola je asi silné slovo, ale ani nenápadný komparz nie je na zahodenie, veď filmový štáb potrebuje nové tváre a&nbsp;komparzistov do každej časti, všakáno? A&nbsp;tak som v&nbsp;jedno pondelkové ráno nabehla do televíznych ateliérov, kde sa obľúbený seriál už niekoľko mesiacov nakrúca. A&nbsp;poviem vám, diali sa tam iné veci, dokonca aj smrť v&nbsp;priamom prenose.

Mejkap, vlasy, kostým a&nbsp;hurá na pľac

Kým ma Lýdia, manažérka kastingovej agentúry, ktorá pravidelne hľadá nové tváre pred kameru, vedie dovnútra, prechádzam zákulisím televízie, kde je mimoriadne rušno. Bodaj by nie, v&nbsp;jednej z&nbsp;miestností práve nakrúcajú pokračovanie obľúbenej relácie Inkognito, a&nbsp;tak sú v&nbsp;pozore zvukári, kamerami, moderátori, skrátka všetci. Prvou zastávkou amatérskej komparzistky je však maskér­ňa, kde dievčatá Dáša a&nbsp;Silvia dajú do normálu moje kruhy pod očami, spľasnuté vlasy a&nbsp;urobia zo mňa pacientku. „Chcete barly, zlomenú ruku alebo stačí obväz?“ pýta sa Silvia, ktorá nie len vizážistkou, ale pracuje aj ako umelecká maskérka. Čo znamená, že ak režisér potrebuje trebárs detailný záber vnútorností, dokáže ho s kolegyňou Zuzanou na mieru vyrobiť. Zo silikónu. Ešte šup do šatne, do kráľovstva mladej kostymérky, ktorá presne vie, čo si dnes herci na pľac musia obliecť. „My aj dnes nakrúcame scény pre niekoľko častí, a&nbsp;tak oblečenie postáv musí ladiť, aby sa nestalo, že budú mať v&nbsp;obrazoch, ktoré po sebe nastupujú, iné šaty,“ vysvetľuje Patrícia, ktorá má aj takéto detaily poznačené v&nbsp;scenári. Našťastie, sako z&nbsp;môjho šatníka prešlo jej schválením, no keby som chcela, pokojne mi v&nbsp;tej záplave šiat, kabátov či nohavíc vyberie aj iný kostým. Mimochodom, každá z&nbsp;hlavných postáv Nemocnice tu má svoj vlastný štender, kde visí najmä kopa bielych plášťov a&nbsp;zdravotníckych rovnošiat, ktoré kostymérky starostlivo čistia po každom nakrúcaní. A&nbsp;tak len pohľadom prechádzam po nápisoch nad vešiakmi a&nbsp;čítam – profesor Hrdlička, alias Emil Horváth, doktor Balog, alias Alexander Bárta, doktorka Vargová, ktorú hrá Nela Pocisková, riaditeľ nemocnice doktor Hauptmann, ktorého stvárňuje Marek Majeský, všetci tu majú presne pripravené lekárske plášte, modré „operačné“ uniformy či civilné oblečenie. Dokonca aj topánky alebo biele lekárske „crocsy“.

Kým sa presúvam na pľac, stihnem zblízka nakuknúť do zákulisia ateliérov. „Toto je recepcia nemocnice, tu je operačná sála, tu máme ordináciu a&nbsp;hneď vedľa je kancelária riaditeľa,“ otvára manažérka Katarína Nosková dvere na malých miestnostiach, kde sa točí väčšina obrazov. Všetky vyzerajú uveriteľne, na prvý pohľad by nikto nezistil, že sú to „len“ ateliérové priestory, a&nbsp;aj ja mám pocit, akoby som bola v&nbsp;skutočnej nemocnici. Plán hovorí, že dnes sa ide nakrúcať scéna, kde majú v&nbsp;ordinácii výmenu názorov Emil Horváth, Noël Czuczor, Boris Farkaš a&nbsp;Eva Mores. Zatiaľ oblečení v&nbsp;lekárskych plášťoch sedia za stolom a&nbsp;opakujú si dialógy. „Evička, pokojne dajte do toho hlasu silnejší tón, pokojne si zakričte,“ smeruje režisér herečku, ktorá sa v&nbsp;scéne snaží upokojiť hádajúcich sa kolegov. Všetci si opakujú vetu za vetou, dostávajú plán, kde sa majú postaviť, a&nbsp;keď „šéf“ uzná, že sú pripravení, ide sa na pľac. O&nbsp;pár metrov ďalej do ordinácie, kde sú už traja kameramani.

