Zrazu svedomito lúštime miniatúrne písmenká na obaloch obľúbených krémov a so zvedavosťou doktora Housa lustrujeme, koľko je v nich chémie. Zrazu nás zaujíma, že parabény sú konzervanty, ktoré zabezpečia dlhšiu trvanlivosť výrobku. Že silikóny, čiže tuky vyrobené z ropy, dokážu udržať na pokožke vlhkosť, takže sa miešajú do mejkapov aj kondicionérov. A sulfáty? Vďaka nim všetko krásne pení, takže bežné mydlo či vlasové produkty sa bez nich nezaobídu. Lenže donedávna nám chémia v našej beauty výbave až tak nevadila, tak prečo zrazu tá zmena?

Mladí myslia zeleno

Dermatológovia tvrdia, že za to môžu kožné problémy ako ekzémy a alergie a určite aj fakt, že rozmýšľame viac ekologicky. Veď ak je kozmetika napumpovaná chemickými zložkami, nepotrebujeme doktorát z organiky, aby sme pochopili, že tie potom končia vo vode a v pôde. Planéta dostáva zabrať, aby ich odbúrala. Ak vôbec. Výskumy americkej marketingovej agentúry The Benchmark Company potvrdili, že dnes prírodnú a organickú kozmetiku najviac nakupujú ľudia narodení v 90. rokoch. Áno, tí sú odchovaní na internete, a tak vedia, že zdravší prístup nestačí zaviesť len na jedálny lístok, ale aj do kúpeľne. A tak sa z ekokozmetiky zrazu stal trend. Veľký trend. Už nejde len o výstrelok pre jogínky či prírodné víly, ktoré chodia bosé v batikovaných šatách a svoje deti dojčia do tretej triedy. Dnes na ňu prisahajú aj najnáročnejšie ženy.

Pokračovanie na ďalšej strane.