Ešte hercom pod plášte zasunúť mikroporty, mladá slečna s klapkou zakričí zázračné slovíčko akcia, a&nbsp;ide sa na ostrú. S&nbsp;kolegom fotografom sa schováme do kúta za kamerami a&nbsp;ja len s&nbsp;úžasom sledujem, ako Emil Horváth, ktorý pred pár minútami so mnou vtipkoval, doslova za sekundu mení svoje správanie aj tón hlasu. Kričí na kolegov a&nbsp;prenesie sa do svojej postavy rozzúreného lekára tak vierohodne, až sa obávam, aby sa to neskončilo kolapsom. No áno, je to jednoducho pán herec. Režisér a&nbsp;jeho pravá ruka František zatiaľ vo vedľajšej miestnosti sledujú tri veľké obrazovky. „Pôjdeme ešte raz, Evka vošla dovnútra o&nbsp;čosi skôr, ako bolo treba,“ odkazuje hereckému ansámblu a&nbsp;keď sa scéna vydarí na druhý pokus, všetci si vydýchnu. Môže sa ísť na ďalší obraz. „Ten bude o&nbsp;niečo náročnejší, pacient zo­mrie,“ vysvetľuje Ján Novák a&nbsp;kým sa nanovo spustia kamery, všetci sa opäť presunú k&nbsp;skúšaciemu stolu. „Noël, pokojne si na pacienta môžeš sadnúť, záchranári to tak naozaj robia,“ tvrdí režisér, s&nbsp;ktorými trojica hercov prechádza repliky ďalšej scény. A&nbsp;opäť sa tu myslí na každý detail. Kto má zvýšiť hlas, kto sa koho má dotknúť, kde bude stáť. Tento záber sa nakrúca na recepcii a&nbsp;konečne nastala chvíľa pre mňa. Lebo v&nbsp;zábere bude aj moja postava. Teda, ak sa tak dá nazvať pani v&nbsp;červenom saku s&nbsp;obviazanou rukou, ktorá len ledabolo stojí pred recepciou nemocnice a&nbsp;rozpráva sa so zdravotnou sestrou.

Všetci sú na svojich miestach, tri kamery v&nbsp;pozore, klapka, akcia a&nbsp;ani sa nestačím diviť, aká tu zrazu vypukla panika. Na pľac vchádzajú záchranári s&nbsp;nosidlami. Na nich leží známy slovenský herec, v&nbsp;seriáli postava, ktorá dostala infarkt. Lekári sa ho snažia zachrániť, dávajú mu masku na tvár, masáž srdca, ale už je neskoro. A&nbsp;pomoc, ja sa na takúto brutálnu scénu musím pozerať? „Pokojne sa tvárte, že ste viac v&nbsp;šoku, zahrajte to prekvapenie,“ radí mi pomocný režisér František, ktorému sa na obraze zjavne až tak nepozdával môj nehybný výraz tváre. Ale dá sa to pochopiť, všetko sa zbehlo rýchlo a&nbsp;scénu všetci tak dôveryhodne zahrali, až som sama nevedela, či je to pravda alebo len seriál. Noël plače, zomrel mu pod rukami pacient, kolegyňa ho upokojuje a&nbsp;Emil Horváth stroho zahlási čas smrti. Mám chuť ich výkonu zatlieskať, lenže štábu prekážalo rozostavenie hercov, a&nbsp;tak sa ide na ostrú odznova. A&nbsp;potom ešte raz. Vážne sa scéna, ktorú divák na obrazovke nevidí viac ako dve minúty, opakuje aj štyrikrát? „No, to sa stáva bežne, ja som detailista,“ smeje sa režisér a&nbsp;ja stále neviem predýchať, že som práve v&nbsp;priamom prenose videla smrť známeho herca. Našťastie, potom vstane z&nbsp;nosidiel, usmeje sa, akoby sa nechumelilo, a&nbsp;ide si dať kávu. On už na tento deň svoju prácu skončil. A&nbsp;v&nbsp;seriáli tiež, keďže ho skolil infarkt.

„My herci sme na svoju smrť zvyknutí, ja som vo filmoch alebo v&nbsp;divadle doteraz umrel minimálne päťdesiatkrát,“ hovorí s&nbsp;úsmevom Emil Horváth, alias doktor Hrdlička. To, ako zahral náročnú scénu, som mu zhltla aj s&nbsp;navijakom, ale pri umelcoch jeho kalibru to nie je nič prekvapivé. „Aj keď nakrúcame len krátke obrazy, všetko musí byť do detailov premyslené a&nbsp;naplánované. To, že si herec prečíta scenár a&nbsp;naučí sa text, je základ, ale on musí dať do postavy charakter, emócie. Ja sa na každý natáčí deň pripravujem aj niekoľko dní vopred,“ odkrýva zákulisie herectva skúsený profesionál, ktorý ho posúva aj študentom na VŠMU. Ešte nedávno tam dral lavice aj Noël Czuczor a&nbsp;keď sa pri ňom pristavím s&nbsp;diktafónom v&nbsp;ruke, aby som ho trošku vyspovedala, prekvapí ma, že má slzy v&nbsp;očiach. „Táto scéna pre mňa bola emočne náročná, predsa len, zomrel v&nbsp;nej pacient, ktorého som ako lekár nedokázal zachrániť. Aj preto som ešte trošku rozklepaný,“ ospravedlňuje svoj roztrasený hlas seriálový doktor Mach, „Vydolovať zo seba také silné emócie, to nie je vec, ktorá len tak príde, udeje sa a&nbsp;potom zmizne, ja sa musím do svojej postavy naplno ponoriť, v&nbsp;tom je tá herecká alchýmia.“ Ale vraj mu nebude trvať dlho, kým sa z&nbsp;neho stane Noël. Vyzlečie si lekársky plášť, zabuchne dvere ateliéru a&nbsp;v&nbsp;bežnej realite už bude sám sebou, lebo vtedy sa jeho práca skončí.

Naopak, režisér to má trošku zložitejšie, pre neho posledná klapka znamená, že ho čakajú ďalšie hodiny práce. „Ja som vorkoholik, už o&nbsp;5.50 sedím v&nbsp;strižni,“ hovorí miešanou českoslovenčinou. Nemocnica nie je jeho prvé seriálové dieťa, len pre televíziu JOJ ich natočil sedem, od Som mama cez Nový život až po Hranicu, a&nbsp;tak teraz aj s&nbsp;priateľkou a&nbsp;malým synčekom žije v&nbsp;Bratislave. „Jiří Menzel kedysi povedal, že práca režiséra nie je umenie, ale remeslo, a&nbsp;mal pravdu. Ja dnes na pľaci končím o&nbsp;siedmej, pretože nás čakajú ešte dva obrazy, potom pôjdem znovu do strižne, o&nbsp;jedenástej večer si pôjdem zabehať a&nbsp;konečne sa najem,“ opisuje svoj režisérsky chlebíček. „Každé ráno pred odchodom do práce si dám ružovú tabletku proti bolesti, cez deň vypijem aj 25 káv, ale nejedávam. Viem, nie je to práve ukážkový životný štýl,“ sype si popol na hlavu a&nbsp;vysvetľuje, čo všetko musí mať pod palcom. „Hercom pravidelne zakresľujem plány, podľa ktorých každý vie, kde presne bude pred kamerou stáť. A&nbsp;len to kreslenie mi zaberá celé hodiny, pretože sa to týka každej jednej scény. Dnes nakrúcame diely 20 až 32, čo sú obrazy z&nbsp;dvanástich rôznych scenárov, a&nbsp;dať dokopy na jedno miesto tých najlepších hercov, tak to naozaj dá zabrať. Aj preto tu musí stopercentne fungovať plánovanie a&nbsp;logistika,“ pokračuje a&nbsp;dodáva, že na projekte pracuje celý tím ľudí.

Pomocný režisér, produkčné, kameramani, zvukári, osvetľovači. A&nbsp;to ešte nerátal scenáristky, ktoré musia za mesiac vymyslieť scenáre aj pre sedem-osem častí. Úprimne? Naozaj ma prekvapilo, koľko ľudí som videla na pľaci pri scéne, ktorá sa na obrazovke objaví maximálne tri minúty. A&nbsp;vyskladať z&nbsp;nich jeden diel seriálu, pri ktorom divák strávi hodinu, tak to je doslova mravčia práca. Samozrejme, najviac si to odkrúti režisér, ale bez ostatných by to nezvládol. Je to ako skladačka, kde každý má svoje miesto, musí byť pripravený zdvíhať telefón aj o&nbsp;druhej v&nbsp;noci, a&nbsp;hlavne, musí to robiť s&nbsp;vášňou. „Ja sa veľmi teším, že táto skladačka funguje, pretože Nemocnica má obrovskú sledovanosť. Asi preto, že sú v&nbsp;nej príbehy, emócie, napätie aj dráma,“ myslí si režisér Novák a keď po poldennej šichte na pľaci odchádzam, snažím sa od neho vymámiť sľub, že ma z tej scény, kde som stála na recepcii, nevystrihne. Lebo to sa pokojne môže stať. No aj keby k tomu došlo, nevadí, už o sebe hrdo môžem povedať, že som bola herečkou. A ako bonus som videla smrť známeho herca v priamom prenose. Že kto to bol? Neprezradím. Pozerajte seriál a možno tam aj mňa na sekundu zbadáte. Pacientku s obviazanou rukou, ktorá si na jeden deň skúsila takýto chlebíček a zistila, že to síce vyzerá ľahko, no ľahké to ani náhodou nie je. Práve naopak, herectvo aj filmárčina sú plné driny, prebdených nocí a nadšenia. Ale tak to chodí pri všetkom, čo sa vydarí a má úspech, no nie?

Pozrite si video zo zákulisia nakrúcania:

Smrť herca v priamom prenose? EMMA bola pri nakrúcaní seriálu , kde videla zákulisie a...

Výber pre vás

Smrť herca v priamom prenose? EMMA bola pri nakrúcaní seriálu , kde videla zákulisie a...

Súvisiace články

Talentovaná Rachel Šoltésová: "Myslela som si, že sa s herectvom na Slovensku neužívím!"

Herec Marián Mitaš šokoval verejnosť: Prišiel o vlasy a SCHUDOL, TAKTO sa zmenil!

Oscarový herec žil ako dieťa v sekte. Jeho brat na to doplatil životom

„Patrím medzi šťastné a dobré herečky,“ tvrdí Natália Puklušová

Herečka Mamba Dasha o bozkávacích scénach: „Bolo to veľmi nepríjemné!“ TOTO odporúča kolegom

Výber pre vás